sobota, 31. októbra 2015

Goodbye Október 2015

Október bol v tomto roku prekvapivo najhorší mesiac. Aspoň pre mňa. Pôvodne som čakala, že to bude fajn, predsa len som mala osláviť 25tku, čo sa neslávi tak často, v robote som už relatívne dlho a zabehnutá, všetko malo byť pekne podľa plánu spokojné a šťastné. Keby si však niekto, kto má môj život na starosti nepovedal, že dosť bolo všeobecnej spokojnosti a neobrátil mi môj život naruby.

Tak som sa behom jedného mesiaca dozvedala, že s mojím dlhoročným a naoko šťastným vzťahom nie je všetko v poriadku, dostala kopačky, narodeniny strávila sama a ako darček som dostala to, že som zistila, kvôli komu sa so mnou môj frajer rozišiel, snažila sa znova zlepiť tento vzťah a v podstate väčšinu mesiaca bola na tabletkách a revala som v posteli. Takže skutočne úchvatný mesiac, ktorý by som si najradšej už skutočne nikdy nezopakovala. Do toho som sa samozrejme musela odsťahovať od priateľa a nájsť si nejaké bývanie, domov som sa vrátiť totiž nechcela. Tak som si našla byt, ktorý mi ale nevyhovoval, takže vzápätí som sa z neho po jednom dni sťahovala preč. No proste radosť žiť. Na konci mesiaca som už bola skutočne unavená a rada, že sú tie dni za mnou a dúfala som, že ma snáď čaká trocha kľudu.

Nebude teda asi veľmi prekvapivé, že som neprečítala žiadnu knihu, ani som si žiadnu nekúpila. Filmy som videla len tak pomimo, čo išlo v telke, ani som sa na ne poriadne nesústredila a seriály som pozerala, ale už ani neviem poriadne aké, narátala som však aj vďaka serialzone.cz 33 častí.

Takže toľko k môjmu najsmutnejšiemu mesiacu v roku.

streda, 7. októbra 2015

Aktuálne seriálové dianie ¤ 18

Čas beží neuveriteľne rýchlo a ešte rýchlejšie pri pozeraní rôznych seriálov. Ani zmena môjho života, zo študentského na pracovný však nestíšila moju vášeň v ich sledovaní. Je síce pravda, že im už nevenujem toľko času ako kedysi, predsa len už sa nemusím "učiť" na skúšky, ale aj tak sa snažím udržať si svoje stálice a sem tam pozrieť aj niečo nové, o čom si myslím, že by ma mohlo zaujať. September je tiež mesiac, kedy mnoho seriálov začína svoju sezónovú púť a ja sa tak môžem radovať z nových a nových častí a z nových a nových seriálov. Teraz som sa rozhodla venovať pár slov tým, ktoré sú so mnou už dlho, ale aj tým, ktoré len pár týždňov, hlavne však tým, ktoré aktuálne začali v septembri a budú tu s nami najbližších pár mesiacov.

Mojou najväčšou a v tomto zozname asi najstaršou láskou je Klinika Grey´s, nad ktorou som kedysi ohŕňala nos a teraz je už takmer bežnou záležitosťou môjho života. Uznávam, že niektoré veci, ktoré sa v tomto seriály udejú sú už niekedy pritiahnuté za vlasy, ale to už si musí riešiť ten, kto píše scenár. Ja aj za tie roky ostávam verným fanúšikom, a myslím, že hlavne aj preto, že som sa prestala pozastavovať nad odchodmi starých postáv, ktorých je fakt neúrekom. Ani neviem presne povedať, koľko postáv seriál za 11 sérií opustilo, najviac ma však zasiahol odchod Izzie, Christiny a samozrejme aj Derecka v posledných častiach. Ale čo sa dá robiť, jedine dúfať, že túto sériu prežijeme aspoň trochu v pohodovom duchu a pokiaľ možno bez odchodov. 

Druhou dlhoročnou stálicou je u mňa seriál Kosti, ktorý som začala sledovať kvôli Boothovi, predsa len v rokoch, kedy seriál začínal vyzeral skutočne k svetu. Niežeby to teraz bolo horšie, ale predsa len je na ňom vidno, že už je to pán v rokoch a nie práve idol dnešných teenageriek. Mojím však naďalej ostáva a tak nadšene sledujem každý diel a tŕpnem, kedy sa čo zase vyčudí vo vzťahu B&B a zakaždým sa len modlím, aby to dopadlo čo najlepšie. A aby ešte predsa len natočili ďalšiu sériu.


Aktuálne sa začali vysielať The Big Bang Theory, ktorý je stále pozerateľný aj napriek tomu, že tento rok sa vysiela už deviata časť. Ja osobne tento seriál tak trochu porovnávam s HIMYM, keďže som ich začínala pozerať v rovnakú dobu, takže preto som rada, že TBBT si udržal svoju kvalitu, čo sa o druhom zmieňovanom seriály povedať nedá. 

 Nechce sa mi ani veriť, že to už bude päť rokov, čo sa objavil seriál Once Upon a Time. Musím priznať, že nie všetky epizódy v ňom boli vydarené a že niekedy som už skutočne mala chuť to zabaliť a nechať ho tak, ale predsa len sa vždy našlo niečo, čo ma nútilo pozerať stále ďalšiu a ďalšiu časť. Tak som teraz tu, na začiatku piatej série, ktorá by mala byť podľa všetkého rozhodne o inom ako boli tie doterajšie. Som zvedavá. 

