pondelok, 29. septembra 2014

Goodbye August 2014

August ubehol ako voda, tuším ešte rýchlejšie ako Júl. Rozhodne však na to mal dôvod. Prvých desať dní som strávila sama s priateľom u neho, keďže jeho rodičia boli na dovolenke a užívali sme si, že môžeme byť spolu a robiť čo chceme. A veru sme tie dni aj využili. Boli sme na hubách, v aquacity, absolvovali sme návštevu starých rodičov a spoločný obed, zdolali Slovenský raj v neskutočnom daždi!!! (nebolo suchého miestečka na nás), dopriali si filmový večer s pizzou, pár posedení s kamošmi na pive a potom som sa musela pobrať domov, keďže ma čakala letná prax. Dva týždne tam mi však ubehli strašne rýchlo aj vďaka sestričke a doktorke, ktoré ma mali na starosti a boli to vážne dva ľudské poklady, s ktorými bolo radosť pracovať. Pomedzi to som si odskočila do Bratislavy aby som sa ubytovala na novom internáte a prekvapivo stihla vlak hneď domov (zápis o ôsmej a ja čo chodím skôr som už 7:55 sedela vo vlaku domov, cha chá). A zrazu prišiel domov ocino, prišiel koniec mesiaca a mohli sme sa vybrať na dovolenku. Cestovali sme tri dni, pričom sme šli cez Linz - Zell am See - Lago di Garda - Verona - Pesaro až do Porto Recanati. Tam sme si to skutočne užili, hlavne to, že sme boli rodina pohromade.


Knihy na tom boli opäť skutočne biedne, pribudli mi len dve, Utíkej, káčo, utíkej a Žiara od Alyson Noel, pričom som ani jednu ešte nestihla prečítať. Ale veď ja sa k nim raz dostanem.


Filmy na tom boli relatívne dobre, podarilo sa mi pozrieť milý český film Probudím se včera, ku ktorému sa nepochybne niekedy ešte vrátim. Druhý český Cesta do lesa, ktorý mi stačilo vidieť raz a Rodičovský manuál, ktorý pobavil, poučil a zanechal dobrý pocit.


Kilometre aj napriek dovolenke nie sú také dlhé, hlavne preto, že sme sa z dovolenky vracali v Septembri, takže je to rozrátané. Aj tak je to však úctihodných 1836 kilometrov, pričom na aute som ja prešla asi len 500 za čo sa hanbím, ale nič s tým už nenarobím. Kopce v IT si užila sestra (ja by som určite odvarila brzdy ako minule) a diaľnice zase ocino.

 

Seriály boli tento mesiac asi najbiednejšie z celého roku. Videla som len dve časti Pretty Little Liars a štyri časti Under the Dome. Hanba!

nedeľa, 28. septembra 2014

Goodbye Júl 2014

Prázdniny letia ako voda, zvlášť vtedy, keď má človek čo robiť. Ja osobne toho skutočne robím dosť, aj keď popri tom nestíham čítať a pozerať tak ako cez školský rok. V prvom rade sa Júl niesol v znamení brigády. Robila som u nás v meste v likérke. Plnila som miniatúrne vodky, alebo naliepala na ne nálepky. Skutočne super robota, pokiaľ Vám nevadí celý deň robiť to isté a prplať sa s tými maličkými nálepkami. Fakt prvá brigáda, ktorá mi vyhovovala. V polke Júla sme sa zo dňa na deň rozhodli a vybrali do Rakúska k priateľovej sestre, ktorá tam žije s manželom a ročným bábätkom, takže na osem dní sme mali o zábavu skutočne postarané. Hneď potom pár hubačiek (ako sa to povie keď idete na huby?), kúpanie na Mare, týždeň ešte v robote, stanovačka - moja prvá v živote, ktorá chvalabohu dopadla na výbornú a bez jediného kliešťa! Potom nasledoval týždeň zaslúženého voľna, ktorý som strávila doma, u babky, hlavne teda s rodinou a užila som si skutočne každú chvíľu.

