štvrtok, 30. októbra 2014

Final Destination Project (2)

„Já to viděl. Nevím, prostě jsem to viděl. Viděl jsem ho na ranveji, jak vzlétá. Viděl jsem to z okna, viděl jsem zem a kabina se roztřásla, pak se levá strana utrhla a potom letadlo vybouchlo. A bylo to skutečný jako když se to vážně děje, chápete?“

Kto zomrie, ako zomrie, koľký v poradí, kto prežije?

Na začiatku to býva vždy rovnaké. Umrú všetci. Čo je dosť mätúce, ale pri Nezvratných osudoch to proste tak býva. Ak ste však pri sledovaní prvého filmu ešte neskúsených divákom, nepochybne V8s to prekvapí. Film nebeží ešte ani dvadsať minút a lietalo padá k zemi. Neviem si predstaviť ako by tento film mohol pokračovať, keby sa to všetko neukázalo len ako nejaká zázračná vidina jedného z cestujúcich.

Po tejto skvelej úvodnej scéne, pár hysterických výstupoch a srdcervúcom smútočnom obrade a rozlúčkou si na režisérsku stoličku sadá smrť a my sa môžeme kochať pohľadom na to, ako všelijako môžu ľudia umrieť.

Ten, kto film ešte nevidel má poslednú šancu na to, aby zatvoril červeným krížikom tento článok, pretože to, čo bude nasledovať nie je nič ako nehanebné opisovanie toho, čo sa vo filme stalo a mohlo by to niektorým možno pokaziť zážitok, takže toto je posledné varovanie!


Tod

Mám rada herca, ktorý hral túto postavu, pretože v staršom veku je to skutočný fešák, dúfala som teda, že sa vo filme objaví čo najdlhšie a ja sa budem môcť kochať pohľadom naň. Nič také sa však nekonalo. Tody, ktorému v lietadle zahynul brat je na rade prvý a divák takmer od začiatku vie, že sa niečo deje. Predsa len, keď sa večer poberie do prázdnej kúpeľne, je tam náznakov hneď niekoľko. Zvláštna voda na podlahe, alebo tá žileta, ktorú vezme do ruky a a nožničky, ktorými si ide vystrihovať chlpy z nosa. Úprimne, už som videla ako sa mu šmykne na tej vode a tie nožničky sa mu zapichnú do hlavy, alebo ako ho kopne elektrina, keď išiel dať do zásuvky to rádio. Nič sa však nedeje. Odhrnie záves v sprche a nevinne začne zvešiavať prádlo, v tomto momente by ma fakt nenapadlo, že sa mu šmykne a on sa zamotá do šnúry na prádlo, pričom sa z nej v šmykľavej vani nebude vedieť dostať. Hotovo, pár minút a je po všetkom a tajomná voda zmizne z miesta činu.

Terry

Alex s Clear po nočnom rozhovore s tajomným černochom v márnici zisťujú, že aby sa pokúsili oklamať smrť, musia si všímať znamenia, Clear mu spočiatku neverí a Alex si zatiaľ všimne odraz idúceho autobusu vo výklade kaviarne. O chvíľu úplnou náhodou stretávajú Terry a Cartera, ktorý prechádzajú okolo a zastavia sa pri nich. Stretnutie ako inac dôjde až do hádky, kým Terry nestratí nervy a nezačne všetkým dohovárať, pritom si ani nevšimne ako a dostane sa až na cestu. Tu sa k slovu dostáva už spomínaný autobus... 


Slečna Lewtonová

Ach tá mi s tou svojou paranojou šla tak nervy, pri nej som len čakala, kedy bude na rade. Nakoniec to dopadlo celkom pekne. Hodnú chvíľu sme pozorovali čo všetko sa potencionálne môže stať popri jej varení čaju. Nakoniec sa nejakou „náhodou“ ocitá v polohe ležmo na zemi a pozerá ako na ňu padá nôž a to tesne potom, ako ju do krku zasiahla črepina z monitoru počítača, do ktorého predtým veľkoryso nakvápala alkohol a on vybuchol. To všetko je zavŕšené ohňom, kotrý nejako preskočil z počítača, spojil sa s horiacim šporákom a stoličkou, ktorá na ňu padne a zatlačí nôž hlbšie. Koniec