Z Nation som objavila len minulý rok a popri Walking Dead mi to pripadalo ako celkom dobré a relatívne aj vtipné rozptýlenie. Takže som ani nepochybovala, že sa tento rok pustím do pokračovania. Jednak sa mi seriál páčil a jednak som aj zvedavá, ako sa bude príbeh a postavy ďalej vyvíjať. 

Scream Queens je úplná novinka v mojom zozname a nielen mnou bol veľmi očakávaný. Po pár častiach však nie som istá, čo si o ňom myslieť. Na jednej strane mi príde akoby to bolo len také, zo žartu, absolútne neviem, či brať niektoré postavy vážne, alebo čo si o nich myslieť, či si autori priali, aby seriál vyzeral tak, ako vyzerá, alebo som len nechápem, alebo čo sa to vlastne deje. Omnoho lepší mi pripadal obyčajný Scream, ktorý išiel v lete. Z tohto som trochu na vážkach, ale uvidím, možno sa z toho časom niečo vykľuje.



štvrtok, 1. októbra 2015

Tak si teraz trieskam hlavu o múr

V lete sme boli na Vizovickom trnkobraní na Divokom Billovi a Klusovi. Bolo super, potom som si tak u sestry v bare hľadala DB v džúboxe, žeby som si pustila tú jedinú pesničku od nich čo tam majú a nejak som sa omylom preklikla a pustila Hvězdára od UDG. Odvtedy nepočúvam nič iné, furt dookola stále, najprv Hvezdár, potom pár ďalších a teraz sa mi točia všetky ich CD dookola. A teraz sa vrátim k tomu trnkobraní...UDG tam bolo tiež, ale to som ešte netušila, ako dobre hrajú. Takže si teraz trieskam hlavu o múr a dúfam, že sa mi snáď dakedy podarí ich počuť a vidieť na živo. Hodím Vám sem moje naj naj naj, hádam sa Vám budú páčiť minimálne tak ako mne.


 

 


streda, 30. septembra 2015

Goodbye September 2015

September pre mňa nebol nejako výnimočný mesiac. Väčšinu dní som strávila v robote a ten zvyšok som sa len tak preflákala. Dokonca ani to mesačné bilancovanie nie je bohviečo.

Dokopy som videla len 5 častí z niektorých seriálov a len dva filmy. Jedným z nich bola Šibenica, na ktorý som bola celkom zvedavá, ale nakoniec to bolo celkom veľké sklamanie, hlavne kvôli kamere. Neviem, čo to je teraz za módu točiť filmy ako keby na mobil alebo keď to točí jedna z postáv na svoju kameru. Potom človeku dosť záberov újde a všetko je také roztrasené. No proste nejako nič pre mňa. Druhým bola Fraktúra, ktorý ma ani nejako nelákal, ale nakoniec som si ho pozrela kvôli hlavnému hercovi a nemyslím tým Hopkinska a vykľulo sa z toho celkom dobré filmové posedenie. Napínavé, dobre natočené, postavy mi nešli na nervy, proste film, ktorý stojí za pozretie. 

Knihy som nekupovala, ani nečítala. Nejako sa môj život zmenil, odkedy chodím do roboty a ja si na to asi potrebujem zvyknúť. Už sa dokonca teším na dovolenku, ktorú mám nahlásenú v Októbri, akurát keď príde ocino a budem si môcť pár dní konečne oddýchnuť, lebo tento September bol služobný zabijak, ale keď som zvládla toto, musím už asi všetko.

streda, 23. septembra 2015

Goodbye August 2015

Ani sa mi nechce veriť, že sú to už dva mesiace, ktoré pracujem. Celý Júl a teraz už aj August som teda strávila v novej robote a musím povedať, že už som si celkom aj zvykla, aj keď som si niekedy ešte nie istá v niektorých veciach, ale predsa len to zvládam lepšie ako na začiatku, čo je podľa mňa dobre. Ale predsa sa niekedy nájdu veci, pri ktorých zneistiem. Navyše teraz nám pribudli študentky, ktoré sú na praxi, takže sa len modlím, aby sa mi nemotali pri výkonoch, keďže ja sama som ešte pred pár mesiacmi bola študentka a asi by som umrela zo stresu, keby som mala brať krv a pri tom by na mňa pozeralo šesť dievčat. Ináč bol August skvelý mesiac. Ocino ho strávil celý doma, keďže mal zlomenú pätu, tak si vybral dni dovolenky, ktorých mal za tie roky až až. Takže som si ho skutočne užila. Tiež sme boli bratrancovi na svadbe, ktorú mali na Havránku - východ slnka, výhľad na Liptovskú Maru, no nádhera, svojím spôsobom to bol pekný obrad, čo na tom, že o pol šiestej ráno. No oslave sme ale nezostali, lebo sme utekali do Vizovic na Trnkobranie...že prečo? Lebo Divokej Bill!! To nám stačilo, ale popri tom sme už videli aj Klusa, ktorý bol úžasný, ja som potom oplakala svoju absenciu na UDG (ktorých som objavila až po trnkobraní), nudila sa na Farnej a posledné kolo - Horkýže Slíže som strávila v aute, bolo mi nejako nevoľno, no. Stáva sa. Ale bol to úžasný deň. A úžasný mesiac. A preletel ako voda. 

