pondelok, 29. decembra 2014

Dlouhé zimní večery - Tři věci, které mám na Vánocích ráda.

Tak ako to už u mňa chodí, tak sa rada zapájam do rôznych možných aktivít a kedy sa do nich treba zapájať najaktívnejšie? No predsa na Vianoce. Lebo ja ich milujem. Skutočne. Takže som sa sama od seba nechala presvedčiť na zapojenie sa do tohto projektu. Pôvodný článok nájdete na tomto odkaze.

nedeľa, 28. decembra 2014

Milý Knižíšku...


Tak ako vlani, tak som sa aj tento rok zapojila do skvelej akcie - Knižíška. Mňa osobne veľmi teší, že aspoň jednu knihu pod stromčekom mám takú tajnú a neviem o nej resp. neviem aká to bude kniha, čo je nesmierne potešujúce. To napätie a čakanie a potom to rozbaľovanie. Následné hľadanie miesta v knižnici pre novú sestričku, no radosť žiť. 


Môj tohtoročný Knižíšek ma neskutočne potešil, keďže mi doniesol knižku, ktorá mi presne chýbala ako posledná do série, takže ju mám konečne kompletnú čo ma neskutočne teší. Sama som tiež posielala sériovú knihu, predpokladajúc, že dotyčný ju tiež ocení a doplní sériu, ktorú má predpokladám doma.

Takže týmto ďakujem svojmu Knižíškovi, ktorý to trafil úplne perfektne a taktiež za krásne záložky, ktoré ma nesmierne potešili. Vlani som bola taká nadšená z Knižíška, že som ho vlastne ani nestihla odfotiť a pri tomto som tiež bola taká nedočkavá, že som si to uvedomila až keď bolo po všetkom. Takže som ešte utekala hľadať papier, v ktorom bol zabalený, aby som ho mohla pekne odfotiť. Ale dalo to zabrať, chodiť okolo neho a čakať až do večera. A nakoniec to prekvapenie! No proste super akcia. Ďakujem, že taká existuje, ďakujem Knižíškovi a všetkým Vám ešte prajem pekné sviatky.

piatok, 26. decembra 2014

Fast and Furious 2014

Neviem ako Vám, ale mne sa pravidelne stáva, že niektoré knihy čítam a naťahujem ich dokončenie aj na niekoľko mesiacov. To ma však niekedy trochu žerie, pretože predsa nenechám knihu nedočítanú, aj keď možno nie je práve z najlepších a na druhej strane, keď sa do nej po dlhšej dobe opäť púšťam, tak aj zabúdam o čom pôvodne bola. Niekedy dokonca rozmýšľam, či sa do nej nepustím znova od začiatku, aby som si osviežila pamäť. 

Tentokrát som sa však takto tesne pred koncom roka rozhodla, že s tým skúsim niečo urobiť. Keď sa tak pozerám na zoznam rozčítaných kníh, niektoré sú tam skutočne dlho a bolo by treba s nimi pohnúť. Práve na to mi slúži týchto posledných pár dní tohto roku. Chcela by som tieto knihy konečne dočítať a mať s nimi svätý pokoj. Nieže by išlo o niečo nepríjemné, ale priznávam, že niekedy sa proste necítim dobre, keď mám chuť na nejakú knihu - novú, pričom rozčítaných mám viacero iných. To mám potom výčitky voči tým zanedbávaným. 

Takže namiesto novoročných predsavzatí, ktoré by som asi nikdy aj tak nesplnila sa teraz tu púšťam do boja s načatými a nedokončenými knihami v mojej knižnici či čítačke a do konca roka ich skúsim všetky prehodiť do READ listu. Konkrétne sú to tieto knihy:

Nádherné tvory (Garcia&Stohl) - začaté: 7. 2. 2014, strán: 384, ostáva: 264
Rage (Bachman) - začaté: 11. 6. 2014, strán: 131, ostáva: 65
Monument 14 (Laybourne) - začaté: 23. 11. 2014, strán: 296, ostáva: 283
Dobré znamenia (Pratchett&Gaiman) - začaté: 23. 11. 2014, strán: 490, ostáva: 415
Mesto padlých anjelov (Clare) - začaté: 21. 12. 2014, strán: 384, ostáva: 339

Spolu mi teda ostáva na prečítanie ešte: 1366 1070 679 strán. Takže, nejdem strácať čas a idem teda čítať. Kto by mal záujem pridať sa k môjmu šialenému plánu, nech sa páči, ja budem len rada.

Cassandra Clare - Mesto zo skla

„Myslel jsem, že jedeš do Idrisu jenom na pár dní,“ poznamenal Simon, který se po tom nepořádku rozhlížel s lehce zděšeným výrazem. „To sice jo, ale nemůžu přijít na to, co si mám zabalit. Nemám skoro žádný šaty a sukně, ale co když tam nebudu smět nosit kalhoty?“ „Proč bys tam nemohla nosit kalhoty? Jedeš do jiný země, ne do jinýho století.“

Nové prostredie, nové tváre
alebo 480 strán o tom
ako sa všetko ešte viac skomplikuje

Clary postupně odhaluje další střípky z minulosti své rodiny a nalézá přitom spojence v tajemném lovci stínů Sebastiánovi. Valentýn sbírá veškeré své síly, aby jednou provždy zničil všechny lovce stínů, a jediná šance, jak ho porazit, spočívá ve spolupráci s odvěkými nepřáteli. Ve třetím díle série musí Clary získat vládu nad svými nově objevenými schopnostmi, aby zachránila Skleněné město, ale je to vůbec v jejích silách? 

štvrtok, 25. decembra 2014

Dlouhé zimní večery - Všichni by jsme si měli pomáhat.

Tak ako to už u mňa chodí, tak sa rada zapájam do rôznych možných aktivít a kedy sa do nich treba zapájať najaktívnejšie? No predsa na Vianoce. Lebo ja ich milujem. Skutočne. Takže som sa sama od seba nechala presvedčiť na zapojenie sa do tohto projektu. Pôvodný článok nájdete na tomto odkaze. 

sobota, 20. decembra 2014

Aktuálne seriálové dianie ¤ 10

Seriály boli, sú a budú a každú chvíľu vychádzajú nejaké nové a ja ako hrdá seriálová mama sa nezdráham aj každoročne zobrať pod svoje oči nejedno opustené mláďa. Minulý rok mi pribudli tri nové seriály, ktorým želám dlhú (ale nie príliš) budúcnosť, pozrela som jeden nový dvojdielny seriál a aby toho nebolo málo pridala som ešte aj dva, ktoré sú už ukončené a nemusím čakať týždeň a viac na ďalšiu časť.

Najprv by som však spomenula, že okrem priberania nových som aj dva opustila a to Scrubs, ktorého deviata séria bola podľa mňa úplne zbytočná a keby nebola vôbec by mi nechýbala a myslím, že ani nikomu inému. Niečo podobné ako s HIMYM alebo Glee, kedy tvorcovia stratia súdnosť a točia a točia. Takisto som vyradila New Girl. Tri série mi stačili a prvý diel štvrtej ma nedokázal presvedčiť o tom, že vydržím celú sériu. V tom som rada aj, že som dokázala dodržať sľub, ktorý som si dala a to ten, že keď sa mi prvý diel nebude páčiť, tak to pozerať nebudem, darmo mi to bude proti srdcu, že to nedopozerám, ale život je predsa prikrátky na to, aby sme pozerali seriály, ktoré nás nebavia, no nie? Tak som celú Girl aj s jej chlapmi vyhodila.

