pondelok, 16. januára 2012

16. 1. 2012

Sedím v izbe pri otvorenom okne. Nežeriem kriedu a nepijem kávu so soľou. Ale musím prinajmenšom uznať, že to čo robím je šialené. Neskutočne šialené. Aj preto, že som asi príliš pohodlná, alebo žeby nie? Som natoľko pohodlná, že som ochotná obetovať svoje jarné prázdniny na úkor 5 dní na detskom?! Hlúpa...to som, ale, ja neviem. Keď už len počujem, že by som tam mala ísť, naskakuje mi husia koža a dýchanie sa zrýchli a srdce mi bije ako ježkovi. Nenávidím to tam.
Pôvodne to začalo nevinným rozhodnutím, neísť dnes poobede. O chvíľu sa to však rozrástlo na - a čo keby som aj zajtra ostala doma. A tak, ostanem, tak či tak musím ísť k lekárovi, pôvodne som chcela ísť so znamienkom, ale bohužiaľ som stratila svoj odporúčací papierik. Tak pôjdem k svojej. Ak neochoriem, tak ja neviem...niečo si vymyslím, aspoň na ten jeden deň. I keď tajne dúfam, že to okno aspoň trošku zaberie a ja by som sa potom mohla vyvaľovať v posteli aj viac ako len zajtra.
Samozrejme že by som sa teda neváľala, písala by som prácu do školy. Trošku... ale... ja viem, viem, vyzerá to tak že sa prikrádam opäť k starým chodníčkom. Ale nie, nie je to tak, to len to blbé oddelenie. Ale predsa len mi je ľúto tých prázdnin. Tak nabudúci týždeň už pôjdem, aby som mala voľný aspoň jeden deň. Ale...aj tak, ak budem doma teraz, to budem mať ako náhradné voľno... Moc už špekulujem. Ale, hocičo je lepšie ako detské. Modlite sa za mňa, nech to dobre dopadne.