Prečítať sa mi podarilo tri naše knihy a jednu kratučkú v angličtine. Nie je to bohviečo, ale nejako sa mi po robote čítať nechce a počas tých voľných dní som si užívala ocina. Takže to ma ospravedlňuje. Smrteľný chaos som si kedysi kúpila len náhodou a bola to skvelá kniha, neviem sa dočkať pokračovania. To isté s Búrkou. Vianočný darček mal pár strán, takže to bola pohoda a od Pána Darcyho som čakala akosi viac.


Keďže som tento mesiac dostala aj svoju prvú výplatu, nech Vás neprekvapí množstvo kúpených kníh, ktorých bolo skutočne dosť. Dve z toho sú síce len e-knihy, ale predsa len, poteší aj to. Dračie údolie je moja obľúbená detská kniha a príbeh v nej je nádherný. Je to dokonca jediný dôvod prečo by som bola ochotná sa neučiť po nemecky - aby som si mohla prečítať pokračovanie. Milujem tú knihu, milujem... Hobita som chcela už dlho v tejto podobe, keďže tá obálka je nádherná a po rokoch som si konečne kúpila aj Jedz, modli sa a miluj, ktorú som proste chcela mať vo svojej poličke.


Filmov som tiež videla dosť, celkom som mala niektoré dni takú filmovú náladu. Tak som si pustila niekoľko s Reedusom, keďže som musela ukojiť svoju túžbu kukať na pekného chlapa a tiež som chcela niečo čo bežne nepozerám. Age Of Adaline toto dokonale splnil, bol to krásny film a rozhodne si ho ešte niekedy pozriem. Na The Gallows som sa celkom tešila, keďže ukážky boli skvelé, ale nakoniec to nebolo bohviečo, navyše ma znervózňovala tá divná kamera a Harbinger Down...no to bola kravina ukážková. 


Kilometre sa už ani nejako neoplatí rátať, nejako necestujem, len do práce pešo a raz za čas domov, tento mesiac tam boli tie Vizovice a to je tak všetko. 


Ešte nesmiem zabudnúť na moje obľúbené seriály. Tým som tento mesiac tiež nevenovala veľa času, ale ani ich v lete veľa nevysielalo. Takže dokopy som videla 32 častí. 11 z The Whispers, 9 z unREAL pričom sa neviem dočkať druhých sérií, to isté so seriálom Scream, z ktorého som videla 5 častí. Všetko sú vydarené novinky, ktoré ma dostali. Tiež som si pozrela úvodnú časť z Fear the Walking Dead, 4 časti z Under the Dome a trochu som nakukla aj do Sleepy Hollow po dlhej dobe.

štvrtok, 13. augusta 2015

Aktuálne seriálové dianie ¤ 17

V poslednej dobe vychádza nejako málo seriálov, ktoré by som sledovala, takže môj seriálový rozvrh rozhodne nie je taký naprataný ako niekedy býval. Veľa z tých, ktoré pozerám má práve letnú prestávku a tak sa venujem tým pár, ktoré vysielajú teraz a do toho jeden či dva, ktoré sú už dávno skončené. Medzi tie patrí napríklad Parks&Recration, u ktorého som sa trošku zasekla na šiestej sérii a to hlavne pre nedostupnosť tituliek. Niežeby som nebola schopná to sledovať s anglickými, ale predsa len mám je to väčšia oddychovka, keď sa nemusím zamýšľať ešte aj nad prekladom toho, čo sa tam hovorí. Tiež by som si mohla vstúpiť do svedomia a dopozerať série u Sleepy Hollow a Vikingov, pretože tam som sa nejako omeškala a už som sa nedostala k tomu, aby som dopozerala celé série v aktuálnom čase.

Čo sa týka seriálov, ktoré aktuálne bežia, Pretty little liars malo včera svoje letné finále a konečne sme sa po rokoch napätia a nervov dozvedeli, kto za tým všetkým stojí a ako to vlastne prebiehalo z pohľadu A. Nás so sestrou rozhodne tento koniec celkom prekvapil, pretože aj keď sme si trochu mysleli, že sa čoraz viac blížime k odhaleniu, rozhodne sme nečakali to, čo nakoniec bolo odhalené. Takže uznávam, že to bolo všetko dobre premyslené, vymyslené, zahrané a že sme na to včera čumeli s otvorenými ústami. Na jednej strane sme boli rady, že sa táto etapa skončila a konečne sa nám dostalo vytúžených odpovedí a na druhej je nám to možno trochu ľúto, že sa rozlúčime s touto etapou seriálu. Vravím etapou a nie seriálom, pretože z PLL nás čaká ešte minimálne séria a pol a sme zvedavé čo teda pre nás ešte vymyslia.Už na konci poslednej časti nám bolo naznačené, že ďalší osud seriálu sa bude odohrávať o 5 rokov neskôr, a mali sme pocit, že tie dievčatá boli trochu upravované, aby vyzerali staršie a rozhodne to vyzeralo trochu divne, hlavne pri Alison, ktorá mala nejaké to kilečko naviac a zrazu sa objaví o päť rokov a je krásna štíhla, tak som zvedavá, ako to teda bude všetko vyzerať o tých päť rokov a čo sa zase bude hrôzostrašné a napínavé diať.

