Seriálov nie je nikdy dosť

Dobrých seriálov nie je nikdy dosť. Samozrejme pokiaľ na ne máte dosť času, alebo ste dostatočne šialený na to, aby ste si našli čas a sledovali jednu najnovšiu časť za druhou. Dobré seriály však neprídu len tak samé od seba, aby sme na ne v tej kope sena niekedy natrafili, musíme sa sem tam odvážne pustiť do niečoho nového, aby sme to vzápätí mohli hodiť k ostatným odpadkom, alebo našli lásku na pár sérií. Odkedy sa tak mierne pohybujem na stránky serialzone.cz (mierne - každý deň) mám trochu prehľad o tom, čo sa deje v seriálovom svete a takisto o tom, aké novinky na nás číhajú. Hlavne teraz keď štartujú nové série starších seriálov sa na svet derú aj pilotné diely nových, neokukaných sérií s nádejou, že im divácky svet dá šancu.

V tomto štartovacom období som sa rozhodla zaradiť si do svojho malého zoznamu pár bábätiek, ktorým dám šancu predviesť sa v celej svojej paráde. Trochu váhavo, ale predsa len zo zvedavosti som pridala Once Upon a Time in Wonderland, ktorý je spin-off -om seriálu Once Upon a Time, ktorý ma vlastne ani veľmi nenadchol, ale nejako som zvedavá ako to dopadne, tak som si nedala povedať a pustila si pilotný diel OUaTiW. Musím povedať, že.. vlastne neviem, keď tak spomínam na úvodnú časť OUaT, tak myslím, že boli rovnako dobré a rovnako ma i táto navnadila na novú sériu a rozhodne sa neviem dočkať pokračovania a toho ako sa bude príbeh vyvíjať. Záver: Pilot má u mňa 90%, uvidím ako sa to bude vyvíjať ďalej.

Kto videl Sleepy Hollow s Johnnym Deppom  a neostal uchvátený tak ako ja, tak sa má za čo hanbiť! Rozhodne som však zvedavá, ako to dopadne so seriálom, ktorý vyšiel na svetlo sveta 17.9. a ja sa na neho ešte len chystám. Rozhodne som zvedavá kde sa napokon ocitne. Druhým jemu pre mňa podobným je Dracula, ktorého sa dočkám až 26.10. a v ktorom hrá ten fešák z Match Point-u (dúfam, že nie som jediná kto má najradšej filmy a seriály, v ktorých "je na čo" pozerať). To mi pripomína, že by som mohla dopozerať
časti z Under the Dome, ktorý tiež začal v tomto roku celkom sľubne a ja som zvedavá ako dopadne.

Posledné dietky na mojom zozname sú Welcome to the Family, v ktorom hrá Kurtov otec (Glee) a ktorého som si tam veľmi obľúbila, preto som úprimne zvedavá čo bude toto zač, aj keď skôr sa bojím, že by to mohlo dopadnú ako minule s How to live with your parents, tuším sa to volalo tak, ktorý ma prestal baviť hneď po pár častiach. Najlepšie na koniec? Posledným je Super FUn Night, ktorého dve časti mám už za sebou. Nie je to to najlepšie čo som kedy videla, ale rozhodne som sa pri tom do úsmevu nemusela nútiť a rozhodne som zvedavá na ďalšie časti.

Tak, to je všetko čo sa týka seriálových noviniek u mňa, ako ste na tom Vy? Tiež dávate šancu nejakému novému seriálu, alebo ostávate verní svojím starým miláčikom?

Sbíraní listí (2)

Rozhodne si nemyslím, že som až taký rýchly čitateľ, aby som mohla robiť update každý týždeň. Preto je to  tu zase až po týždňoch dvoch. Takže, poďme na to. Od Soboty, 28.9. až do dnešku sa mi podarilo prečítať:

36 (biednych) strán z knihy Velikosť XL od Meg Cabot,

 

52 strán z Percyho Jacksona,

 

a na moje veľké potešenie úplne prečítať

 

208 strán z knihy Štatistická pravdepodobnosť lásky na prvý pohľad 

 

a

 

272 strán z knihy Problém na každé riešenie.

 

Spolu je to teda za tieto dva týždne 568 strán. Čím som pokorila svoju PRVÚ hranicu, ktorú som si stanovila. (Samozrejme až po prirátaní 512 strán z predošlého článku).

 

 12. 10. - 1080 strán

 takže hranicu odvážne zvyšujem na tretí level
 

Veronica Rossi - Pod vražednou oblohou (Under the Never Sky)

"Odlišné svety ich rozdelili. Osud ich spojil."