Nové, ale už ukončené seriály sú Terra Nova. Tá bola vynikajúca, dostala som sa k nej úplnou náhodou na rodinnej dovolenke, kedy to počas upršaných dní začala pozerať mama so sestrou. O pár častí sme to už s napätím sledovali všetci štyria a pes a na konci svorne nadávali, že to malo taký otvorený koniec a iba jednu sériu. Tu mi to fakt nejako nešlo do hlavy, prečo niektoré seriály, ktoré fakt stoja za veľké nič majú neviem koľko veľa sérií a keď sa nájde jeden, ktorý skutočne stojí za to, tak ho stopnú po prvej sérii. Život seriálového maniaka niekedy fakt nie je veľmi fér, hlavne keď sa zamilujete do niečoho, čo Vám predčasne ukončia. Otrasné je to, som však rada, že som na ten seriál vôbec natrafila, pretože bol výborný, aj keď sa jednotlivé časti mierne podobali a v konečnom dôsledku mali jednotnú štruktúru, tak to na konci vyznelo ako dokonalý celok, ktorý diváka dostal a pohltil. Toľko k tejto krátkej miniepizóde, ktorú sme zvládli pozrieť asi za tri dni.


K druhej miniepizóde môjho seriálového života patrí Houdini, ktorého hral Adrien Brody, takže bolo hneď jasné, že tento seriál rozhodne nevynechám. V konečnom dôsledku ale šlo iba o dve zhruba hodinu a pol dlhé časti a nič viac. Aj napriek tomu si myslím, že v týchto dvoch častiach bolo povedané všetko podstatné a myslím, že ináč by sa seriál len zbytočne naťahoval a bolo by tam veľa vecí, ktoré by diváka nezaujímali a otravovali. Týmto uzatváram sériu krátkodobých epizód seriálových a poďme na novinky, ktoré ma tento rok zaujali a rozhodla som sa im dať šancu.

Teraz sa ešte povenujem tým, ktoré som pribrala tento rok a ktoré sú vlastne novinkami pre všetkých, nielen pre mňa. Prvým z nich je Forever, ktorý sa začal celkom sľubne, ale postupom času ma akosi prestáva baviť, respektíve nie je v ňom nič, čo by ma prilepilo k obrazovke a nútilo pozerať časť za časťou a nikdy neprestať. Ale nevadí, dám mu šancu aspoň počas prvej série a potom sa uvidí. Red Band Society je tiež nový seriál, ktorý má už za sebou zhruba trinásť častí a celkom ma zaujal, ale myslím, že by bol skvelý keby to s ním ostalo tak pri prvej sérii, keby ju autori poriadne ukončili. Viac by toho ani nemuselo byť, aj keď je to milý seriál, akosi nepatrí medzi tie „top“. Posledným seriálom, ktorý začínal v roku 2014 a začala som ho pozerať bol Z Nation alebo mladší brat seriálu Walking Dead, mňa však Z očaril podstatne viac. Prišiel mi celkom vtipnejší, viac dynamickejší, proste som sa pri ňom nenudila tak ako pri niektorých častiach Walking Dead, ktoré boli vyslovene mučením.

Och a ešte spomeniem Dead Like Me, ktorý mal len dve série a doslova som ho zhltla. Nebol to ten typ seriálu, pri ktorom by som tie časti hltala kvôli ich napínavosti, skôr boli také milé a proste som vždy po tej predošlej mala chuť na ešte jednu časť. Bohvie prečo. A tak som sa ani nenazdala a pozrela som obidve série ako nič a bolo po všetkom. Taký milý, oddychový seriál, od ktorého nemusíte veľa očakávať a dá vám maximum zo svojej jednoduchosti a nenáročnosti. Toť asi všetko k tomuto jednoduchému seriálovému dianiu.

utorok, 16. decembra 2014

Cassanda Clare - Mesto popola

„Často si kladl otázku, jestli kdy bylo cokoli z toho, co si dřív myslel o svém životě nebo o sobě samém, pravdivé. Myslel si, že je sirotek, ale nebyl. Myslel si, že je jedináček, ale měl sestru.“ 

Keď už si myslíte, že sa nič nemôže stať...
alebo 392 strán o tom
ako Vám kniha môže zlomiť srdce

Clary Frayová si toužebně přeje, aby se její život zase vrátil do normálních kolejí. Ale co je vlastně normální, když jste lovec stínů, zabíjíte démony, vaše matka je v kómatu způsobeném kouzlem a vy najednou vidíte vlkodlaky, upíry a víly? V druhém díle napínavé série autorka vtáhne čtenáře zpět do temných spárů newyorského podsvěta, kde láska vždy znamená nebezpečí a moc s sebou přináší smrtonosné pokušení.
 
 

pondelok, 15. decembra 2014

Dlouhé zimní večery - Tradice, zvyky a obyčeje.

Tak ako to už u mňa chodí, tak sa rada zapájam do rôznych možných aktivít a kedy sa do nich treba zapájať najaktívnejšie? No predsa na Vianoce. Lebo ja ich milujem. Skutočne. Takže som sa sama od seba nechala presvedčiť na zapojenie sa do tohto projektu. Pôvodný článok nájdete na tomto odkaze. 

sobota, 13. decembra 2014

Tak trochu sa teraz točím okolo Mesta kostí...

Závisláčim. Doslova. Najprv som si prečítala knihu, potom pozrela film a teraz som sa nejako preklikala cez všetky možné videá na youtube až k týmto. A odvtedy nejako nepočúvam nič iné. Tak si vypočujte aj Vy. 
 
 


streda, 10. decembra 2014

Cassandra Clare - Mesto kostí

„Vlastně by ani nedokázala přesně říct, proč se jí to tu líbí. Všechno to oblečení a hudba se zdálo jako sen, jako život někoho jiného, na rozdíl od jejího vlastního, nudného života.“

Začína sa to príbehom obyčajnej smrteľníčky...
alebo 416 strán o tom 
ako sa jedného dňa môže Váš život úplne zmeniť

Když se patnáctiletá Clary Frayová vydá do newyorského klubu Pandemonium, vůbec netuší, že se stane svědkyní vraždy a vstoupí tak do světa lovců stínů, bojovníků, kteří mají svět chránit před démony. A už z něj nevystoupí, protože její život se převrátí vzhůru nohama... Co je Clary vlastně zač? Kde se vzaly její schopnosti? A jsou pro ni spíš prokletím, nebo požehnáním? Zábavná, odvážná a neotřelá fantasy slibuje svým čtenářům strhující čtení, s nímž nebudou chtít přestat.

utorok, 9. decembra 2014

Dlouhé zimní večery 3 - V které knižní zemi bych chtěla strávit Vánoce?