 
 
Kniha mi pribudla tento mesiac do poličky iba jedna, aj to len vďaka časopisu Eva, ktorý ju tam strčil zadarmo, takisto je to aj jediná prečítaná kniha za tento mesiac. Nejako mi to však nevadí, sústredila som sa predsa len na iné veci.
 
 
 
S filmami to bolo tento mesiac skutočne veselé, hlavne tomu dopomohol týždeň v Rakúsku, kde sme ich pozerali s malým dookola (Príšerky Univerzitu som skutočne videla minimálne 10x) a keď spal tak nejaké "dospelácke".
 
 
 
Seriály boli takisto chúďatá čo sa týka ich počtu, videla som len päť častí z Pretty Little Liars, osem častí zo Scrubs, čím som ich konečne dopozerala (posledná séria bola skutočne zbytočná) a dve časti z novej série Under the Dome.
 
 

Kilometrov bolo narozdiel od ostatných vecí tento mesiac tiež požehnane. 2184, tuším najviac za tento rok. Bodaj by aj nie, keď som pendlovala LM/PP/LH a do toho cesta do Bratislavy, Linzu, Braunau a naspäť a výlet do Margecian. Tak sa to veru nazbieralo.

Aktuálne seriálové dianie ¤ 9

Po nejakom čase sa opäť ozývam s mojou seriálovou mániou, ktorá aj napriek prestávke stále pretrváva (ak sa dokonca ešte nezhoršila). Cez leto som sa im nejako špeciálne nevenovala, ale dohnala som to z časti na dovolenke a doháňam aj teraz a celkom statočne, dalo by sa povedať. V mojom watchliste stále pokračujú niektoré stálice a takisto pribudli aj úplne nové ale i nové - staré seriály. Keďže som usúdila, že sa tento rok možno budem na intráku nudiť, pridala som si pár seriálov, ktoré majú jednu – dve série a sú ukončené, takže ma nebudú mátať dlho a rozhodne nie až do prítomnosti, ako sa mi to stalo s niektorými seriálmi (začala som piatimi sériami a posledných pár sérií kukám v celej ich aktuálnosti už pár rokov). Najprv by som sa však chcela venovať tým stáliciam, z ktorých mnohé v týchto dňoch začali svoje x-té série, niektoré už posledné.

The Big Bang Theory ukončilo svoju siedmu sériu celkom zaujímavo a tak sa dalo očakávať, že rovnako zaujímavo začne aj osmička. Nestalo sa. Ak teda nerátam ostrihanú Penny, ktorá ma veľmi nenadchla. Seriál si však zachováva svoju kvalitu a aj keď už niektoré vtipy nie sú také vtipné a niektoré už počujeme po neviem koľký krát, stále sa na tomto seriály dá zasmiať a rozhodne nemôžem tvrdiť, že by sa rokmi nejako veľmi zhoršil, len možno trošičku a len miestami poľavuje, to však nie je ani zďaleka dôvod na to, aby som ho prestala sledovať.

Bones sa skončili neskutočne dramaticky. Mám pocit, že to už začína byť ako v Grey´s Anatomy, kde na nich číha jedna katastrofa za druhou, ale to nevadí, predsa len treba seriál nejako oživiť a pritiahnuť diváka k stále novej a novej časti, ja to ani nikomu nemám za zlé. Pri pozeraní prvej časti z novej série som vopred vedela ako dopadne a že sa rozlúčime s jednou postavou. V konečnom dôsledku to však bolo omnoho emotívnejšie (pre mňa) ako som čakala, nakoľko to predsa len bola jedna z hlavných postáv a určite mi bude v príbehu chýbať, ale ako to už chodí, človek si raz zvykne. Tak uvidíme ako sa príbeh bude vyvíjať bez tejto postavy a s postavou novou, ktorá je tam síce zatiaľ len jednu časť, ale vyobrazená v rozhodne pozitívnom svetle, naznačujúcom jej ďalšie účinkovanie a možno aj pridanie sa medzi hlavné postavy.

