pondelok 16. decembra 2013

Yrsa Sigurdardottir - Ohnivý anděl

Zdroj
"Obyčejně když se v noci probudila, vkluzávala ze snu do bdělého stavu pomalu, nyní ji však z hlubokého spánku vytrhlo něco děsivého a zapůsobilo na nitak, jako by vůbec nespala."

Islandská odpověď na Stiega Larssona
alebo 372 strán 
plných napätia a stále nových otázok.

Jaké hrůzy se děly za zdmi ústavu pro postižené, který lehl popelem? Nejlepší příběh od dob Přeletu na kukaččím hnízdem Islandská odpověď na Stiega Larssona! Detektivní thriller charakterizovaný slovy „žhavé smrtící plameny, ledově chladné lži“ je mrazivý i podmanivý jako sám Island, kde talentovaná autorka žije. Advokátka Tóra Gudmundsdóttir má toho nejděsivějšího klienta své kariéry. O její služby se zajímá duševně narušený sexuální deviant ve výkonu trestu. Nežádá však osvobození pro sebe. Přeje si propuštění Jakoba, mladíka s Downovým syndromem, který údajně založil požár v ústavu pro nemocné. Brzy nato začne Tóra dostávat prazvláštní esemesky a kdekdo jako by najednou měl co skrývat. Pitva ochrnuté neslyšící dívky pak přinese úděsné odhalení… Tóra si náhle připadá jako ve zlém snu. Vždyť, kde jinde než v nočních můrách píší neviditelné ruce na zamrzlé sklo divné znaky a kde se mrtvé au-pair dožadují, že budou dál hlídat své malé svěřence?


"Vždycky si myslela, že takový domov musí být bezpečným místem. Pevností svého druhu pro nejslabší členy společnosti. Zde to zřejmě v žádném případe neplatilo."

Keď som sa púšťala do tejto knihy, nemala som ani tušenie do čoho idem. Stiega Larssona, ktorý sa spomína vyššie mám už prečítaného a bol skvelý, preto som niečo podobné čakala aj od tejto knihy. Po jej prečítaní však musím skonštatovať, že tie knihy sú pre mňa neporovnateľné. Každá je úžasná, každá niečím iným a nemôžem povedať, že by si boli navzájom nejak podobné, aspoň u mňa je to tak.

Ohnivý anděl je moja prvá kniha od tejto severskej autorky a ja musím priznať, že ma uchvátila natoľko, že som rozhodnutá prečítať si aj jej ostatné knihy, pretože verím, že budú rovnako dobré ako táto. Ohnivý anděl je príbeh, ktorý sa odohráva samozrejme na Islande. Advokátka Tóra je požiadaná, aby sa pozrela na jeden prípad, ktorý bol podľa jej klienta uzavretý prirýchlo a so zlým výsledkom. Podľa neho dostala polícia nevinného človeka.

Tóra sa tak púšťa do vyšetrovania, rozhovorov s rodinami obetí, s tými, ktorí prežili, tými, ktorí boli s prípadom nejako spriaznení. Spočiatku to vyzerá, že súd rozhodol správne, avšak čím viac sa Tóra v prípade vŕta, tým viac nejasností a zároveň i súvislostí vychádza na povrch. Už ich len nejako poskladať, nájsť pravého vinníka a uviesť veci na správnu mieru. To však nie je také jednoduché, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.

V príbehu môžeme sledovať dve dejové línie - prvú hlavnú, kde Tóra vyšetruje svoj prípad, ktorý sa točí okolo požiaru, postihnutých, ktorí bývali vo vyhorenom domove a druhú, ktorá sa zaoberá rodinou žijúcou niekde inde a ktorá s príbehom zdanlivo vlastne ani nejako nesúvisí. Spočiatku som si myslela, že to tak bude celú knihu - dve dejové línie, dve záhady a dve rozuzlenia. Na moje prekvapenie však do seba všetko napokon perfektne zapadlo a oba príbehy sa spojili na tom najmenej očakávanom mieste.

"Ať už tedy bylo důvodem založení požáru cokoliv - oheň s tolika lidskými oběťmi byl brutální a nesmyslný. Dalo se snadno uvěřit tomu, že šlo o dílo nějakého duševně chorého, někoho, kdo si nebyl vědom následků svého činu. Anebo si pachatel právě toto přál: vzbudit dojem, že jeho čin byl spáchán v pominutí smyslů."

Tóra je rozvedená advokátka, ktorá žije so svojimi deťmi, priateľom a o pár kapitol aj so svojimi rodičmi v jednom dome, spočiatku som netušila čo by som si o nej mala myslieť a trochu som ju porovnávala s Temperance z Kostí, ale napokon som sa uistila v tom, že sú každá originál a len veľmi ťažko by sa ich dalo porovnávať, tak som sa na to vykašľala. Neskôr som si na hlavnú hrdinku zvykla, obľúbila som si jej humor a spolu s ňou premýšľala, kto má všetku hrôzu na svedomí.

Mierne rušivo na mňa pôsobila tá brazílska depilácia, nemyslím to v zlom, spomínala to vskutku málokedy, ale predsa len mi to prišlo také, akoby to malo diváka aspoň na chvíľu odtiahnuť od prípadu a trochu ukázať Tórin súkromný život. U mňa sa to akosi tou depiláciou nepodarilo.

V úvode knihy je poznámka: "Oslovování křestními jmény i v úředním a společenském styku je na Islandu běžné.", budiš, ale keď som si to o pár stránok overila na vlastnej koži, prišlo mi to trochu divné. V tejto knihe si skutočne každý tyká. Zvláštne ako je v Nás to vykanie zakorenené tak hlboko, že nám to potom príde trochu divné, ja som si na to zvykla až niekedy na konci knihy, dovtedy mi to prišlo také divné.

"Jósteinn se nechtěl od žádného ze svých činů distancovat, litoval jen toho, že se nedokázal lépe ukrýt před policií a nechal se tak rychle dopadnou. Mohl by pak napáchat více zla a těšit se z bohatších vzpomínek. Nakoniec nehrálo žádnou roli, kolik osob využil či zneužil - tak jako tak nemohl dostat delší trest než doživotí."

Kniha Ohnivý anděl nie je typickou detektívkou, aspoň pre mňa nie. Na jednej strane vyšetrovanie požiaru a na druhej mierne paranormálne aktivity u neznámej rodiny. Vraždy, bolesť, mnoho neznámeho. Táto kniha pre mňa nemá chybu. Bola perfektná. Málokedy sa mi stane, že by mi kniha tak rozbúchala srdce a rovnako málokedy sedím nad knihou do druhej rána, len preto aby som sa konečne dozvedela ako to skončí.

Ako sa postupom času vynárajú jednotlivé dôkazy a indície, nie je ku koncu knihy až také zložité domyslieť si, kto by za tým všetkým mohol byť a keď som si už ako priemerný čitateľ detektíviek myslela, že je páchateľ jasný, zistila som, že som to síce myslela dobre, ale predsa len som bola trochu mimo.

Celkové hodnotenie: 


Kniha ma takmer celý čas držala v napätí, neistote a túžbe dozvedieť sa viac a viac a zistiť, ako to všetko nakoniec bolo. Na druhej strane som si však priala aby sa kniha neskončila. Bola skutočne taká skvelá, že mi na konci bolo ľúto, že sa príbeh skončil a ja zatváram poslednú stránku. 

Knihu si môžete objednať na tejto adrese.

Ďakujem vydavateľstvu Metafora za poskytnutie recenzného výtlačku.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára