30. 8. 2012 alebo Zážitky I

V Pondelok sa môjmu priateľovi konečne uráčilo dôjsť a oslobodiť ma od mojej samoty. Hurá! V utorok sa mala vrátiť mamka. Aj sa vrátila. Už z autubusu však volala, či neprídem za ňou do RK, žeby vystúpila skôr a šli by sme vypátrať tú sushi reštiku, na ktorú sme natrafili v letákoch ešte v júni. To znamenalo zavolať mechanikovi, či to naše autíčko, ktoré práve v tých dňoch vykazovalo kontrolkou odchýlku od normálneho stavu, zvládne. Kladná odpoveď ma teda primäla sadnúť do auta a cestovať za matkou. 

26. 8. 2012 alebo Alone

Som sama doma, už od piatku. V piatok som bola celkom rada, aj keď zo strachu pred zločincami som sa presťahovala spať do obývačky. Aby som sa bála menej, predsa len sú tie okná o čosi vyššie. Prišla som po týždni od T, konečne som sa osprchovala v našej vani a mohla sa močiť a mínať vodu bez výčitiek. Potom som zistila, že nemám občiansky a keďže som to zistila v meste, kde som šla autom, modlila som sa aby ma nezastavili policajti. O chvíľu na to som sa potom začala modliť, aby mi nezastalo auto, pretože mi na displeji začala blikať kontrolka neznámeho významu, ktorej význam ma neskôr trochu vydesil keď som si ho našla v návode (zvláštne, že človek dostane návod aj na auto, aspoň mne to tak príde, predsa len k autu človek nepríde len tak a neopraví si ho podľa návodu, aj keď možno tak vymení žiarovku).

12. 8. 2012

Myslím, že som to potrebovala. Presťahovať sa, svoje slová, spomienky a všetko, niekam inam. Niekam, kde o mne nebude nik vedieť, niekam, kde mi bude radosť písať, niekam, kam sa budem rada pozerať, a vždy pri pohľade na tú stránku uvidím časť zo seba samej. Hovorím len o blogu, ale pre mňa je to možnosť, ako dať von na svetlo božie to, čo si myslím, aby to neostávalo len v mojej hlave, ale aby si to snáď raz niekto prečítal, zamyslel sa...alebo zasmial.

Už tretí deň mám takú voľáku nijakú náladu. Nechce sa mi nič robiť, dokonca ani čítať. Nerada čítam, keď mám zlú náladu, neviem prečo. Proste len vtedy nechcem pomedzi príbehy hrdinov vnímať vlastné pocity, pretože ak sú ľudia, ktorým kniha pomôže odreagovať sa v zlých časoch, tak u mňa to neplatí. Akosi sa nedokážem sústrediť.

Takže som celý deň klikala na Farmu, mám pocit, že tie akcie sú tam voľáko často a ja tam sedím tiež väčšinu svojho času... to chce zmenu, ináč to nevidím. Raz za čas je to ok, ale stále, asi nie. Takisto som neviem koľko hodín presedela za pc, pozrela som film a hlavne som sa hľadala. Teda, hľadala som niečo, ako by mal vyzerať môj blog, miesto kam toto všetko uložím, len som to akosi nevedela nájsť. Až teraz akosi uprostred noci. Snáď mi to vydrží. Pretože toľko designov, koľko som vyskúšala dnes za tých pár hodín som hádam za celý život nie.

Mám chuť písať. Dostať to zo seba. Ale teraz by to bola len kôpka nesúvislých odsekov, tak v správnom mieste prestávam.