Svet, ktorý sa nachádza pod vražednou oblohou

alebo

296 strán nervy trhajúceho príbehu

Mesto, v ktorom žije sedemnásťročná Aria, sa volá Blaženosť. Azda preto, lebo jeho obyvatelia sú v ňom chránení pred nebezpečenstvom striehnucim mimo jeho dômyselného obranného systému. Svet sa totiž od základu zmenil: z oblohy z času na čas šľahajú ohnivé elektrické prúdy a spália všetko, čoho sa dotknú, hrozia aj epidémie smrteľných chorôb. Napriek tomu aj tam existuje život – v podobe „divochov“ či iných záhadných tvorov. Mešťania a tí „zvonku“ sa odjakživa nenávidia... Osudy dvoch mladých ľudí z rozdielnych svetov Arie a Sokola sa nečakane spojili, keď dievča nespravodlivo vyhostili z mesta, aby nemohlo svedčiť proti privilegovanému konzulovmu synovi. Prežila práve vďaka Sokolovi a „menejcenným“ bytostiam z voľnej prírody. Spoločne sa vydali hľadať Ariinu nezvestnú matku. Aria postupne poznáva výnimočné schopnosti svojich spoločníkov – jeden má dokonalý sluch, iný čuch, ďalší zrak – a uvedomuje si aj vlastné dovtedy neodhalené zručnosti. Naučí sa prežiť v divočine, loviť, variť, hľadať pitnú vodu, unikať pred vlkmi a odhadovať, kedy na zem opäť udrie vražedný éter z oblohy. Láska k Sokolovi ju však postaví pred ťažké rozhodnutie – má sa pridať k divochom, alebo radšej k svojej rodine a spoločne napraviť krivdu?

Meg Cabot - Nenásytná (Insatiable)

"Nikto nevie čítať myšlienky Meena. Okrem Sookie Stackhousovej, a tá je vymyslená. Ty vieš akurát povedať, kedy kto zomrie, čo nie je zďaleka také užitočné."

Nenásytná od Meg Cabot

alebo

416 strán napínavého čítania

 

Máte už upírov plné zuby? Mladá scenáristka Meena Harperová takisto. Jej šéfovia ju napriek tomu nútia o nich písať, hoci Meenu to nenadchne. Niežeby úplne popierala existenciu nadprirodzených javov. Má totiž schopnosť vedieť, ako kto zomrie, aj keď ostatní tomu neveria. Jedného dňa pri Katedrále svätého Juraja stretne knieža Luciena Antonesca. Tajomný, príťažlivý muž ju zachráni pred útokom netopierov – a Meena sa doňho beznádejne zaľúbi. Lucien má však aj temnú stránku, pre ktorú by ho mnohí ľudia, napríklad aj tajná organizácia lovcov démonov, radšej videli mŕtveho. Problém je v tom, že on už vlastne nie je živý! Meenina nadprirodzená schopnosť odrazu zlyháva – svoju vlastnú budúcnosť nepozná a netuší, čo ju čaká. Spočiatku sa jej zdá, že Lucien je presne ten muž, o akom vždy snívala. Po čase vysvitne, že je to skôr nočná mora...  

7. 10. 2013 alebo Keď veci nejdú tak ako by ste si predstavovali

Leto sa skončilo, začalo sa chladnejšie počasie a pre mnohých aj škola. U mňa to znamená presun vecí na internát, ktorý pozostáva z postele, skrine, poličky a písacieho stola. Po mojom príchode oblečenia, kufrov, troch diek, kopy čaju, ružovej krabičky s vreckovami a fotkou s mojím milovaným. Už minule sme sa so spolubývajúcou bavili, ako si vedia niektorí zútulniť izby na intráku a spoločne sme sa zhodli na tom, že pre nás je to síce miesto kde trávime veľa času, ale predsa len, nie je to taký čas, ktorý by sme si intenzívne potrebovali nejako ozvláštňovať. Tak si sedíme v tých našich posteliach, chlípeme čaje a rozmýšľame, kam sa podela naša snaha zo začiatku roka - že budeme priateľskejšie a budeme viac chodiť s ľudmi von. Bohvie, ani poriadne nevieme akí ľudia bývajú na našom poschodí. Nehovoriac o tom ako otvorene sme odtmietli pozvanie na prvú chodbovicu. Asi sme nenapraviteľné a nepoučiteľné. Alebo naopak také perfektné, že si vystačíme aj samé so sebou.

