štvrtok, 25. júna 2015

Pratchett, Gaiman - Dobrá znamení

„Vždyť to je vlastně to, o co tady celou dobu šlo. Poslední největší zkouška. Plamenné meče, čtyři příšení jezdci, krvavé moře a celý ten únavný byznys.“

Děti, zahrávat si s Armagedonem může být nebezpečné! Nezkoušejte to ve vlastním bytě! Crowby je padlý anděl, teoreticky tedy ďábel, prakticky však člověk. Celé stovky let je naturalizovaný na Zemi, kam byl nasazen jako "spící" agent. Miluje staré automobily a populární hudbu a všeobecně dvacáté století, protože to je mnohem lepší než století sedmnácté, a to zase bylo mnohem přijatelnější než to čtrnácté. Žije si skvěle, může si to totiž dovolit.
Jistě tímto dalším příběhem T. Pratchetta a N. Gaimana nebudete zklamáni. Čeká vás setkání s Ním. Nastal totiž čas narození nového Satana. Jenom rozpoznat, který z těch dvou roztomilých novorozených chlapečků to je.


„Obě patřily k plíživým temným silám olympijské úrovně. Kdyby byl Bruce Springsteen někdy nahrál „Zrozen k plížení“, byli by na přebalu desky tihle dva. Touhle dobou už se mlhou potulovali dobrou hodinu, ale znali své síly a v případě potřeby by se dokázali plížit celý zbytek noci a pořád ještě by v nich zůstalo dost ponuré výhrůžnosti, aby s ní vydrželi do konečného kola plížení těsně před ránem.“

Raz som na interne narazila na obrázok, kde jeho autor písal o tejto knihe, že je to najlepšia kniha na svete a že si už dal neviem koľký re-reading. Tak som si nechala poradiť a knihu si zadovážila, veď prečo by som si ju prečítať nemohla všakže.

Azirafal sbíral knihy. Kdyby byl naprosto čestný sám k sobě, musel by si přiznať, že obchod, který vlastní, má jen proto, aby měl knihy kde skladovať. V tom ovšem nebyl mezi obchodníky se starými knihami nijak atypický.

S knihou som mala akési problémy už od začiatku, nevedela som sa do príbehu ponoriť tak, ako by som si predstavovala a taktiež sa mi to zdalo nejaké rozťahané a v podstate som mala dosť dlho pocit, že sa tam vlastne nič nedeje. Samozrejme mi došlo, že sa tam partia ľudí nejako chystá na blížiacu sa apokalypsu, ale akosi ma ani jeden z tých veďľajších príbehov nedokázala tak ozajstne zaujať.

„Celý moře vře, všichni delfíni rozvařený na maděru a nikdo se nestará. To samý máš s gorilama. Hoplá, pomyslej si gorily, obloha nám zčernala, hvězdy padaj na zem, co to dneska lidi do těch banánů dávaj?“

Obľúbila som si však Azirafala s jeho láskou ku knihám, Crowleyho u ktorého sa mi zvlášť páčila starostlivosť o jeho izbové kvetiny a Anathému s jej kľudom a schopnosťou predpovedať budúcnosť pomocou knihy od jej predchodkyne Agnes. To by bolo asi tak všetko. Deti, ktoré v príbehu vystupovali neboli chvalabohu nejaké obyčajné a usmrkané rozmaznance a dalo sa o nich čítať, ale nič, kvôli čomu by mi prirástli k srdcu.

„Vždyť byla koneckonců čarodějkou. A právě proto, že byla čarodějkou, a díky tomu výjimečně rozumná, nepřikládala celkem žádnou víru amuletům ani zaklínadlům. Rozhodně jim zdaleka nevěřila tolik, jako třiceticentimetrovýmu noži na chleba, který měla zastrčený za opaskem.“

Takže aj keď to nerada priznávam, mňa osobne táto kniha nenadchla tak, ako som to od nej pôvodne čakala. Nevadí, aj to sa stáva. Zachovala si však svoju hrdosť a u mňa je takým dobrým priemerom, lebo jej nemôžem uprieť, že niektoré časti boli skutočne vtipné a niektoré ma fakt zaujali. Rozhodne však nebude patriť k najlepším knihám môjho života a určite sa ju nechystám niekedy čítať znova. Alebo možno raz, keď budem dospelejšia, múdrejšia a skúsenejšia na ňu natrafím a možno potom zistím, že som ju len čítala v zlom čase. Ktovie. Uvidíme. Zatiaľ je moje hodnotenie takéto.