 Tak ako to už u mňa chodí, tak sa rada zapájam do rôznych možných aktivít a kedy sa do nich treba zapájať najaktívnejšie? No predsa na Vianoce. Lebo ja ich milujem. Skutočne. Takže som sa sama od seba nechala presvedčiť na zapojenie sa do tohto projektu. Pôvodný článok nájdete na tomto odkaze. 

pondelok, 8. decembra 2014

Spoločné čítanie Nástrojov smrti


Sériu Nástroje smrti som si chcela prečítať už dávnejšie, ale akosi som sa k tomu nikdy nevedela prinútiť. Nedávno som u Cathy našla tento článok a rozhodla som sa, že keď už je to také hromadné, tak sa zapojím aj ja, predsa len idú vianoce a skúškové a na čítanie bude času dosť. Tak prečo to nevyskúšať. Autorkami tohto celého sú Cathy a Terra a ja som im skutočne vďačná, že niečo takéto pripravili. Okrem zorganizovania pre nás pripravili aj rozpočítané termíny, ktoré sú na relatívne dlhú dobu, takže nech sa páči:
  • 24.11 – 7.12 čtení 1.dílu (Město z kostí)
  • do 14.12 recenze na 1.díl (Město z kostí) Recenzia
  • 8.12 – 21.12 čtení 2.dílu (Město z popela)
  • do 28.12 recenze na 2.díl (Město z popela) Recenzia
  • 22.12 – 4.1 čtení 3.dílu (Město ze skla)
  • do 11.1 recenze na 3.díl (Město ze skla) Recenzia
  • 5.1 – 18.1 čtení 4.dílu (Město padlých andělů)
  • do 25.1 recenze na 4.díl (Město padlých andělů) Recenzia
  • 19.1 – 1.2 čtení 5.dílu (Město ztracených duší) 50%
  • do 8.2 recenze na 5.díl (Město ztracených duší)
  • 2.2 – 15.2 čtení 6.dílu (Město nebeského ohně)
  • do 22.2 recenze na 6.díl (Město nebeského ohně)
  • deadline 27.2.2015

nedeľa, 7. decembra 2014

Goodbye November 2014

November bol rovnako ako Október na zážitky bohatý. Začala to typicky, návštevami hrobov všetkých možných, ktoré navštevujeme pravidelne. Starých rodičov, prastarých rodičov, krstného rodičov, bratranca, starej matere a starého otca a ja som si k tomu prihodila ešte živých starých rodičov, keď už som bola na víkend doma, tak nech to obehám poriadne. O týždeň na to som sa vybrala na koncert Xindla, na ktorý so mnou šla na poslednú chvíľu spolužiačka a bolo fakt super. Aj keď sa to proste nevyrovnalo napríklad Divokému Billovi, som rada, že som šla, stálo to za to. Nasledoval víkend doma. Veselý HelloWine! v škole na prednáškach a potom prvákovica, kedy ma dostal chalan slovami, že konečne baba, ktorá má väčšie prsia ako on, tak rýchlo som sa ešte nezdekovala. Potom náročná konferencia v škole (keď prídete domov o tretej ráno v totálne "veselom" stave, je náročné vôbec vstať a nie to ešte celý deň sedieť v aule a počúvať) a znova odchod domov. Znova som si víkend mierne predĺžila, hlavne kvôli sviatku a tiež kvôli trhaniu zubu, ktorý je teda konečne von po toľkých rokoch trápenia (zvládla som to za pomoci neurolu a fľaše vína relatívne hrdinsky a súdiac podľa zubárovho smiechu aj zábavne). Domov dorazil aj ocino, takže sme si navzájom užili celá rodina po dlhej dobe, čo som bola neskutočne rada. Potom ale musel prísť znova odchod do Bratislavy, pričom som si opäť predĺžila víkend, ale skutočne len trošičku a šla k priateľovi, videla som svoju novú malú neterku, ešte stihla aj ocina a odviezla ho v noci na vlak, zažila u priateľa trochu zabíjačky s anonymným prasaťom a pratala sa späť do BA. Ako inak. 


Knihy som tento mesiac rovnako zanedbávala ako inokedy, ale na druhej strane, keď už som sa do nejakej pustila, mala som ju prečítanú za chvíľu, pretože tentomesačné boli fakt skvelé a rozhodne ma každá z nich nútila pretáčať stránky jedna radosť. Najviac ma však prekvapilo Mesto kostí, od ktorého som nečakala, že bude až také výborné. Rovnako kniha Game, ktorá nebola až taká nudná ako som si myslela že bude. Prázdne miesto od Rowlingovej ani náhodou nesplnilo moje očakávania, ale na druhej strane to bola skvelá kniha, aj keď Harrymu sa nevyrovná a porovnávaniu sa pri tejto autorke nevyhne asi nikto. Nakoniec Labyrint, pri ktorom som miestami ani nedýchala. 


Filmy na tom boli v pomere s minulým mesiacom rovnako. Videla som štyri, z toho dva s Marshalom (kto pozeral HIMYM vie) a ani jeden z nich nebol niečo extra, aj keď sa trochu dalo zasmiať, ale čakala som viac. Jason Segel bol však super v obidvoch a svoje role zahral perfektne. Labyrint, ktorý bol sfilmovaný podľa knihy ma naopak neskutočne nasral, lebo to nebolo práve to čo som čakala, ale predsa len som sa prekonala a dopozerala to. Nakoniec klasika Ako si vycvičiť draka 2, ktorá stála za to už len tým, že je to kreslené a obrázky má predsa každý rád. 


Seriály na tom neboli bohvieako. Videla som sedem častí z Dead Like Me, čím som dokončila jeho prvú sériu. Nasledovalo päť častí Z Nation, ktoré ma stále neprestalo baviť. Po štyri časti z American Horror Story, Bones, Walking Dead, Once Upon a Time, Red Band Society a Sons of Anarchy. Po obyčajné tri časti z The Big Bang Theory, Forever a Grey´s Anatomy. Dokopy to dáva maličký počet a to 45 častí za tento mesiac.


Ostatné moje aktivity teda keškovanie trochu zaostáva, našli sme iba dve v Poprade, čo nie je žiadna sláva ale lepšie ako nič. Kilometre na tom naopak neboli tak biedne a to aj napriek spusteniu bezplatnej prepravy pre študentov, ktorú samozrejme využívam, aj keď nie častejšie, ale rozhodne som to uvítala. Dokopy som teda nachodila 2494 kilometrov.

štvrtok, 4. decembra 2014

4. 12. 2014 alebo ...

V decembri si vždy tak nejako uvedomím ako rýchlo ten rok prešiel. Prešla jedna zima, jar, horúce leto, začala škola a už zase je tu zima a prísľub nového roku, nových zážitkov, nových šancí. Zvláštne, ako je všetko vždy rýchlo za nami ale uvedomíme si to vždy, až keď je po tom. Napríklad naša pravidelná mesačná zimná a letná prax. Vždy pred ňou mi príde nekonečné, že by som mala tak dlho, deň čo deň chodiť do nemocnice a vstávať a aj tam niečo robiť a po poobediach sa pokiaľ možno učiť alebo písať Bc. prácu. Ale keď už je konečne potom a my v posledný deň berieme zo skriniek uniformy, aby sme ich konečne hodili do prania, tak sa nám zdá, že to ubehlo strašne rýchlo. Že to celé bolo akési krátke a že nám to v konečnom dôsledku bude aj trochu chýbať. Niežeby sme sa netešili na voľné dni, ale predsa len má tá súvislá prax nejaké to svoje čaro a dosť sa odlišuje od tej počas semestra.