Druhým seriálom, ktorý začal toto leto a beží z neho len prvá séria je Scream, ktorý je relatívne dobrý, obľúbila som si ho a vždy po dopozeraní jednej časti sa už neviem dočkať tej nasledujúcej, ktorá má vyjsť o týždeň. Nehovoriac o tom, aké neskutočne dlhé je čakanie na titulky. K novinkám, ktoré sledujem patrí tiež The Whispers, ktorý je čoraz lepší a napínavejší a nesmierne ma baví, nehovoriac o tom, že tam veru je aj na čo kukať. Aspoň ja osobne teda musím priznať, že mi je zaťažko niekedy odtrhnúť oči od oboch mužov, ktorí v tom seriáli predstavujú hlavné postavy, nakoľko sú obaja skutočne "pohľadní" a patria k typu mužov, ktorých by som bez váhania označila ako "môj typ". Takže sa kochám nielen napínavým príbehom, ale tiež týmito dvoma hercami. K poslednej novinke, ktorú pozerám patrí unREAL, o ktorom si ešte neviem, čo myslieť, keďže som nevidela dosť častí na to, aby som si mohla urobiť ozajstný názor, takže uvidím neskôr, čo s tým, či sa pustím do ďaľšej série a či ho vlastne vôbec predĺžia. Rozhodne však u mňa vedie Whispers, za ním v tesnom závese Scream a na konci táto show zo zákulisia reality show.

Nesmiem na záver zabudnúť na seriály, ktoré sa k nám vracajú od septembra, u mňa sú najviac očakávanie tieto:

12. 9. – Z Nation

22. 9. – Big Bang Theory

25. 9. – Grey´s Anatomy

28. 9. – Once Upon a Time

2. 10. – Bones

8. 10. – American Horror Story

12. 10. – Walking Dead

A novinky, ktoré ma zaujali:

22. 9. – Scream Queens

30. 9. – Code Black

26. 10. – Supergirl

31. 10. – Ash vs. Evil Dead


streda, 12. augusta 2015

Colleen Hoover - Bez naděje

„Byla jsem upřímně přesvědčená, že takhle se lidi chovají jen v knížkách, ale teď jsem zjistila na vlastní kůži, že střední školy jsou vážně plné idiotů.“

Když se sedmnáctiletá Sky seznámí s Deanem Holderem – možná jediným klukem, jehož provází ještě horší pověst než ji – něco se v ní změní. S ním poprvé ucítí něco, co v ní všechny povrchní známosti předtím probudit nedokázaly. Holder ji uchvátí i vyděsí už během prvního setkání, ale hlavně ji dokáže probrat z citové otupělosti, kterou už začala považovat za součást své povahy. A vyvolat v ní vzpomínky na minulost… vzpomínky tak bolestné, že by si přála nechat je dál hluboko pohřbené.


Keď som začala čítať túto knižku, bola som trošku skeptická a vôbec som netušila, prečo ju toľko ľudí ospevuje. Hlavná hrdinka mi prišla úplne fádna, dokonca aj prístup jej mamy – žiadny mobil, notebook, žiadna škola mi prišiel už akýsi okukaný. Do toho zarátajme o pár strán beznádejného chalana, ktorý sa jej prikmotrí do života a zrazu z toho máme tínedžerských 50 odtieňov. Takéto myšlienky sa mi krútili v hlave na začiatku knihy.

„Prý doufají, že když se Breckin bude hodně modlit a dodělá střední školu, nějak to samo zmizí. On sám ale trvá na tom, že se cítí pořád stejným gayem, ať se modlí sebevíc, a že po maturitě se do toho teprve pořádně opře.“ 

Zablúdila som potom trochu na internet a väčšina recenzií hovorila, že sa kniha rozbehne v polovičke, takže som sa rozhodla dať mladým nadržancom ešte šancu a knihu čítala a čítala, až kým som sa k spomínanej polovici nedostala. Hneď potom som musela uznať svoj počiatočný myšlienkový omyl a dať za pravdu recenztentom, ktorí spomínali vygradovanie príbehu v polovičke knihy.

„Položila mi na klín krabičku. Nezabalenou. „Vím, co si teď myslíš,“ ozvala se. „A musím podotknout, že nepřítomnost dárkovýho papíru nevypovídá o nepřítomnosti mých citů k tobě. Jsem jen líná.“

Nejdem sa venovať opisu príbehu, pretože sa bojím, aby som niekomu, kto príbeh ešte nečítal niečo nepokazila. Ostávam však pri tom, že v polovičke sa skutočne príbeh otočí priam o dvesto stupňov a zrazu som mala pocit, že nemôžem prestať čítať, lebo by ma porazilo. Tak som čítala a čítala a onedlho som bola na konci, príbeh bol rozuzlený a ja som len žasla nad tým, ako to bolo všetko dobre premyslené.

„Mlčky jsem si lámala hlavu s beznadějným klukem, který zaujal přední místo v mých úvahách a odmítal ho vyklidit."

Som rada, že to dopadlo takto, že sa pre mňa zlá kniha dokázala zrazu zmeniť na skvelý príbeh. Mám rada, keď sa to stane a keď ma kniha nenudí až do poslednej strany. Aj keď mi hlavná hrdinka spočiatku išla fakt na nervy a priam som ju nemohla vystáť, vydržala som a dostalo sa mi odmeny. Rozhodne by som teda odporučila knihu každému, kto ju ešte nečítal a tým, ktorí uviazli pred polovicou, aby vydržali, pretože sa rozhodne oplatí prísť až na koniec.

„Zatvářil se potměšile a pohodlně se opřel. „Chtělas mi olíznou obličej, sotva jsme se poprvý uviděli? Tohle se ti stává běžně, když tě přitahuje nějakej kluk?"