„Navíc k tomu všemu ještě Crowley vzal každé dva tři měsíce tu rostlinu, která rostla nejpomaleji, měla nažloutlé listy nebo zkrátka nevypadala tak dobrě jako ty ostatní, a nosil ji od jedné květiny ke druhé. „Rozlučte se se svou kamarádkou,“ říkal jim. „Ona si chudinka nedá říct...“ Pak s provinilou květinou opuštěl byt, aby se za hodinku dvě vrátil s prázdnými květináčem, který pak na několik dnů postavil tak, aby ne něj všechy ostatní květiny viděly. Jeho pokojové květiny byly nejkrásnejší, nejzelenější a nejdokonalejší v celém Londýně. Také ovšem nejvystrašenejší.“


Celkové hodnotenie:
 
 
Jeden raz stačilo, pre mňa nič na re-reading. 
Taká normálna, obyčajná kniha s pár vtipnými hláškami.

„Tak za prvé, andělé netančí. To je jeden ze základních poznávacích znaků andělů. mohou s andělskými výrazy naslouchat hudbě sfér, ale necítí potřebu vyrazit na parket a pořádne to tam roztočit.“

utorok, 2. júna 2015

Aktuálne seriálové dianie ¤ 14

V mojom seriálovom kalendári  aj watchliste sa toho za posledné týždne zmenilo neskutočne veľa. V prvom rade, niekoľko sérií ukončilo svoje ročné vysielanie a ja si tak od nich môžem dať prestávku a čakať na ďaľšiu sériu. V mojom prípade ide o seriál Grey´s Anatomy, ktorý skončil skutočne rozporuplne a som zvedavá, čo nové nám ponúkne dvanásta séria. Big Bang Theory takisto skončil jednu sériu a môžme sa tešiť na ďalšiu. Chvalabohu je to jeden z tých kľudnejších seriálov, kde si pri ich skončení človek netrhá vlasy a netrpí nespavosťou z nervov, čo sa napokon komu stane.

Konečne sa mi podarilo dopozerať aj Walking Dead, ktorý ma začal ku koncu mierne nudiť a tak som zhruba posledné štyri časti odkladala pokiaľ sa dalo. Podarilo sa mi však napokon dopozerať aj poslednú časť a usúdiť, že som aj celkom zvedavá na to, čo sa stane v nasledujúcich častiach novej série. Tretiu sériu ukončil aj Bates Motel a musím uznať, že tých 13 častí na jednu sériu mi príde skutočne málo, fakt by som si priala viac, ale potom by to asi stratilo to svoje čaro. Takže sa musím uspokojiť s takým malým počtom a o to nadšenejšie očakávať  ďalšiu sériu.

Po dlhšom váhaní a uvažovaní, keďže sa nerada vzdávam seriálov, ktoré mám rozpozerané, som vyradila zo zoznamu Hemlock Groove, ktorý ma už skutočne s druhou sériou nebavil a ja tak budem žiť s tým, že som dvojsériový seriál ukončila v polovici tej druhej. Nevadí, nejako sa s tým zmierim. Taktiež som bez milosti vyradila iZombie, ktorý ma od začiatku veľmi nebavil, ale stále som mu s nádejou dávala šancu, že sa zlepší a že napokon to predsa len nebude taká kravina. Ale ono sa to proste stále nie a nie zlepšiť. Tak musel ísť. Ako posledný som vyradila seriál The Lizzie Borden Chronicles, ktorý je relatívne nováčikom na seriálovej scéne a už po troch častiach ma ničím extra neoslovil a keďže som už bola rozbehnutá, tak som si povedala, že nebudem mínať čas nad zlými seriálmi a poslala som ho tam odkiaľ prišiel. 

Na poslednom, ale veľmi významnom mieste sa v tomto článku nachádza seriál Mercy, ktorý som objavila tak trochu náhodou a rozhodla som sa ho pozrieť, pretože mal iba jednu sériu. Veľkým plusom pre mňa bolo prostredie nemocnice zdravotné sestry v hlavnej úlohe (asi sa to stáva nejakou formou mojej posadnutosti). Sledujeme tak život troch zdravotných sestier, ich rodín, priateľov, manželov a milencov a to všetko v neskutočne zložitých vzťahoch, ktoré máte chuť šmahom ruky vyriešiť a dopriať tak hlavným postavám trochu šťastia, aj keď istá hlavná postava, alebo skôr dve mi išli niekedy tak na nervy, že by som ich najradšej ovalila mechom po hlave, aby už dostali konečne trochu rozumu a začali sa chovať aspoň trošku normálne a nie ako malé rozmaznané deti, ktoré nevedia, čo so sebou.

 Mne osobne sa najviac páčila postava Chloe, ktorá prišla ako malá bábika a počas jednotlivých častí sledujeme jej premenu na čoraz skúsenejšiu a šikovnejšiu sestru, ktorá si poradí s hocičím. Taktiež sami páčila rodina Veroniky, aj keď ona sama nebola veľmi úžasná, jej bratia a rodičia rozhodne boli veľmi pozitívnou stránkou seriálu. 