Takže škola pre mňa skončila, predo mnou je ešte zajtrajšok na praxi a potom ďalšie dva týždne na Kramároch a hneď potom môžme ísť vianocovať. Tento rok to bude prvý krát bez starkého a bez všetkého toho veľkého humbuku, tak som zvedavá, ako to nakoniec dopadne. Tieto dni trávim ináč na intráku, pozerám seriály, filmy, čítam si, sem tam skočím von (do obchodu) alebo domov, ale predsa len sa najviac teším na tie dni voľna. Toho absolútneho voľna, nie týchto krátkych víkendov, kedy som neustála nevyspatá, nech robím čo robím.

Okrem toho všetkého, čo skutočne perfektne stíham a zvládam, trochu zabúdam na blog. Alebo ani nezabúdam, mám toho veľa, čo by sa patrilo napísať, hodiť to sem a podobne a hlavne kopu nápadov, ale... to ale je nejaké časté u mňa čo sa týka blogu. Ale sa mi proste nechce. To vždy prídem na izbu a chce sa mi fakt hocičo, len nie písať články. Ale ja to nejako napravím, keď už bude to mnou ospevované voľno.

pondelok, 1. decembra 2014

Dlouhé zimní večery 3 - Let it snow!


 Tak ako to už u mňa chodí, tak sa rada zapájam do rôznych možných aktivít a kedy sa do nich treba zapájať najaktívnejšie? No predsa na Vianoce. Lebo ja ich milujem. Skutočne. Takže som sa sama od seba nechala presvedčiť na zapojenie sa do tohto projektu. Pôvodný článok nájdete na tomto odkaze.

streda, 26. novembra 2014

Halloweensky knižný HOP - Vyhlásenie

 
S neskutočným oneskorením, ale ako ináč by to pri mne mohlo byť, no nie?, sa ozývam s výsledkami. Žiadne obkecy ani nič, výherkyne som už kontaktovala, tak len aby ste vedeli, že som to nerobila len tak pre srandu králikov. 
 
1. miesto
 
MimaDž
 
2. miesto 
 
Mori 
(mail monika.ryb....)
 
3. miesto
 
Mária Marry M... 
:) pekné meno, len čo je pravda
(mail majusga...)

Takže prosím výherkyne, aby odpísali na mail. poslali mi svoju adresu a bude dokonáno :) Ďakujem za Vaše vstupy, za možnosť zúčastniť sa a za Vašu trpezlivosť!!

sobota, 8. novembra 2014

Goodbye Október 2014

Tohtoročný október som ja oslávila 24té narodeniny a táto rubrika svoje prvé, na čom som celkom hrdá, keď vezmem do úvahy, ako často sa pustím do niečoho, čo potom nedokončím. Takže trikrát hurá. Hneď začiatok mesiaca som oslávila príchodom domov, už len kvôli tomu, aby som navštívila zubára, ktorému som sa takmer dva roky úspešne vyhýbala a obehala ešte pár iných doktorov, aby im nebolo za mnou smutno. Víkend doma, návrat do školských lavíc, bežný školský stereotyp. Okrem toho som sa ale v rámci mojej socializácie vybrala so spolužiačkami na koncert Polemicu, udatne popíjam so spolubývajúcimi vínko keď je príležitosť a hlavne som sa pustila do bakalárky. Síce som v porovnaní s ostatnými relatívne dozadu, aspoň niečo už mám. Tiež sme oslávili kamarátove narodeniny, strávila som týždeň doma s ocinom a maminou v nemocnici, čo v konečnom dôsledku bolo len dobré a boli sme radi ako to všetko dopadlo, aj napriek tomu, že som namiesto pohodového týždňa bola skutočne chorá a poriadne som vďaka kašľu nespala. A po týždni skvelého ničnerobenia (behania po meste, nákupoch, návštevy v nemocnici a u babky, vybavovačky) som sa opäť vybrala do školy. Oslávila narodeniny, narodila sa mi neter, takže odteraz budeme oslavovať spolu. So spolubývajúcimi sme absolvovali skvelý večer v Masquerade na striptíze (všetko je niekedy po prvý raz), rovnako som prvý raz absolvovala konzultáciu k Bc. práci, ktorá dopadla nad moje očakávania. Docestovala domov, obehla všetky hroby a  je koniec mesiaca.

S knihami to bola tento mesiac trochu bieda, ale čo sa dá robiť. Prečítala som Zamžené zrcadlo od Susan Hill, pôvodne som chcela Ženu v čiernom, aby som potom na ňu nadviazala jej pokračovaním ale akosi sa mi do čítačky priplietlo toto, nevadí, kniha dobrá. Druhou knihou bola Hot Boys, ktorá ma skutočne prekvapila tým, aká bola skvelá. Čakala som niečo úplne iné a veľmi ma prekvapila, v dobrom samozrejme. Najúspešnejšia som tento mesiac bola v kupovaní kníh, podarilo sa mi nekúpiť ani jednu! Za čo si udeľujem pochvalu pred nastúpenými čitateľmi tohto článku.


Lepšie to bolo s filmami, aj vďaka pobytu doma. Videla som štvrté pokračovanie Fast and Furious, ktoré ma nejako nenadchlo, ale predsa len by som rada vidieť celú sériu. 22 Jump Street nesklamalo a skutočne som sa miestami aj zasmiala, a normálne keď na konci ukazovali zo srandy nápady na ďalšie filmy som sa pristihla pri myšlienke, že by niektoré z nich mohli aj skutočne zrealizovať, vôbec by som sa nenahnevala, pretože je to milý a oddychový film. Hobit 2 bol po prečítaní knihy povinnosťou a už teraz sa trasiem a teším na tretie pokračovanie. Nový rok som chcela vidieť, pretože sa mi páčila pesnička, ktorú tam spieva Lea Michelle a neobanovala som, ten film za to stál, dokonca som si ho pozrela aj viackrát po tom prvom zhliadnutí. 

 
Seriály na tom boli tento mesiac biedne, aj keď na druhej strane videla som vždy aktuálne časti v relatívne tom istom týždni ako vyšli a nemám nejaký sklz, čo som rada. Hlavne je to asi tým, že nemám rozpozeraných tak veľa ukončených seriálov. Len Hemlock Groove a Dead Like me myslím, z ktorých má každý len dve série, takže to nie je také hrozné. Ten Hemlock nejako dotrpím a Dead like me sa mi fakt začal páčiť, takže ho pozerám relatívne rýchlym tempom. Čo sa týka ostatných tak som videla najviac 7 častí práve z Dead like me, 5 častí Z Nation, ktoré je super a baví ma viac ako tragický Walking dead. Po štyri časti som videla z Forever, Greys Anatomy, Sons of Anarchy, Once Upon a Time a Sleepy Hollow. Po tri časti z Red Band Society, TBBT, American Horror Story a Walking Dead a len dve časti z Hemlock Groove