Billy

Po skutočne šialenej jazde s Carterom, kedy si myslí, že on je na rada, odstaví Carter auto na želežničnom priecestí. Všetci z auta vysútpia, iba Carter nie, ten napokon zisťuje že je v aute uveznení a nepodarí sa mu ani odopnúť pás ani otvoriť dvere. Tu mu prichádza na pomoc Alex, ktorému sa ho podarí zachrániť. Vlak zatiaľ prechádza a znenazdajky odstrelí kúsok plechu, ktorý bol na koľajniciach a ten odsekáva Billymu hlavu. Smrť tak vlastne Cartera preskočí a poradie je narušené.

Týmto sme takmer vyčerpali náš zoznam. Smrť si bude naďalej zahrávať s Clear i Alexom, obaja sa jej ale nejako vzpriečia a prežijú všetky možné i nemožné nástrahy. Film končí happy endingom a trojica preživších študentov sa konečne vydáva na výlet do Paríža, kam sa kedysi nedostali. Tentokrát je let bez chyby a my nakoniec vidíme Alexa, Clear a Cartera ako sedia v Paríži v kaviarni a pripíjajú si na mŕtvych spolužiakov, spokojní s tým, ako oklamali smrť a žijú šťastný život. Keď tu zrazu... Finálnu scénu prezrádzať nebudem, to už by bolo príliš.


Final Destination Project (1)

„Víš, ta visačka přečkala poslední let a nedošlo k žádný havárii, takže by mala ostat na kufru. 
Chápeš, pro štěstí.“

Konečne sa hlásim s dopozeraným Nezvratným osudom, pripravená zahltiť Vás množstvom informácií o ktoré možno ani nestojíte, nevadí. V prvom rade by som Vás chcela varovať, že v článkoch bude veľa spoilerov, tak aby ste na ne boli pripravení a nevyčítali mi to. Predsa len ide o filmy stokrát obohrané, tak myslím, že by s tým nemal byť veľký problém. Poďme teda na to.

„To je dobrý znamení, bůh by musel bejt úchyl, aby tohle letadlo zničil.“

Čo uvidíte?

Let 180 do Paríža je plný nielen obyčajných cestujúcich ale takisto študentov strednej školy, ktorí cestujú na školský výlet. Všetci sú nadšení a tešia sa, že konečne budú chvíľu bez rodičov, v ďalekej krajine a užívať si s kamošmi. Lietadlo sa však krátko po pristání zrúti a všetci cestujúci umrú. Vidíme ľudí vypadávať z lietadla a tragicky umierať v padajúcom lietadle bez akejkoľvek možnosti pomoci či záchrany. /Skrat/ Z ničoho nič zisťujeme, že všetko bola len vidina jedného zo študentov, ktorý začne v lietadle vystrájať natoľko, až ho musí ochranka spolu s niekoľkými študentmi vyviesť von. Vďaka tejto „zvláštnej“ vidine lietadlo opustí Alex, jeho 5 spolužiakov a učtiteľka, títo sú napokon vďaka jeho zvláštnej vízii jediní, ktorí toto všetko prežili. Netušia však, čo všetko ich potom čaká. Či už pôjde o protivných vyšetrovateľov, ktorí si myslia, že s tým má Alex niečo spoločné alebo o samotnú smrť, ktorej tak urobili škrt cez rozpočet a ona si začne pomaly vyberať svoju daň.

Koho uvidíte?

V roli hlavného hrdinu, ktorý je v podstate sympaťák a zachráni sa z lietadla, ktoré má vybuchnúť Devon Sawa (Alex Browning). V roli miernej outsiderky v tejto skupine, ktorá sa časom prepracuje až na miesto Alexovej priateľky (kedy keď nie v čase, keď v okolí pobehuje smrtka) a niekedy má mierne divné reči Ali Larter (Clear Rivers). Spočiatku odporný a najväčší frajer Kerr Smith (Carter Horton) spolu so svojou nevýraznou frajerkou, ktorá si dlho nepožije Amandou Detmer (Terry Chaney). Stiflera! Ktorý tentokrát namiesto sexi playboja hrá mierne ustráchaného "podivína" - Seann William Scott (Billy Hitchcock). Mne neskutočne na nervy idúca a protivná Kristen Cloke (Valerie Lewton) v roli učiteľky. Tá by rozhodne Alexovi fanclub nezaložila. A na poslednom mieste Chad E. Donella (Tod Wagner), ktorý keďže je na rade prvý si ani moc vo filme nezahrá. Chudáčik.