Takže, v konečnom dôsledku som nenapísala nič čo by malo nejaký extra zmysel, ale to hlavné som myslím povedala, ako som najprv bola znechutená, ale napokon sa všetko na dobré obrátilo. Navyše ma kniha niekedy prekvapila celkom vtipnými vetičkami (ale tiež niekedy extra otrasnými), ktoré som ocenila hlavne v prvej časti príbehu. 


Celkové hodnotenie:

Očakávala som niečo úžasné, spočiatku som bola sklamaná a v konečnom dôsledku sa mi dostalo viac, ako som očakávala. Veľmi dobrá kniha, rozhodne odporúčam.


sobota, 1. augusta 2015

Jonas Jonasson - Analfabetka, ktorá vedela počítať

„Vďaka rozhlasovému týždenníku Pohľad na Afriku zistila, že sa Sowetom jestvuje iný svet. Pochopilaa, že nemusí byť krajší, či dokonalejší, ale existuje, a to za hranicami Soweta.“

Nombeko Mayeki sa narodila v roku 1961 v chudobnom johannesburskom predmestí Soweto, najväčšom meste chatrčí a latrín v Juhoafrickej republike. Ako päťročná začala pracovať, desaťročná osirela a štrnásťročná sa stala šéfkou latrínovej pobočky v sowetskom sektore B. Životaschopná černoška zatiaľ nevie čítať, zato neuveriteľne dobre rozumie matematike. Práve jej zázračné schopnosti ju predurčili na život plný dobrodružstiev, podivuhodných stretnutí a nečakaných zvratov. Osud ju zavial ďaleko od Soweta, najprv k neznesiteľnému, večne opitému inžinierovi, potom k dvom navlas rovnakým, a predsa úplne rozdielnym bratom, k trom Číňankám s pochybným úsudkom aj k stretnutiu s tajnými agentmi, významnými politikmi a prezidentmi. A ešte k jednému ťažkému trojmegatonovému výbušnému problému. Veď na koho sa obrátiť, keď Juhoafričania koketujú s jadrovou výzbrojou a svetové veľmoci sú v pozore? A keď je na predaj bomba, ktorá v skutočnosti neexistuje? V knihe Analfabetka, ktorá vedela počítať si Jonas Jonasson posvietil na rasizmus, diktátorstvo, fundamentalizmus, nekompromisnosť aj úplne obyčajnú všadeprítomnú ľudskú hlúposť. Robí to s láskavým humorom, ktorý čitatelia poznajú z jeho prvej celosvetovo úspešnej knihy Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol. A na večné veky rúca mýtus o tom, že králi nepodrezávajú sliepky.


Pri tejto knižke som mala pocit, že už prišla na svet s prívlastkom skvelá a úžasná, a že si ju rozhodne musí prečítať každý. Takže, keď som ju uvidela v eshope za celkom prijateľnú cenu, veľmi som neváhala a rozhodla som sa ju kúpiť a pustiť sa do čítania. Neviem prečo ma tá kniha však nezaujala až tak ako som to od nej očakávala. Mordovala som sa s ňou takmer pol roka, kým som sa konečne dostala k nejakej skutočne zaujímavej časti a potom som ju napokon nejako dočítala až do úplného konca.

„Nehneváš sa na mňa pre tú atómovú bombu?“ „Prosím ťa,“ upokojoval ju Holger. „Také čosi sa predsa stáva.“

Analfabetka je príbehom nevzdelaného dievčaťa, ktoré je však natoľko inteligentné, že všetku nevedomosť, ktorú má, nahradí neskutočnými vedomosťami. Tie nachádza v rádiu, novinách, neskôr knihách, a veruže by sme jej tie vedomosti mohli niektorí skutočne závidieť. To mi na nej bolo celkom sympatické, že aj napriek tomu, z akého bola prostredia, nebola vyslovene hlúpou hlavnou postavou, skôr naopak, bola milá, slušná, inteligentná a dokázala si poradiť aj s hlupákmi, ktorích jej život priplietol do cesty.

Nombeko – spomínaná analfabetka, ktorá však v konečnom dôsledku žiadnou analfabetkou nebola, sa dostala z rodnej minikrajiny až do obrovského Švédska. Popri tom sa jej nejakým spôsobom podarilo skomplikovať si život atómovou bombou a dostatočne jej ho spestrili aj ľudia, ktorých jej život priviedol do cesty. Všetko však vždy nejako zvládla a dala do poriadku. Ako sa však môžme presvedčiť v knihe, nikdy nič neostalo v poriadku príliš dlho a vždy sa vynoril nejaký nový problém.

„Holger 2 ju doplnil poznámkou, že ak sa brat a jeho priateľka počas cesty čo len pohnú zo sedadiel, prejde ich osemradličným pluhom. A musia držať zobáky. „Osemradličný pruh je predaný“ ozval sa Holger 1. „Kúpim nový,“ odvrkol jeho brat.“

Bolo zábavné sledovať problémy, ktoré sa zakaždým vynorili odtiaľ, kde by ste ich vôbec nečakali, no na druhej strane som už niekedy mala aj ja pekné nervy. Keby som ja bola na mieste hlavnej hrdinky, veru by som to všetko neprežívala s takým kľudom ako ona.