Nabehané kilometre sa svojím počtom umiestňujú tento rok na tretie miesto, keďže ich je pekných 2078, čo je fakt dosť, hlavne keď si porátam, koľko z toho som presedela na zadku vo vlaku a cestovala na trase Bratislava/Mikuláš/Poprad. Niekedy už mám toho cestovania plné zuby a najradšej by som sa na to vykašľala, ale čo sa dá robiť, keď chce človek byť s tými, ktorých miluje. Neostáva mi nič iné, len chodiť hore a dolu a stááále dookola.

streda, 5. novembra 2014

Final Destination Project (4)

„Zní to asi šíleně ale..slyšeli jste o letu 180? O tom klukovi? Je to přesne rok, co se to stalo. Já měla asi stejnou předtuchu.“

Rovnako ako v prvej časti tu máme hromadnú smrť kopy ľudí a potom niekoľko preživších a tak ďalej, rovnako ako v prvej časti. Tentokrát sa však Kimberly vyberie za Clear do psychiatrickej liečebne, aby jej poradila, keďže to všetko kedysi prežila. 
Tam dostáva potrebné informácie, aj keď rozhovor neskončí práve priateľsky. Kimberly tak zisťuje, že smrť si po nich skutočne príde, avšak tentokrát ide akosi v opačnom poradí ako pri prvom raze. Takisto ju Clear upozorní na znamenia, ktoré by si mala všímať... 
Celkovo mi prvý diel pripadá trochu hysterický, všetko sa zabezpečuje, poplašné telefóny, chvíľami možno až moc prehnané reakcie a situácie, ale ako som už tvrdila, pre mňa je dvojka asi najhoršia z týchto všetkých častí, ale nič sa nedá robiť. Čo sa mi však na druhej strane na dvojke páči, je chvíľa, kedy časť preživších príde na to, že sú nejako spojení s ľudmi z letu 180 a vďaka nim sa pred rokom vyhli rôznym momentom, ktoré by sa im mohli stať osudnými.

Opäť prichádza posledné varovanie pre tých, ktorí nechcú vedieť, komu sa kedy čo stane a pripraviť sa tak o zážitok, keby sa jedného dňa rozhodli pozrieť si film.


Shaina, Dano a Frankie

Týchto troch síce Kimberly zachránila pred strašnou haváriou s lietajúcimi kmeňmi stromov, avšak padnú ako obete hneď na konci predtuchy, pretože to do nich rovno napára kamión. Takže si chúďatká veľmi nepohrajú a na druhej strane chvalabou predídu tomu, že ich bude smrť naháňať polku filmu. 

Evan

Čerstvý výherca pekného balíku peňazí síce unikne smrti na diaľnici, ale tá ho dostihne hneď po príchode domov, kedy sa rozhodne uvariť si niečo na jedenie. Popri tomto všetkom sa náznakov toho, že sa udeje niečo zlé, nájde neúrekom a my len čakáme, ktorá vec sa mu konečne stane osudnou. Ja osobne som čakala, že mu ten drvič odpadu zožerie ruku, ale to by ho asi nezabilo a asi by to nebolo ani veľmi originálne, rovnako mu ani nevybuchla mikrovlnka a črepina z nej mu neprerazila krčnú tepnu. Namiesto toho vznikne požiar, Evan stále nemôže vytiahnuť ruku z odtoku, nakoniec sa mu to však nejakým zázrakom podarí a on sa snaží dostať preč po požiarnom schodisku. Unikne obrovskému výbuchu v jeho byte a myslím, že koniec tejto scény už mnohí poznajú. Stanú sa mu osudné práve tie rezance, ktoré vyhodil z okna a zvyšok do dokonalosti dotiahne uvoľnení rebrík. Jeden z kola von.

Tim

Keď vezmeme do úvahy znamenia a opačné poradie a správnu konšteláciu hviezd, tak je Tim ďaľší na rade. Rovnako ako pri väčšine prípadov verím tomu, že všetci svorne očakávame, že sa mládenec udusí rybkou, ktorá mu spadne do úst počas jeho návštevy u zubára. Takisto som potom očakávala, že niečo vletí cez okno a prerazí mu to hlavu. Nič také. Dokonca ani pokazené akvárium nenarobilo veľa škody. Tá sa stane až neskôr, keď Tim už od zubára odchádza a nehodu skutočne zapríčinia holuby ale skôr by som povedala, že Timov záchvat detinského chovania a snaha rozohnať ich. Nie, nenapadnú ho ani nič podobné, namiesto toho sa uvoľní celkom hodný kus skla, ktoré prenášal žeriav a to z nášho milého urobí menšiu kašu. Lebo veď, holuby. No viete ako.

„Na smrt nevyzrajete. Záchrana neexistuje. V lidech vždy bývá nejvíc života krátce před smrtí. Nezdá se Vám? Jenom nový život přemůže smrt. Tvrdí se, že vše má být v rovnováze. Za každý život smrt, za každou smrt nový život. Když se ale objeví nový život, který neměl přijít, může se tím ten seznam zrušiť. Přimět smrt začít znovu.“

Nora

Podľa všetkého je ďaľšia na rade. A nakoniec je tomu skutočne tak. Tentokrát sa ju budú snažiť zachrániť na základe znamenia, ktoré videl Rory a varujú ju tak pred mužom s hákmi. Ten ju však nakoniec nezabije priamo, len sa zachytí na jdednu jeho umelú ruku, z ktorej trčia skutočne dosť veľké háky ale v tomto prípade len na to, aby Nore zachytili cop, o zvyšok tela sa postará výťah, ktorý jej hlavu odsekne a pripraví ju tak o život.

„Je to bezpečný? Někdo to v tomhle autě brzo schytá. A my ostatní budeme v klidu sedět vedle něj, nebo ní.“

Kat

Pri nej tých znamení nebolo nejako extra veľa. Tá rúra ju mohla zabiť hneď, ale napokon si počkala na chvíľu kedy to divák bude čo najmenej čakať. Uvedú nás do stavu, kedy sa rozhliadame po okolí a z ničoho nič. Bum, prásk.

Rory

Kat okrem toho, že si len tak zomrie svojou cigaretou spôsobí menší výbuch novinárskeho auta. To nielenže spôsobí výbuch ale tiež uvoľní časť plotu, ktorý sa na farme na ktorej zastavili nachádza. A úplne nejakou záhadou ten plot letí presne tak ako stál, čiže sa mu podarí preraziť Roryho a rozrezať ho tak na tri časti, ktoré spolu dlho nevydržia a ďaľší zachránený padá na zem v rukách smrti.

Eugene a Clear

Tak o toho sa smrť skutočne krásne pokúšala. Po autohavárii skončil ako jediný zo skupiny v nemocnici, kam ho chvalabohu prepravili bez problémov. V nemocnici to už vša tak jednoducho nejde. Prístroje sa chovajú čudne, posteľ sa pomaly posúva, dvere sa zablokujú nejakou skrinkou. Našťastie má však nemocnica záložné zdroje, ktoré postupne obnovia chod niektorých strojov a na prvý pohľad sa môže zdať, že je všetko zažehnané. To by sme však museli byť v inom filme. Eugen si svoj život o chvíľu predĺžil avšak o chvíľu, a to presne v jednu vhodnú chvíľu, kedy k nemu beží Clear s Kimberly a sexi policajtom. Clear otvára dvere a to všetko spustí akúsi reťazovú reakciu a v izbe nastane výbuch. Obaja tak zomierajú a Kimberly hneď potom uskutoční posledný zúfalý pokus ako zachrániť ich dvoch.