„Dobře, Vás vystupovat nenutili. Říkate, že se s nikým z nich nekamarádíte. Tak proč jste vystoupila Vy?“ „Protože jsem viděla a slyšela Alexa. A věřila jsem mu.“

Pár zaujímavostí

Velká část záběrů je ze skutečného pádu a výbuchu letadla TWA Flight 800 z East Moriches na Long Islandu v New Yorku.

Původní název filmu měl být "Flight 180".

Scéna, kdy Carter (Kerr Smith) praští v autě Billyho (Seann William Scott) loktem do obličeje, původně ve filmu být neměla. V den natáčení měl Seann William Scott nateklý ret, a aby se to nějak zamaskovalo, přidali maskéři trochu krve a scénáristé vymysleli tuto scénu.

V počáteční scéně měl Devon Sawa (Alex) předstírat, že spí. Ve skutečnosti Devon Sawa usnul a spal čtyři hodiny.  

Původní obsazení filmu do role Alexe a Clear byli Tobey Maguire a Kirsten Dunst.

"Smrt nezná náhody ani shody okolností, ani smůlu a ani záchranu."

sobota, 18. októbra 2014

Hřejivá výzva ¤ 2


Prichádzam s druhým pokračovaním tejto výzvy. Tentokrát na tému: 

Příběh jakéhokoliv předmětu z tvého pokoje

Prebúdzam sa. Malým oknom lenivo vstupujú slnečné lúče. Ponaťahujem sa na posteli, pred sebou mám deň rovnaký ako ten včerajší, predvčerajší, či všetky ostatné, ktoré som doposiaľ zažila. Dokonca aj dni, ktoré pre mňa kedysi boli niečím významné sa pomaly stávajú viac menej pravidelnými a stereotypnými. Vyplávam von, aby som zistila, čo sa deje mimo môjho malého domova. Všetci ešte spia. Aj napriek tomu, že už je neskoré ráno a slnko je poriadne vysoko.

Vonku, myslím svet za oknom, je krásny jesenný deň. Všetko je nádherne farebné, lístie lenivo padá zo stromov vždy, keď sa doň oprie vietor, bylinky rastú a pomaly ich medzi množstvom rozličnej buriny nie je vidieť. Čo je však hlavné, svieti slnko. Jeseň je vtedy najkrajšia. Samozrejme aj upršaná má svoje čaro, ale takto je prekrásna. Poobzerám sa po mieste, ktoré je mojím malým domovom. Aj jemu slnko dodáva akýsi krajší nádych. Voda okolo mňa sa trbliece, sem tam sa jemne zavlní. 

Odrazu zbadám, že niečo nieje tak, ako zvyčajne. ONA je doma. Vidím ako jej bosé nohy pomaly schádzajú po schodoch a onedlho ju vidím celú. Vlastní nás, stará sa o nás. Niekedy však príde deň, kedy vezme môj domov do ruky, doslova ho obráti hore nohami. Vtedy sa musím rýchlo dostať dovnútra, pretože aj napriek tomu, že všetko v mojom dome drží pevne pokope. Vonku začne snežiť. Niekedy sa to stane len raz, vtedy sneží len chvíľku. Inokedy sa otrasy opakujú a sneh okolo poletuje skutočne dlho.

Zvyšné dni sú jeden ako druhý. Sedím vo svojej izbe, alebo plávam okolo a sledujem, čo sa deje vonku. Keď je doma ONA, trávim vnútri veľa času, aby som sa neprezradila a tajne ju sledujem pri tom, čo robí. Väčšinu času však sedí za počítačom a niečo do neho šťuká, alebo sedí na gauči a číta si knihu. Niekedy nie je sama. Niekedy ich je tu viac. 