Nombeko bola hrdinka, ktorú si človek obľúbi takmer okamžite. Taktiež sa mi páčili tri číňanky, ktoré sa v knihe objavili, nesmierne som obdivovala ich rôzne talenty a schopnosť uživiť sa. K pozitívnej skupinke postáv patril aj Holger 2. Na druhej strane som neznášala Celestine s Holgerom prvým a jeho otcom, pri ktorom som bola len rada, keď sa z príbehu vytratil. Taktiež ma išlo až rozhodiť z tých švédskych manželov, ktorí boli lakomí ako svet. Proste skutočne pestrá paleta rôznych ľudí, ktorí sa Vám buď zapáčia, alebo ich zavrhnete už po pár vetách.


Celkové hodnotenie:

Príbeh ma síce ku koncu už trochu deptal, keďže takmer každá dobrá vec sa vyvážila vždy nejakou habaďúrou, ale nakoniec som myslím bola vcelku spokojná. Nebola to najlepšia kniha na svete, ale rozhodne to bola dobrá kniha, ktorá stála za prečítanie.


piatok, 31. júla 2015

Goodbye Júl 2015

Keď teraz pozerám do kalendára, aby som si pospomínala na všetko, čo sa udialo v Júli, neprestávam sa čudovať na tým, že tam vlastne okrem jedného školenia nemám nič poznačené. Ani sa nečudujem. Hneď prvého júla som nastúpila do roboty, čo bola pre mňa ako čerstvého absolventa neskutočná zmena. Prestala som po toľkých rokoch chodiť do školy a po mesiaci prázdnin som rovnými nohami skočila priamo do pracovného života. Chvalabohu som sa však dostala na oddelenie, kde sú trpezliví, venujú sa mi, všetko mi vysvetľujú a aj tisíckrát odpovedajú na moje otázky, za čo som im nesmierne vďačná. Ja sa im na oplátku snažím pomáhať ako najviac viem a teraz keď už robím sama za seba, tak sa tiež snažím robiť čo najviac, dávať pozor, učiť sa ešte všetko čo som sa nenaučila, zapadnúť do nového kolektívu, naučiť sa kde, čo je, kde sú aké ambulancie, kde nájdem plienky či infúzne roztoky, kam poslať pacienta keď hľadá JISku alebo CTčko. Najväčším problémom je pre mňa ten prechod na samostatnú starostlivosť o pacienta, doteraz som vždy mala niekoho nad sebou, kto rozhodoval a sama od seba som nemohla spraviť nič, takže verím, že teraz to kolegom musí ísť na nervy, keď sa ich vždy na všetko pre istotu pýtam. Predsa len, je to väčšia autorita, ako ja, ktorá som tam mesiac aj s cestou. Ale som rada, skutočne. Robím čo ma baví, ešte musím prežiť v auguste štyri nočné - z toho tri už úplne sama a modliť sa, aby sa nestalo nič, čo by ma mohlo prekvapiť, lebo zinfarktujem, a celkovo dúfať, že onedlho už budem vedieť takmer všetko, ak nie úplne všetko o tom, čo mám kedy spraviť a hlavne, samostatne a múdro rozhodovať


Dosť bolo kecov o robote, tento mesiac som popri tej novej práci a štúdiu odborných kníh (opakovanie je matka múdrosti) prečítala aj štyri ďalšie. Prvou sú Nádherné tvory, s ktorými som sa morila rok a pol, ale napokon sa mi ich podarilo úspešne dočítať. Druhou knihou je Skutočná láska, ktorú som dostala od nakladateľstva Metafora a musím uznať, že je to kniha plná myšlienok, nad ktorými sa človek musí pozastaviť a zamyslieť. Dokončila som po pol roku aj Analfabetku, od ktorej som čakala trochu viac, ale predsa len to bolo milé čítanie a taktiež som sa dotrápila s upírom Christopherom, ktorého čítam v rámci série Blood and Snow a len preto, lebo sú to knihy krátke a čítam ich ako prípravu na čítanie anglických kníh. 


Knihy som tento mesiac nakupovala o sto šesť. Alebo aj nie. Kúpila som si výhodne na rajknih.sk Slzu a Moře klidu, veď kto by už len odolal cene 2,90€. Samozrejme, že mám tú cenu omnoho radšej na skutočných papierových knihách, ale aj tie eknihy predsa musí niekto kupovať. Skutočné knihy, ktoré som kúpila boli cenovo dosť podobné tým nepapierovým, natrafila som na sériu Čísla, ktorej som proste nemohla odolať a našla som aj Búrku, na ktorú som bola zvedavá, tak som ju teda pribalila do tašky a vzala domov. 


Filmy na tom tento mesiac boli biedne, nechcelo sa mi pozerať absolútne nič, ale napokon som sa pustila do Magic Mikea, dosť dlho som netušila, že taký film vôbec existuje a ani len o čom je, teraz však ide v kinách jeho pokračovanie, takže je okolo toho dosť veľké haló. Tak som si to pustila a uznávam, že veru bolo na čo kukať


