piatok, 2. marca 2012

2. 3. 2012

hou
Sú veci, ktoré sa proste stanú. Človek sa s nimi vyrovná a po čase na ne zabudne. A tak to ide aj s ľudmi. A mne sa to stalo opäť, tak ako sa prirodzene prerušia niektoré kontakty, tak sa k nim človek potom niekedy dokáže vrátiť. A ja som mala to šťastie, že som toho svojho obľúbeného človeka znova našla. Ale bolo to ťažké, pretože FB zrušený a žiadny iný kontakt som nemala. A potom, presne po ôsmich mesiacoch sa mi podarilo nájsť ho na ICQ...písali sme si...hodiny. AKoby ten čas, ktorý prešiel ani nebol, akoby...sme pokračovali presne tam kde sme skončili.
Neviem sa prestať usmievať, taká som z toho šťastná. A pocit toho, že mi chýba mi vynahrádzajú dlhé hodiny na nete...
Ináč nemám nové ani nič. NEpripravujem sa na maturity... teda len trošku, aby sa nepovedalo. A chystám sa na prázdniny do BA. A tuho premýšľam, či mám ísť zajtra na zábavu so sestrou alebo nie...ale šla by som sa tak poriadne opiť po dlhej dobe... len neviem či zajtra na zábavu alebo v nedeľu s Krtkom... ktovie...uvidíme.
Viac ani písať nejdem, zbytočne, nechce sa mi, všetko čo sa deje prežívam dosť intenzívne na to, aby som to nezabudla aj bez toho aby som to napísala :)