Grey´s Anatomy je takisto ochudobnené o jednu postavu a to o Christinu. Aj keď netvrdím, že bola mojou najobľúbenejšou postavou, rozhodne v seriály chýba nielen Owenovi a Meredith ale aj mne čoby divákovi. Ostalo po nej akési prázdno a aj keď viem, že jej návrat je nemožný, bude mi predsa len chvíľu trvať, kým si zvyknem na to, že je preč a budem si užívať seriál a jeho príbeh. (A tŕpnuť, kedy koho zase postihne nejaké nešťastie).

Sons of Anarchy prišlo v závere minulej série o Taru, Gemma to teraz „rozjíždí“ na plnej čiare a mne to už všetko ide tak trošku na nervičky. Úprimne sa musím priznať, že to už skutočne sledujem kvôli Jaxovi a o zrušení neuvažujem len preto, že je toto posledná séria, ktorá nás čaká a trochu som zvedavá ako sa to tvorcovia rozhodnú ukončiť a aké bude veľké finále.

Sleepy Hollow začalo svoju druhú sériu skutočne sľubne a tak ako prvá časť prvej série, tak i prvá časť druhej série ma len navnadila na ďalšiu (a ďalšiu a ďalšiu...) časť. Nechýba jej napätie, rôzne záhady, tajné plány, tesné úteky a trochu toho strašidelna, to je presne môj typ! Veľmi sa teším na celú druhú sériu a som úprimne zvedavá čo všetko nás v nej postretne a s čím všetkým sa budú hlavné postavy musieť vyrovnať.

Under the dome šlo cez prázdniny a dostatočne nás vynervovalo. Pri konci prvej série som váhala, či pozriem celú druhú, ale jej jednotlivé časti nám niekedy nedali ani spávať, nie to ešte pomyslieť na vyradenie z watchlistu. Nehrozí. Kupola je stále zákernejšia a ľudom v nej čoraz viac šibe. Čo iné sa dalo čakať. Možno len objavenie východu z nej. Rozhodne sa celá druhá séria vyvíjala zaujímavo a udialo sa v nej množstvo vecí, ktoré dej posunuli o veľký kus dopredu. Netuším na koľko sérií chcú tvorcovia natiahnuť jednu knihu a vlastne ani neviem nakoľko sa tej knižnej predlohy držia, ale som zvedavá a napnutá a to, že mám vydržať do budúceho leta ma neskutočne zožiera.

nedeľa, 21. septembra 2014

21. 9. 2014 alebo Back in reality

A je to tu, škola opäť začala a ja som naklusala naspäť do hlavného mesta, aby som z neho odišla s titulom Bc. (dúfajme) a začala snáď nejaký ten dospelácky život. Po nádherných prázdninách, kedy som fakt nemala čas sem niečo dávať (alebo mi bolo príliš dobre na to aby sa mi chcelo) som dnes naplnila svoj starý ošúchaný kufor (na prasknutie!) a sadla na vlak. Preplnený, ako inak, ale chvalabohu som tvor skúsený a bez miestenky sa ani nepokúšam na dlhšie trasy cestovať. Potom som prestúpila do preplneného trolejbusu a skončila na novom intráku, pričom moja nová spolubývajúca tu ešte nie je a ja som skutočne zvedavá čo to bude zač a ako sa mi bude bývať. Okrem nás dvoch tu sú ešte tri dievčatá na vedľajšej bunke, čo je pre mňa celkom nezvyčajné. Tak len dúfajme, že život dal dohromady 5 ľudí, ktorí sa aspoň budú vedieť vystáť a rešpektovať keď už nič iné.

Zajtra prvý deň do školy, o týždeň som si ju odložila, ale takisto je to predsa len stres. Teším sa na spolužiakov a som zvedavá, čo to bude, tento posledný ročník. Pre nás i pre učiteľov.

Postupne sa budem snažiť znova vbehnúť do toho školského stereotypu. Ale teraz ešte nie. Teraz si idem ľahnúť a čítať. Všetko nechám, nech to začne až zajtra.

Takisto sa neospravedlňujem, že som takmer tri mesiace nič nepridala. Však ja to doženiem :)