To ma však nezaujíma. Najradšej som, keď v izbe nikto nie je a ja môžem voľne chodiť von a dnu, ako len sa mi zachce. Posledné roky ostávame v prázdnej izbe čoraz častejšie a môžme si robiť čo sa nám zachce, vieme však, že to nepotrvá dlho. No kým smieme, trávime von každú možnú chvíľu.

utorok, 7. októbra 2014

Hřejivá výzva ¤ 1

To by som nebola ja, aby som sa zase niekde nezapojila. Trochu iná výzva, aké sa dajú nájsť bežne a mňa si rozhodne získala. Idem do toho, všetky potrebné veci nájdete na tomto blogu a zvyšok už bude pribúdať postupne. Hlavne, neberte ma príliš vážne .)


Místo, které miluješ (libovolný útvar)

Ešte neexistuje. Potichu učupené v inom vesmíre čaká, kým ho niekto konečne objaví a využije. Miesto, ktoré čaká na ľudí, ktorí ho budú milovať a pre ktorých bude takmer všetkým. Trpezlivo vyčkáva, kým bude môcť hrdo nosiť názov „Náš domov“ alebo niečo podobné, záleží na tom, kto si ho nájde a bude s ním zdieľať svoje šťastie, smútky, radosti, celý svoj život.

Už dávno som zistila, že miesto ktoré milujem nie je to, kde sa cítim dobre, ale je to kdekoľvek, kde sú moji milovaní. Milujem svoj domov. To miesto, kde ma čaká mama, sestra. Všetky miesta, kde sa stretávame s otcom. Ale čím som staršia, tým viac zisťujem, že je čas hľadať si miesto, v ktorom budem ten domov vytvárať ja. S niekým.

Nezáleží na tom, či to bude garsónka s malým oknom a bez balkóna, zaleží len na tom, aby sme tam konečne boli spolu. Pretože ak si mám predstaviť miesto, ktoré milujem, predstavím si jedno stabilné miesto, kde je on, ten ktorého milujem. Nikto nemusí nikam cestovať, žiadne dlhodobé odlúčenie. Sme tam, spolu. A presne to je to miesto, ktoré milujem. Je jedno kde sa bude nachádzať. 

Ešte neprichádza. Ešte je čas. Potichu čaká, kým osud zariadi všetko tak ako má a kým príde jeho chvíľa...


pondelok, 6. októbra 2014

Goodbye September 2014

Trochu oneskorene (ako inak) ale predsa prichádzam so Septembrovým sumárom. Neviem ako vy, ale ja si už naplno užívam jeseň. Všade naokolo prekrásne farby, hlavne počas štvorhodinovej cesty som sa nakochala lesmi až do zásoby. Skutočne milujem jeseň a kto vraví, že jar je plná farieb, tak asi nevidel poriadny les v jeseni, keď ešte nestihlo všetko lístie opadať. Môj September sa však točil okolo konca dovolenky s našimi, ktorú sme si skutočne užili ako sa len dalo. Výletom a ubytovaním sa s rodičmi na internát a odchodom do školy. Aj keď som si ho o týždeň posunula, nakoniec som sa musela odobrať do Bratislavy a započať tretí ročník VŠ. Dokonca som už zvládla aj svoju konzultáciu na Bc. prácu, aj keď len takú maličkú, ale však všetko sa začína malými krokmi. Takisto som sa konečne odhodlala ísť k zubárovi a konečne mám porobené všetky zuby. Už sa teda trhaniu nevyhnem, ale to ma čaká až v Novembri, takže čas na psychickú prípravu mám dostatočný. Čo sa týka ostatných vecí, ktoré tu rátam, September bol skutočne plodný, s čím pomohla jednak dovolenka a jednak aj začiatok školy, keďže kde inde má človek najviac času na čítanie, ak nie na prednáškach.


Konečne sa mi podarilo dočítať Hobita! Skutočne som sa s ním trápila od Decembra, ale potom som sa akosi dostala za tú časť, ktorú som videla v prvom filme a hneď bol príbeh zaujímavejší. To už to išlo ako po masle. Takisto som prečítala Erebosa, ktorý bol naozaj skvelý. Anna sa aj so svojím pokračovaním stala hneď mojou srdcovkou a určite sa k nej niekedy ešte vrátim a budem ju ospevovať do nebies. Amatéři sú stará známa klasika a Na počiatku bolo koleso ma potrápilo statočne, ale dotiahla som to do úspešného konca.