Seriály si viedli tento mesiac veľmi dobre. Videla som poslednú, poslednučkú časť z Nurse Jackie, za ktorou mi bude ľúto, ale nie až tak ako za inými seriálmi. Taktiež poslednú poslednučkú časť som videla z My mad fat diary. Jedinú časť som videla zo seriálu Becoming us, ktorý vyzeral celkom dobre, ale nakoniec ma vôbec neoslovil. 6 častí som videla z najnovšej série Under the Dome, ktoré je napínavé a neskutočne ma serú niektoré postavy, aké sú protivné. Prvú časť som videla zo Sense8 a chystám sa na ďalšie, z nových seriálov neostal na ocot ani The Whispers, kde som videla ďalších 7 častí, proste som nemohla odolať dvom fešákom točiacim sa okolo jednej nefešandy. 59 častí som zhliadla z Parks&Recreation, čo sa mi ani nechcelo pri počítaní veriť, ale je to tak. 4 časti som videla z nových Pretty Little Liars, ktoré by už mohli odhaliť A, a tiež 4 zo seriálu Scream, ktorý je super a po novej časti, nedočkavo týždeň čakám na ďalšiu. Nakoniec je tu 10 častí z Prison Break. Dávame si s priateľom re-watching, teda aspoň ja, keďže som pred cca 4 - 5 rokmi videla celý seriál, ale je to fajn vrátiť sa k tomu po takom čase, tentokrát to ale sledujem bez dabingu a ten Scofield má veru niečo do seba...ostatne, ako vždy. DOKOPY som teda videla 96 dielov.


Kilometre tento mesiac takmer žiadne, len jedna cesta Poprad - Mikuláš a nazad a kešky žiadne tiež. Myslím však, že som sa dostatočne vyčerpávajúco vypísala vo vyššie uvedených kategóriách a plná (možno ani nie veľmi plná) síl sa môžem vrhnúť do augusta.

štvrtok, 30. júla 2015

Aktuálne seriálové dianie ¤ 16

Pokračujeme v letných pilotných epizódach nových seriálov. Spočiatku som myslela, že ich bude trochu viac, ale napokon som bez pozretia vyradila seriál Complications, ktorý sa mi nepáčil ani po prvých minútach a vlastne ani jeho opis ma až tak veľmi nezaujal. Takže som to zabalila už dopredu. Pozrela som však ešte Astrounat Wives Club, ktorý vyzeral spočiatku celkom sľubne, Sense8, ktorý vyšiel celý v jeden deň, ale ja som sa zatiaľ dostala len k tej prvej časti a Proof, od ktorého som ja osobne čakala niečo viac. Zároveň teda týmto článkom ukončujem minisériu o nových seriáloch a v najbližších dňoch sa už budem opäť venovať svojim stáliciam, ktoré ovládajú moje srdce a pri niektorých sa už neviem dočkať konca prázdnin a ich opätovného nástupu na scénu.

Sense 8 – 8. 6.

Osm lidí z celého světa po brutální vraždě zjistí, že jsou společně psychicky a emotivně spojeni. Nejen, že se vzájemně dokážou vidět a mluvit spolu, jako by byli na stejném místě, ale zároveň také mají přístup k největším tajemstvím těchto lidí. Společně musí přijít na způsob, jak přežít. Jsou totiž loveni jinými, kteří je dokáží vidět a ohrožují tak světový pořádek.

Pilot tohto seriálu je ukážkový. Od začiatku do konca nám približuje osem hlavných postáv, s ktorými sa budeme stretávať a ukazuje ich príbeh, ako sa vlastne spojili a dostali sa k schopnosti vnímať jeden druhého. Sledujeme samovraždu akejsi ženy, ktorá je za to zodpovedná a následne vidíme ako jeden po druhom postupne prenikajú do svojich životov v podobe rôzne vnímaných predmetov a zvukov. Ja osobne nie som priveľmi nadchnutá, ale na druhej strane dostatočne na to, aby som si pozrela ešte niekoľko ďalších častí a potom sa uvidí, čo ďalej.

Proof – 16. 6.

Dr. Carolyn Tyler je výborná chiruržka, která se snaží vyrovnat se ztrátou svého syna, čímž se naopak vzdaluje své dceři. Je odhodlaná ponořit se do případů reinkarnace, zkušeností, kdy pacient opustil své tělo a čehokoliv, co by jí pomohlo zodpovědět jedny z největších otázek života: Končí vše skutečně smrtí, nebo existuje něco víc?

Tak toto vyzeralo ako spočiatku celkom slušný nápad na seriál, ale v konečnom dôsledku ma nezaujal už ani samotný pilot, takže som ani len nedávala šancu daľšej časti. Nesympatická herečka v hlavnej úlohe bola hneď prvým dôvodom a akýsi nejasný dej prvej časti ma rozhodne na celú sériu nenavnadil. Takže rozhodnuté bolo hneď. Život je predsa príliš krátky, aby sme sledovali zlé seriály, alebo také, ktoré nás nebavia.

The Astronaut Wives Club – 18. 6.

Drama o manželkách astronautů odehrávající se v 60. letech. Seriál představí reálné příběhy žen, které stály po boku největších hrdinů americké historie během vrcholu závodů o dobývání vesmíru.

Trailer vyzeral celkom zaujímavo, tak som si povedala, prečo nie. Keď som si však pustila prvú časť, mala som pocit, že pozerám na mierne zrýchlený film, v ktorom sa už všetko podstatné odohralo. Skupina astronautov, skupina manželiek, ktoré hneď naznačia svoju rivalitu, podporu manželov a nakoniec aj tak skončia na jednej párty akože podporujúc jedna druhú. Banda astronautov, ktorí sa snažia predbehnúť v tom, ktorý sa do vesmíru dostane ako prvý, sláva, ktorú si užívajú plnými dúškami, ženy, alkohol. Záverečné odpočítavanie a my už len čakáme, či sa raketa vráti späť na zem v poriadku a či si jeho žena nezačne niečo s reportérom, ktorý sa už od začiatku chová akosi podozrivo prítulne. Celkom som sa na tento seriál tešila, ale v konečnom dôsledku rozmýšľam, či mu venovať čas aspoň na prvých päť častí alebo to zabaliť rovno.


streda, 29. júla 2015

Čtečkaton - záver

http://2.bp.blogspot.com/-BMVnl5XNdo0/Vaa8XZ-9H6I/AAAAAAAAA3U/kNesJE819fE/s400/ctekaidotlonek.jpg 

Tak som si myslela, že keď budem toľko dní cez ten týždeň doma, že sami podarí urobiť nejaký svetoborný čítací rekord, nič také sa však nakoniec nekonalo. Jediné čo sa mi podarilo, dočítať Analfabetku a tretie pokračovanie o Snehulienke od Rachelle Workman. To bolo tak všetko. 

