utorok 24. júla 2012

24. 7. 2012

Nič sa mi nechce, ani žiť. Dnes som však bola spoločnosťou donútená vstať zo svojej postele, ísť do sprchy a vyjsť von na ulicu. Začala som zubárom, ku ktorému som šla s tým, že mi ani bohovi nič nebude robiť, lebo ma bolí hrdlo a ja si predsa nenechám trhať zub v taký pekný deň. Keď som tam prišla bol tam sám, v tričku a rifliach. Toto je čo? A potom som zistila, že jeho sestrička ochorela a keďže sa mi nedovolal, prišiel aby mi tú preventívnu urobil. Výsledok? Trhať sa bude... 15.8 príde deň mojej smrti. Rozhodol sa vytrhnúť mi zub múdrosti (dobre že počkal, keď budem po mature a prijímačkách). Ale snažil sa ma upokojiť, že to nebude až také hrozné. Uvidíme.

Tiež som musela na poštu, to boli väčšie stresy. Neznášam listy do vlastných rúk a už vôbec nie z mojej banky. Našťastie! to bola len nová karta do bankomatu. Chvalabohu! No a tento "úžasný" deň zavŕšil telefonát z Tesca, kedy mám čas prísť. OMG! Nechcem tam ísť, nerada tam robím, stále sa bojím, že niečo pokazím. Možno časom, ale ešte som v čase, kedy trieskam do volantu a kričím, že tam nechcem ísť. Ale peniaze treba, nemám na výber. A čo viac ma na tom naštvalo, že mi to mierne narušilo plány with my boyfriend. FUck! Nejako ale bude.

Ale! Aby som si nejako vynahradila dnešný deň (mimochodom korunovalo tomu stretnutie s babkinou sestrou, neznášam tú ženu, stále s manželom pijú pivo, ako keby na tom závisel ich život!) išla som do McDonaldu (áno, viem že je to nezdravé a viem všetky tie bla bla bla reči okolo toho a je mi to jedno). No tak som si doniesla domov HappyMeal s nejakým zajacom odporným a hlavne orieškové latté, kvôli tomu som tam šla primárne. Čo už so mnou. Musela som nejako upokojiť nervy.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára