Grey´s Anatomy - Začíname 10. sériu

Zdroj

Práve som dopozerala prvé dve časti novej série Grey´s Anatomy. Seriál pozerám už neskutočne dlho, začala som pekne od prvej časti až som sa postupne dopracovala k tomu, že na každú novú časť musím pekne počkať, kým vyjde a kým k nej nejaký dobrák urobí titulky. Hneď potom sa na to vrhám ja, aby som vzápätí mohla čakať týždeň na ďalší diel.

Na tieto úvodné dva diely som čakala celé leto a pár dní a musím uznať, že nadmieru splnili moje očakávania. GA je pre mňa ten typ seriálu, ktorý Vás pohltí. Donúti Vás ho milovať, alebo nenávidieť, v mojom prípade ho milujem neskutočne. Prešla som si s ním hádam všetkými druhmi pocitov, aké existujú a rôznymi situáciami, ktoré už niekedy boli takmer neskutočné. Ale predsa len je to seriál, tak čo.

Zdroj

Rovnako to bolo aj teraz, počas trvania úvodného dvojdielu sa vo mne stihlo vystriedať také neskutočné množstvo pocitov že až. Radosť, smútok, zmätenosť, hnev, súcit a mnoho iných. Za tie roky som sa so seriálom zžila natoľko, že všetko čo sa odohráva vnímam a možno priveľmi prežívam.

Myslím si však, že možno to je hlavnou úlohou seriálu, nie to aby ste sa naň dívali a potom mohli povedať "Videla som to, bolo to dobré", ale na to, aby Vás zasiahol, zaliezol do Vášho vnútra, až do špiku kostí a nedovolil Vám len tak sa od neho odpútať. Pretože GA na mňa pôsobí ako magnet.

Možno sú tie príbehy niekedy priveľmi prehnané, možno sa veľa vecí nedeje tak, ako tam, ale pre mňa je to niečo, čo ma posadí na stoličku a prinúti tých 45 minút sedieť a plne sa sústrediť. Jediné čo by som seriálu vytkla je príliš veľa smútku, mŕtvych postáv, odídených, rozídených, už pri ňom priveľmi smútim. Už by som si priala, aby sa udialo niečo radostné. To však nič nemení na mojom názore, že je ten seriál úplne skvelý a ja zase strávim rok a týždeň čo týždeň čakaním na novú časť.