Celkovo ma však tento Čtečkaton neskutočne nadchol a oslovil, predsa len musíte uznať, že je to skvelý nápad a rozhodne by som si ho rada niekedy zopakovala a snáď sa mi už potom bude dariť lepšie ako pri tomto prvom zapojení do tejto akcie. Takže, aj napriek miernemu osobnému neúspechu nestrácam nádej, že raz budem v týchto akciách úspešnejšia a rozhodne sa neplánujem do nich prestať zapájať. Takže ešte raz vďaka KejBí, že niečo takéto vymyslela ;)

utorok, 21. júla 2015

Thich Nhat Hanh - Skutečná láska

„Když prostě jen jdeme bez uvědomění, obětujeme ho jakémusi cíli někde jinde. A nežijeme. Když už hovoříme o cíli... Můžeme si rovnou položit otázku, co je nasím konečným cílem? Snad hřbitov? pokud tomu tak je, proč bychom tam měli spěchat? Tam žádný život nenajdeme. Život je zde, v každém našem kroku.“

Vlídnost, soucit, radost, svoboda... tohle všechno je láska. Ta skutečná.
Milovat a být milován. Kdo by po tom netoužil. Mnozí se ale domnívají, že je to jen nesplnitelný ideál. A přitom je to tak snadné. Thich Nhat Hanh, buddhistický mnich a známý učitel duchovních pravd, nabízí jednoduchou metodu s ohromujícími výsledky. Úplně stačí, když se naučíme být s plným uvědoměním v právě přítomném okamžiku. Soustředit se na vlastní dech a pak pronést jednu z manter. I ty jsou krásně prosté. Jako třeba tahle: „Má drahá, můj drahý, jsem tu pro tebe." A zázraky se začnou dít.
Knižka Skutečná láska ma zaujala na prvý pohľad svojou krásnou obálkou. Keď som ju potom o niečo neskôr držala v rukách, prekvapilo ma, aká je to vlastne malá knižočka. Osobne som čakala niečo objemnejšie, predsa len je to knižka o láske a tam si myslím, že sa dá písať a písať. Knižku som dostala k recenzii od nakladateľstva Metafora, ktorému za ňu skutočne ďakujem.

Pri otváraní tejto knihy som absolútne netušila do čoho idem, spočiatku som si myslela, že to bude nejaký príbeh o láske, veď to poznáte. Moja nevedomosť sa však zmenila hneď po prečítaní anotácie. Došlo mi, že toto nebude len taký obyčajný príbeh, ale že to bude jedna z tých knižiek, ktoré sú plné múdrostí, krásnych slov a viet, ktoré môžu mať neraz množstvo rôznych významov.

„V tomto případě je to ale právě nejmilovanější ze všech, kdo mi cosi zlého pověděl nebo udělal. A já proto trpím mnohem víc. Jsem hluboce raněn tím, že moje utrpení způsobil ten mému srdci nejbližší. Nejraději bych se odplížil do pokoje, zavřel za sebou, zůstal tam o samotě a plakal.“

V Skutočnej láske teda nie sú žiadne postavy, ktoré by Vám išli na nervy, avšak možno tou jedinou postavou ste Vy, ak teda knižku čítate a snažíte sa jej slová aspoň trochu preniesť do svojho života a vzťahu. Ja osobne som niektoré kapitoly skutočne ocenila a musím povedať, že som čakala len nejaké hlúposti o citoch a podobne, ale nakoniec som si uvedomila, že predsa len na tých slovách bude nejaký kus pravdy, a že by mi možno nezaškodilo, keby som sa nad sebou zamyslela trochu viac, ako doteraz a niečo z knihy aplikovala aj do svojho života.

„Pokud se stále trápíte, plášte a k slzám doháníte i milovanou osobu, pravá láska to není. Dokonce to může být její pravý opak. Není-li v lásce obsažena radost, můžete si být jisti, že není opravdová.“

Knižku odporúčam každému, doslova, pretože si myslím, že každý z nás si nájde ten svoj kúsok, ktorý ho osloví a uznanlivo nad ním pokrúti hlavou v tom zmysle, že v tej útlej knižočke je predsa len napísaný kúsok pravdy, dotýkajúci sa každého z nás. 


Celkové hodnotenie:
Osobne mám radšej knižky, v ktorých je nejaký príbeh, ale na druhej strane nikdy nie je na škodu ozvláštniť svoj čitateľský život knižkou, ktorá je plná múdrych slov, nad ktorými sa treba trochu zamyslieť. 

Za poskytnutie tejto knižky ďakujem nakladateľstvu Metafora, v prípade záujmu si knižku môžete zakúpiť na tomto odkaze.