Kimberly sa hodí aj so sanitkou do jazera v snahe zvrátiť plán smrti. Sexi policajt ju však neváha zachrániť a skočí za ňou. Spočiatku ju nemôžu dostať z auta a ona sa vlastne ani nejako extra nesnaží odtiaľ dostať. Napokon ju však nejako dostane von a Kimberly už leží v nemocnici a obaja sa sušia a tešia z toho, ako to všetko skvelo vyriešili a zvládli. Koniec filmu oslavujú na už spomínanej farme na opekačke. Zabudli však na jeden malý detail a ten si akiste nevšimla i časť divákov a to, že po tej nehode zachránil Rory mladíka, ktorý na farme žil, pred televíznym autom. Rodičia sa touto nehodou pochvália ostatným a my len vidíme, ako dvaja prežívší uprú svoj pohľad na Briana, ktorý stojí pri grile, ktorý vybuchuje, letí a ako jeho ruka dopadá na tanier jeho matky. Skutočne podarený záver. 















nedeľa, 2. novembra 2014

Halloweenský knižní HOP

Oukej, oukej, ospravedlňujem sa, že o pár dní meškám, ale verím, že mi to odpustíte. Poďme teda rovno na podmienky a veci so súťažou súvisiace. Pôvodný článok nájdete na tomto blogu u Vendey, a keď prídem ako na to, tak pridám aj linkovač na spodok článku :)

sobota, 1. novembra 2014

Final Destination Project (3)


„Zítra uplyne přesně rok ode dne, co letadlo společnosti ???, let 180 krátce po svém startu z Kennedyho letiště explodovalo. Tato tragická nehoda nejvíce zasáhla střední školu v Mount Abraham. Zahynulo čtyřicet jejich studentů a čtyři členové učitelského sboru.“

Druhý diel mám napozeraný asi najmenej zo všetkych, neviem či je to nejaká kliatba druhých dielov, ale patrí tiež medzi moje najmenej obľúbené diely. Samozrejme čo sa týka umierania, človek si príde na svoje, ale akosi zaostávajú postavy a ich herecké výkony a taktiež prostredie tohto filmu mi celkovo pripadá také pochmúrne a nie veľmi zaujímavé. 


Čo uvidíte?

Na rozdiel od prvého dielu sa tentokrát budeme držať trochu pri zemi, presnejšie, úplne pri zemi, nakoľko v prvej časti sme videli haváriu lietadla, teraz vidíme partiu študentov, ako sa vydajú na prázdniny mimo domu. Samozrejme celý film už od začiatku sprevádzajú rôzne informácie o tragickom lete 180 a nesmieme zabudnút na Highway to Hell, ktorá bude náhodou hrať v rádiu pri prepínaní staníc. Celkovo úvodná scéna predstavuje len predstavovanie jednotlivých obetí havárie, keďže sa jedná o osoby, ktoré spolu nemajú nič spoločné.
Spočiatku nevinná jazda skupiny kamarátov sa zmení na hororovú scénu na diaľnici, kedy uvoľnené kmene stromu z kamiónu padajú na cestu a relatívne divoko sa začnú pohybovať po ceste, až kým nezvalcujú pár aút a nezabije pár ľudí. Do toho pár nesústredených šoférov, zbytočne rýchly motorkách, opitý šofér nákladiaku, chlapec, ktorý drží hráčkárske autá a naráža nimi do seba, znamení toľko, že by sa z toho jeden posral. Ďalej to už pokračuje rovnako. Ukáže sa, že to všetko bola len vidina mladej Kimberly a tá svojím hysterickým konaním zachráni pár životov. Tie sú však naďalej na zozname smrti...


Koho uvidíte?
V hlavnej roli nebojácnu A.J. Cook (Kimberly Corman), ktorá spolu s fešným policajtom Michaelom Landesom (Thomas Burke) odhalí všetky možné tajomstvá-netajomstvá, dokonca z psychiatrickej liečebne Ali Larter (Clear Rivers), ktorá ako jediná preživšia z Letu 180 pobýva v uzavretej cele, pretože iba tam na ňu smrť nemôže. Potom sa tu objavú postavy, ktoré vo filme nepobudnú dlho ako napríklad trojica Kimberliných kamošov Sarah Carter (Shaina), Alejandro Rae (Dano) a Shaun Sipos (Frankie). Potom takí, ktorí si pohrajú trochu dlhšie ako napríklad protivná matka Lynda Boyd (Nora Carpenter) s protivným synáčikom Jamesom Kirkom (Tim), úplne najmenej sympatickej dvojice, ktorá k sebe ale nepatrí T.C. Carson (Eugene Dix) a Jonathan Cherry (Rory). Potom štastný výherca lotérie, ktorý tiež svoju záchranu z nehody nebude oslavovať dlho David Paetkau (Ewan Lewis), slečna v slušivom obleku, ktorá zomrie skutočne pozoruhodne Keegan Connor Tracy (Kat) a napokon Justina Machado (Isabella Hudson), ktorá mohla všetkých zachrániť, ale akosi si to Kimberly s fešným policajtom zle vypočítali. Celkovo tu máme fakt skupinku nie veľmi známych hercov, ktorí sa síce veľmi snažia, ale pre mňa bola dvojka len priemerným dielom a v celej sérii je rozhodne na konci.

"Kimberly Cormanová: Počkejte, ona je nebezpečná?
Ošetřovatelka: Ne, ale myslí, že vy ano."


Pár zaujímavostí

Děj filmu se odehrává přesně rok po 1. díle.
Všichni moderátoři zpráv jimi byli i ve skutečném životě. Pracovali v místních stanicích ve Vancouveru.
Původně měly být při havárii na dálnici skutečné klády, ty se však dostatečně neodrážely od země a byly nahrazeny počítačovou animací.
Kvůli natáčení obrovské dopravní nehody bylo uzavřeno několik kilometrů dálnice po několik dní.
Kniha, kterou čte Tim je " Pytel kostí " od Stephena Kinga.
Během filmu můžete spatřit ústřižky novin, na kterých jsou zobrazeny postavy z původního filmu Nezvratný osud. Zřetelně lze vidět Devon Sawa, Chad Donella a Kerr Smith. Všechna tři jména postav (Alex Browning, Tod Waggner and Carter Horton) jsou zmíněny v tomto pokračování.
Spoiler: Policajné auto, ktoré je pri nehode na diaľnici, má nešťastné číslo 13. Hovorí to Thomas Burke (Michael Landes) do vysielačky, keď ohlasuje nehodu.
Spoiler: Keď si Evan Lewis (David Paetkau) ide zohriať v mikrovlnke čínu, spadne mu do krabičky plastová magnetka písmena z chladničky. Na chladničke ostanú ešte 3 ružové písmená, ktoré tvoria slovo EYE, čiže oko, ktoré mu o chvíľu prebodne rebrík.
Zdroj: csfd.cz; kfilmu.net 

štvrtok, 30. októbra 2014

Final Destination Project (2)

„Já to viděl. Nevím, prostě jsem to viděl. Viděl jsem ho na ranveji, jak vzlétá. Viděl jsem to z okna, viděl jsem zem a kabina se roztřásla, pak se levá strana utrhla a potom letadlo vybouchlo. A bylo to skutečný jako když se to vážně děje, chápete?“

Kto zomrie, ako zomrie, koľký v poradí, kto prežije?