Už dopredu som vedela, že má seriál iba jednu sériu, takže keď sa séria chýlila ku koncu, čakala som nejaký dojímavý záver, strih, titulky. Keď sa tak nestalo, ostala som zaskočená. Zrušenie seriálu sa asi oznámilo až po natočení poslednej časti, nakoľko tá sa skončila ukážkovo tak, že by po nej mala nasledovať ďalšia, aby sa všetko dalo do poriadku a vysvetlilo. Nič také! Seriál ma nechal na pokraji nervového zrútenia s neukončeným koncom! Keďže však ide o seriál už staršieho roku, neostalo mi nič iné len sa s tým zmieriť. Rozhodne však odporúčam každému, kto má rád seriály z nemocničného prostredia a nevadí mu troška naivity a dramatickosti vo vzťahoch. Ja si ho rozhodne dakedy pozriem znova, keď už to pre mňa nebudú také nervy, len príjemná oddychovka.

pondelok, 1. júna 2015

Love, Rosie | S láskou, Rosie

Príbeh o tom, ako sa detské priateľstvá zvyknú v priebehu rokov meniť k lepšiemu či horšiemu.

Vědecké výzkumy tvrdí, že pokud se lidi znají jako malé děti, něco jim brání, aby se do sebe jako dospělí zamilovali. Rosie a Alex, hrdinové romantické komedie S láskou, Rosie, se znají už od školky. V době prvních lásek a sexu svoje zážitky s patřičnými detaily samozřejmě probírají, tomu druhému to ale není vždy úplně po chuti. Proč? Ať je to jak chce, Rosie zůstává v Dublinu, zatímco Alex jede na Univerzitu do Bostonu. Mezi nimi stojí oceán a v průběhu života i jiné vztahy, aféry, dokonce jiná manželství, závazky a děti. Na oba čekají méně i více bláznivé a zábavné momenty, občas se potkají a spadnou spolu do bazénu a zase vplují zpět do svých životů. Rosie se dokonce povede dohodit ztepilou blondýnu Alexovi za ženu . . .no to by si asi nejradši nafackovala.
Veľká Británia, 2014, 102 minút

Film S láskou, Rosie ma zaujal hneď pri sledovaní traileru, ktorý išiel pred filmom v kine. Rozhodla som sa však najprv prečítať si knihu, čo mi chvalabohu netrvalo dlho, hlavne vďaka štýlu, akým bola napísaná. Hneď na to som sa teda pustila do filmu a v súčasnom stave sa musím priznať, že už som ho videla trikrát. Raz sama, hneď ako som dočítala knihu, raz so sestrou a potom ešte raz o trochu dlhšiu dobu s maminou. Takže myslím, že ho už mám napozeraný statočne.

Rosie a Alex sú priatelia od malička a toto blízke priateľstvo pretrváva až do dospelosti. Dvojica sa v priebehu filmu od seba nejako stále vzdaľuje a napokon sa znovu nejakým spôsobom stretáva, naďalej však ostávajú v kontakte a sledujú ako ich životy postupne naberajú rôzne smery a ako sa v nich objavujú stále nové, prípadne staré tváre. Vo filme nás čakajú situácie veselé, smutné, situácie trochu na zamyslenie, proste od každého trochu. 

V hlavných úlohách sa objavuje moja obľúbená Clary (Nástroje smrti) v roli Rosie a celkom fešácky vyzerajúci Alex. Myslím, že všetky postavy boli zvolené celkom šťastne a okrem Bethany a tej druhej Alexovej frajerky boli všetci sympatický. Jedine tie dve mi skutočne išli na nervy a najradšej by som ich z filmu vyškrtla, ale na druhej strane aj tak hrali tak trochu záporné postavy. Nemám im teda v tomto smere čo vyčítať. 

Film sa odohráva v Anglicku, rovnako ako herci boli prevažne anglický a tak si počas filmu užijú hlavne priaznivci anglického prízvuku, ktorý som sa ja konečne naučila ako tak rozoznávať od toho amerického. Nie že by som to rozoznávať nevedela, ale akosi som si to proste neuvedomovala. Takže som si počas filmu pekne užila. 

Ak by som chcela film porovnávať s knihou, tak musím povedať, že v mnohom sa film od knihy odlišoval. Po viacerých pozretiach však musím povedať, že to vôbec nebolo nevhodne spravené alebo niečo, čo by mi prekážalo. Síce nie som veľkým fanúšikom zmien pri natáčaní filmov na základe knižných predlôh, v tomto prípade mi to vôbec nevadilo, ba naopak si myslím, že niektoré zmeny ten film len oživili. 

Moje celkové hodnotenie:


Všetkým, ktorí hľadajú trochu romantiky, jemného vtipu, štipku sklamania a netradičný príbeh lásky je tento film ako stvorený. Vhodný na nedeľné popoludnie, ako oddych po celom týždni.