To už som ale celkom odbočila od toho, čomu som sa pôvodne chcela venovať. Blog dostal jesenný nádych a moja snaha o to, ho upratať skončila tak, že som si zmyslela, že by som to vyriešila tak ako doteraz vždy - zmenila pôsobisko a začala po novom. Vydržalo mi to asi dva týždne. Potom som sa rozhodla vrátiť. Ani v živote nemôžete veci, ktoré Vám už nevyhovujú len tak odpratať. Resp. ten neporiadok, nemôžem tu nechať izbu v neporiadku a ísť bývať do inej. Nie, nie, musím pekne upratať. Jeseň je na upratovanie ako stvorená, tak ja si sem raz za čas sadnem a budem to tu pekne dávať do poriadku, niečo prepisovať, preusporiadúvať, prekladať, mazať a podobné veci, aby to tu nevyzeralo presne tak ako takmer všade okolo mňa - ako na skládke, kam všetko len ukladám a ukladám a najprv sa tvárim, že v tom je nejaký systém, ale napokon prídem na to, že vlastne nie je a ak aj bol tak totálne zlyhal. Takže toľko k blogu. Skúsim čo sa dá, aby to tu zase bolo čisté a obývateľné.

Okrem toho, že mi začala škola, začala som fungovať na internáte nedá mi sa neposťažovať na ten internet, ak teda vôbec je to internet, nakoľko mi neotvorí už takmer žiadnu stránku bez 20min. čakania, ak vôbec ju teda otvorí. To je tiež dôvod, prečo to tu tak zanedbávam. Budem si musieť nájsť nejaký systém písania si článkov do pc a potom na jeden šup ich sem nahádzať keď sa mi podarí rozchodiť svoj internet na mobile. Ale veru ani ten nie je nekonečný. Ale, to pôjde. Rovnako ako mi ide čítanie kníh. Začala som pekne ako vlani a ide mi to celkom od ruky ale ako sa poznám, čím ďalej bude semester postupovať, tým menej strán budem denne prevracať, ale v septembri to znova nabehne a ja zase prečítam viac ako som si myslela.

Toľko pár neusporiadaných rečí o ktoré som sa chcela trochu podeliť. Idem sa rovno pustiť do toho upratovania. Snáď budem úspešná.

Zdroj

Grey´s Anatomy - Začíname 10. sériu

Zdroj

Práve som dopozerala prvé dve časti novej série Grey´s Anatomy. Seriál pozerám už neskutočne dlho, začala som pekne od prvej časti až som sa postupne dopracovala k tomu, že na každú novú časť musím pekne počkať, kým vyjde a kým k nej nejaký dobrák urobí titulky. Hneď potom sa na to vrhám ja, aby som vzápätí mohla čakať týždeň na ďalší diel.

Na tieto úvodné dva diely som čakala celé leto a pár dní a musím uznať, že nadmieru splnili moje očakávania. GA je pre mňa ten typ seriálu, ktorý Vás pohltí. Donúti Vás ho milovať, alebo nenávidieť, v mojom prípade ho milujem neskutočne. Prešla som si s ním hádam všetkými druhmi pocitov, aké existujú a rôznymi situáciami, ktoré už niekedy boli takmer neskutočné. Ale predsa len je to seriál, tak čo.

Zdroj

Rovnako to bolo aj teraz, počas trvania úvodného dvojdielu sa vo mne stihlo vystriedať také neskutočné množstvo pocitov že až. Radosť, smútok, zmätenosť, hnev, súcit a mnoho iných. Za tie roky som sa so seriálom zžila natoľko, že všetko čo sa odohráva vnímam a možno priveľmi prežívam.

Myslím si však, že možno to je hlavnou úlohou seriálu, nie to aby ste sa naň dívali a potom mohli povedať "Videla som to, bolo to dobré", ale na to, aby Vás zasiahol, zaliezol do Vášho vnútra, až do špiku kostí a nedovolil Vám len tak sa od neho odpútať. Pretože GA na mňa pôsobí ako magnet.

Možno sú tie príbehy niekedy priveľmi prehnané, možno sa veľa vecí nedeje tak, ako tam, ale pre mňa je to niečo, čo ma posadí na stoličku a prinúti tých 45 minút sedieť a plne sa sústrediť. Jediné čo by som seriálu vytkla je príliš veľa smútku, mŕtvych postáv, odídených, rozídených, už pri ňom priveľmi smútim. Už by som si priala, aby sa udialo niečo radostné. To však nič nemení na mojom názore, že je ten seriál úplne skvelý a ja zase strávim rok a týždeň čo týždeň čakaním na novú časť.