Na začiatku to býva vždy rovnaké. Umrú všetci. Čo je dosť mätúce, ale pri Nezvratných osudoch to proste tak býva. Ak ste však pri sledovaní prvého filmu ešte neskúsených divákom, nepochybne V8s to prekvapí. Film nebeží ešte ani dvadsať minút a lietalo padá k zemi. Neviem si predstaviť ako by tento film mohol pokračovať, keby sa to všetko neukázalo len ako nejaká zázračná vidina jedného z cestujúcich.

Po tejto skvelej úvodnej scéne, pár hysterických výstupoch a srdcervúcom smútočnom obrade a rozlúčkou si na režisérsku stoličku sadá smrť a my sa môžeme kochať pohľadom na to, ako všelijako môžu ľudia umrieť.

Ten, kto film ešte nevidel má poslednú šancu na to, aby zatvoril červeným krížikom tento článok, pretože to, čo bude nasledovať nie je nič ako nehanebné opisovanie toho, čo sa vo filme stalo a mohlo by to niektorým možno pokaziť zážitok, takže toto je posledné varovanie!


Tod

Mám rada herca, ktorý hral túto postavu, pretože v staršom veku je to skutočný fešák, dúfala som teda, že sa vo filme objaví čo najdlhšie a ja sa budem môcť kochať pohľadom naň. Nič také sa však nekonalo. Tody, ktorému v lietadle zahynul brat je na rade prvý a divák takmer od začiatku vie, že sa niečo deje. Predsa len, keď sa večer poberie do prázdnej kúpeľne, je tam náznakov hneď niekoľko. Zvláštna voda na podlahe, alebo tá žileta, ktorú vezme do ruky a a nožničky, ktorými si ide vystrihovať chlpy z nosa. Úprimne, už som videla ako sa mu šmykne na tej vode a tie nožničky sa mu zapichnú do hlavy, alebo ako ho kopne elektrina, keď išiel dať do zásuvky to rádio. Nič sa však nedeje. Odhrnie záves v sprche a nevinne začne zvešiavať prádlo, v tomto momente by ma fakt nenapadlo, že sa mu šmykne a on sa zamotá do šnúry na prádlo, pričom sa z nej v šmykľavej vani nebude vedieť dostať. Hotovo, pár minút a je po všetkom a tajomná voda zmizne z miesta činu.

Terry

Alex s Clear po nočnom rozhovore s tajomným černochom v márnici zisťujú, že aby sa pokúsili oklamať smrť, musia si všímať znamenia, Clear mu spočiatku neverí a Alex si zatiaľ všimne odraz idúceho autobusu vo výklade kaviarne. O chvíľu úplnou náhodou stretávajú Terry a Cartera, ktorý prechádzajú okolo a zastavia sa pri nich. Stretnutie ako inac dôjde až do hádky, kým Terry nestratí nervy a nezačne všetkým dohovárať, pritom si ani nevšimne ako a dostane sa až na cestu. Tu sa k slovu dostáva už spomínaný autobus... 


Slečna Lewtonová

Ach tá mi s tou svojou paranojou šla tak nervy, pri nej som len čakala, kedy bude na rade. Nakoniec to dopadlo celkom pekne. Hodnú chvíľu sme pozorovali čo všetko sa potencionálne môže stať popri jej varení čaju. Nakoniec sa nejakou „náhodou“ ocitá v polohe ležmo na zemi a pozerá ako na ňu padá nôž a to tesne potom, ako ju do krku zasiahla črepina z monitoru počítača, do ktorého predtým veľkoryso nakvápala alkohol a on vybuchol. To všetko je zavŕšené ohňom, kotrý nejako preskočil z počítača, spojil sa s horiacim šporákom a stoličkou, ktorá na ňu padne a zatlačí nôž hlbšie. Koniec

Billy

Po skutočne šialenej jazde s Carterom, kedy si myslí, že on je na rada, odstaví Carter auto na želežničnom priecestí. Všetci z auta vysútpia, iba Carter nie, ten napokon zisťuje že je v aute uveznení a nepodarí sa mu ani odopnúť pás ani otvoriť dvere. Tu mu prichádza na pomoc Alex, ktorému sa ho podarí zachrániť. Vlak zatiaľ prechádza a znenazdajky odstrelí kúsok plechu, ktorý bol na koľajniciach a ten odsekáva Billymu hlavu. Smrť tak vlastne Cartera preskočí a poradie je narušené.

Týmto sme takmer vyčerpali náš zoznam. Smrť si bude naďalej zahrávať s Clear i Alexom, obaja sa jej ale nejako vzpriečia a prežijú všetky možné i nemožné nástrahy. Film končí happy endingom a trojica preživších študentov sa konečne vydáva na výlet do Paríža, kam sa kedysi nedostali. Tentokrát je let bez chyby a my nakoniec vidíme Alexa, Clear a Cartera ako sedia v Paríži v kaviarni a pripíjajú si na mŕtvych spolužiakov, spokojní s tým, ako oklamali smrť a žijú šťastný život. Keď tu zrazu... Finálnu scénu prezrádzať nebudem, to už by bolo príliš.


Final Destination Project (1)

„Víš, ta visačka přečkala poslední let a nedošlo k žádný havárii, takže by mala ostat na kufru. 
Chápeš, pro štěstí.“

Konečne sa hlásim s dopozeraným Nezvratným osudom, pripravená zahltiť Vás množstvom informácií o ktoré možno ani nestojíte, nevadí. V prvom rade by som Vás chcela varovať, že v článkoch bude veľa spoilerov, tak aby ste na ne boli pripravení a nevyčítali mi to. Predsa len ide o filmy stokrát obohrané, tak myslím, že by s tým nemal byť veľký problém. Poďme teda na to.

„To je dobrý znamení, bůh by musel bejt úchyl, aby tohle letadlo zničil.“

Čo uvidíte?

Let 180 do Paríža je plný nielen obyčajných cestujúcich ale takisto študentov strednej školy, ktorí cestujú na školský výlet. Všetci sú nadšení a tešia sa, že konečne budú chvíľu bez rodičov, v ďalekej krajine a užívať si s kamošmi. Lietadlo sa však krátko po pristání zrúti a všetci cestujúci umrú. Vidíme ľudí vypadávať z lietadla a tragicky umierať v padajúcom lietadle bez akejkoľvek možnosti pomoci či záchrany. /Skrat/ Z ničoho nič zisťujeme, že všetko bola len vidina jedného zo študentov, ktorý začne v lietadle vystrájať natoľko, až ho musí ochranka spolu s niekoľkými študentmi vyviesť von. Vďaka tejto „zvláštnej“ vidine lietadlo opustí Alex, jeho 5 spolužiakov a učtiteľka, títo sú napokon vďaka jeho zvláštnej vízii jediní, ktorí toto všetko prežili. Netušia však, čo všetko ich potom čaká. Či už pôjde o protivných vyšetrovateľov, ktorí si myslia, že s tým má Alex niečo spoločné alebo o samotnú smrť, ktorej tak urobili škrt cez rozpočet a ona si začne pomaly vyberať svoju daň.