Príchod do Bratislavy znamenal samozrejme hneď aj útok na kníhkupectvo v OC Retro a odišla som odtiaľ s troma kúskami. Zvyšné dva som si stihla kúpiť v rovnomennom kníhkupectve, ale ešte doma, pred odchodom do školy. 


Filmov bolo aj vďaka dovolenke dosť požehnane, aj vďaka nociam stráveným hraním. Videla som Skús ma rozosmiať, ktorý ma veru rozosmial a dal mojej ženskej romantickej duši všetko po čom jej srdce pišťalo. Baby máma bola naozaj milá, ten film, ktorý nenadchne, ale ani neurazí. Percy ma rovnako ako jednotka trochu sklamal, alebo si veľmi zle pamätám o čom bola kniha a nakoniec "poprihrové" Olsenky a ich První Jízda a Challenge


Seriály na tom boli tiež celkom dobre, aj keď sa väčšina len rozbieha, ale podarilo sa mi pozrieť kompletnú prvú a aj jedinú sériu skvelej Terra Novy a takisto celú prvú sériu Hemlock Grove. Ďalej som dopozerala Under The Dome a tiež Pretty Little Liars, ktoré majú len nejakú prestávku. Ďalej to boli len také chuťovky, tri časti zo Sons, Big Bang Theory, po dve časti z Houdiniho (ktorý viac ani nemal), Red Band Society, Z Nation a Forever a po jednej časti z New Girl (ktoré som nadobro vyradila z watch listu), Bones, Greys Anatomy a Sleepy Hollow. Dokopy to dalo len 55 častí, ale na konci som mala pocit, že ich bolo snáď milión.



Kilometre boli takisto početné, hlavne to nahrabala cesta z dovolenky a výlet do Bratislavy a zase to cestovanie do školy. Takže dokopy ich je 2577 a je to zatiaľ tohtoročný rekord. Myslím, ale že už ho veru nič neprekoná.

Final Destination Project (Úvod)

Final Destination alebo Nezvratný osud, kto by už len nepoznal túto hororovú sériu, v ktorej každému ide o život. Séria je výnimočná tým, že narozdiel od ostatných hororov nám postavy nezabíja vrah s motorovou pílou alebo nejaký nahnevaný duch, postavy sa zahrávajú so samotnou smrťou, ktorá im pekne ide po krku a nikto jej rozhodne neostane nič dlžný.  Dovolím si tvrdiť, že na svete je len veľmi málo ľudí, ktorí by túto pentalógiu nepoznali a nevideli z nej aspoň jednu časť. 

Ja som sa v rámci tohtoročného októbra, čoby mesiaca duchov a strašidiel rozhodla zamerať práve na túto sériu a mierne ju priblížiť tým, ktorí ju ešte nevideli a pripomenúť tým, ktorí ju rovnako ako ja milujú a nedajú na ňu dopustiť. Počas tohto mesiaca som odhodlaná pozrieť si všetkých päť častí a napísať o nich pár článkov na blog.  Osobne som veľkým fanúšikom rôznych spôsobov, ktorým postavy umierajú a myslím, že rokmi som sa vypracovala na odborníka a mohla by som písať scenáre ďalším pokračovaniam.  

(Raz som dozerala na pani na psychiatrii, ktorá jedla lyžičkou polievku a chcela aby som privrela dvere, že je vonku hluk. V okamihu ako som ich privierala som v živých farbách videla ako ma babička tou lyžičkou bodne bohviekam. Dvere som teda radšej nechala pootvorené. Takto to ide takmer so všetkým, čo sa mi povie, som schopná skoro ihneď vymyslieť čo zlé sa môže stať.)

Teraz je však najvyšší čas prestať vymýšľať vlastné scenáre a vrhnúť sa na pozeranie filmov a písanie článkov pre Vás. Dúfam, že Vás tieto články aspoň trochu zaujmú a keď nie, tak si aspoň poprezeráte obrázky.