Koho uvidíte?

V roli hlavného hrdinu, ktorý je v podstate sympaťák a zachráni sa z lietadla, ktoré má vybuchnúť Devon Sawa (Alex Browning). V roli miernej outsiderky v tejto skupine, ktorá sa časom prepracuje až na miesto Alexovej priateľky (kedy keď nie v čase, keď v okolí pobehuje smrtka) a niekedy má mierne divné reči Ali Larter (Clear Rivers). Spočiatku odporný a najväčší frajer Kerr Smith (Carter Horton) spolu so svojou nevýraznou frajerkou, ktorá si dlho nepožije Amandou Detmer (Terry Chaney). Stiflera! Ktorý tentokrát namiesto sexi playboja hrá mierne ustráchaného "podivína" - Seann William Scott (Billy Hitchcock). Mne neskutočne na nervy idúca a protivná Kristen Cloke (Valerie Lewton) v roli učiteľky. Tá by rozhodne Alexovi fanclub nezaložila. A na poslednom mieste Chad E. Donella (Tod Wagner), ktorý keďže je na rade prvý si ani moc vo filme nezahrá. Chudáčik.

„Dobře, Vás vystupovat nenutili. Říkate, že se s nikým z nich nekamarádíte. Tak proč jste vystoupila Vy?“ „Protože jsem viděla a slyšela Alexa. A věřila jsem mu.“

Pár zaujímavostí

Velká část záběrů je ze skutečného pádu a výbuchu letadla TWA Flight 800 z East Moriches na Long Islandu v New Yorku.

Původní název filmu měl být "Flight 180".

Scéna, kdy Carter (Kerr Smith) praští v autě Billyho (Seann William Scott) loktem do obličeje, původně ve filmu být neměla. V den natáčení měl Seann William Scott nateklý ret, a aby se to nějak zamaskovalo, přidali maskéři trochu krve a scénáristé vymysleli tuto scénu.

V počáteční scéně měl Devon Sawa (Alex) předstírat, že spí. Ve skutečnosti Devon Sawa usnul a spal čtyři hodiny.  

Původní obsazení filmu do role Alexe a Clear byli Tobey Maguire a Kirsten Dunst.

"Smrt nezná náhody ani shody okolností, ani smůlu a ani záchranu."

sobota, 18. októbra 2014

Hřejivá výzva ¤ 2


Prichádzam s druhým pokračovaním tejto výzvy. Tentokrát na tému: 

Příběh jakéhokoliv předmětu z tvého pokoje

Prebúdzam sa. Malým oknom lenivo vstupujú slnečné lúče. Ponaťahujem sa na posteli, pred sebou mám deň rovnaký ako ten včerajší, predvčerajší, či všetky ostatné, ktoré som doposiaľ zažila. Dokonca aj dni, ktoré pre mňa kedysi boli niečím významné sa pomaly stávajú viac menej pravidelnými a stereotypnými. Vyplávam von, aby som zistila, čo sa deje mimo môjho malého domova. Všetci ešte spia. Aj napriek tomu, že už je neskoré ráno a slnko je poriadne vysoko.

Vonku, myslím svet za oknom, je krásny jesenný deň. Všetko je nádherne farebné, lístie lenivo padá zo stromov vždy, keď sa doň oprie vietor, bylinky rastú a pomaly ich medzi množstvom rozličnej buriny nie je vidieť. Čo je však hlavné, svieti slnko. Jeseň je vtedy najkrajšia. Samozrejme aj upršaná má svoje čaro, ale takto je prekrásna. Poobzerám sa po mieste, ktoré je mojím malým domovom. Aj jemu slnko dodáva akýsi krajší nádych. Voda okolo mňa sa trbliece, sem tam sa jemne zavlní. 

Odrazu zbadám, že niečo nieje tak, ako zvyčajne. ONA je doma. Vidím ako jej bosé nohy pomaly schádzajú po schodoch a onedlho ju vidím celú. Vlastní nás, stará sa o nás. Niekedy však príde deň, kedy vezme môj domov do ruky, doslova ho obráti hore nohami. Vtedy sa musím rýchlo dostať dovnútra, pretože aj napriek tomu, že všetko v mojom dome drží pevne pokope. Vonku začne snežiť. Niekedy sa to stane len raz, vtedy sneží len chvíľku. Inokedy sa otrasy opakujú a sneh okolo poletuje skutočne dlho.

Zvyšné dni sú jeden ako druhý. Sedím vo svojej izbe, alebo plávam okolo a sledujem, čo sa deje vonku. Keď je doma ONA, trávim vnútri veľa času, aby som sa neprezradila a tajne ju sledujem pri tom, čo robí. Väčšinu času však sedí za počítačom a niečo do neho šťuká, alebo sedí na gauči a číta si knihu. Niekedy nie je sama. Niekedy ich je tu viac. 

To ma však nezaujíma. Najradšej som, keď v izbe nikto nie je a ja môžem voľne chodiť von a dnu, ako len sa mi zachce. Posledné roky ostávame v prázdnej izbe čoraz častejšie a môžme si robiť čo sa nám zachce, vieme však, že to nepotrvá dlho. No kým smieme, trávime von každú možnú chvíľu.

utorok, 7. októbra 2014

Hřejivá výzva ¤ 1

To by som nebola ja, aby som sa zase niekde nezapojila. Trochu iná výzva, aké sa dajú nájsť bežne a mňa si rozhodne získala. Idem do toho, všetky potrebné veci nájdete na tomto blogu a zvyšok už bude pribúdať postupne. Hlavne, neberte ma príliš vážne .)


Místo, které miluješ (libovolný útvar)

Ešte neexistuje. Potichu učupené v inom vesmíre čaká, kým ho niekto konečne objaví a využije. Miesto, ktoré čaká na ľudí, ktorí ho budú milovať a pre ktorých bude takmer všetkým. Trpezlivo vyčkáva, kým bude môcť hrdo nosiť názov „Náš domov“ alebo niečo podobné, záleží na tom, kto si ho nájde a bude s ním zdieľať svoje šťastie, smútky, radosti, celý svoj život.

Už dávno som zistila, že miesto ktoré milujem nie je to, kde sa cítim dobre, ale je to kdekoľvek, kde sú moji milovaní. Milujem svoj domov. To miesto, kde ma čaká mama, sestra. Všetky miesta, kde sa stretávame s otcom. Ale čím som staršia, tým viac zisťujem, že je čas hľadať si miesto, v ktorom budem ten domov vytvárať ja. S niekým.

Nezáleží na tom, či to bude garsónka s malým oknom a bez balkóna, zaleží len na tom, aby sme tam konečne boli spolu. Pretože ak si mám predstaviť miesto, ktoré milujem, predstavím si jedno stabilné miesto, kde je on, ten ktorého milujem. Nikto nemusí nikam cestovať, žiadne dlhodobé odlúčenie. Sme tam, spolu. A presne to je to miesto, ktoré milujem. Je jedno kde sa bude nachádzať. 

Ešte neprichádza. Ešte je čas. Potichu čaká, kým osud zariadi všetko tak ako má a kým príde jeho chvíľa...