štvrtok, 11. októbra 2012

Hunger games: Hry o život

"Víťazstvo znamená úspech a slávu.
Prehra znamená istú smrť. 
Hry o život sa práve začali..."
Názov: Hry o život, Aréna smrti
Originál: Hunger games
Autor: Suzanne Collins
Vydalo: IKAR, 2009, 272 strán  

Séria: Hunger Games ¤ 1
Na troskách bývalej Severnej Ameriky vyrástol Panem ovládaný bohatým Sídlom, ktoré obklopuje dvanásť chudobných obvodov. Sídlo vládne železnou päsťou a svoju moc dokazuje okrem iného tým, že si raz do roka vezme z každého obvodu jedného chlapca a jedno dievča vo veku od dvanásť do osemnásť rokov, aby sa zúčastnili na Hrách o život a pred zrakmi televíznych divákov bojovali na život a na smrť. Šestnásťročná Katniss Everdeenová žije sama so svojou mamou a mladšou sestrou, o otca prišla pred rokmi pri banskom nešťastí. Keď nastúpi ako súťažiaca do hier namiesto milovanej sestričky, zdá sa, že si zvolila smrť. To však pre ňu nie je nič nové – boj o prežitie je súčasťou jej života od útleho detstva. Je rozhodnutá vrátiť sa domov, ale ak má zvíťaziť, musí potlačiť hlas svedomia a zničiť ostatných dvadsaťtri protivníkov. Hry o život sú románom plným napätia, dobrodružstva aj lásky, a hoci dej sa odohráva v budúcnosti, dajú sa v ňom nájsť znepokojivé podobnosti zo života v súčasnosti.

Kniha Hry o život pred sebou niesla prísľub niečoho významného, niečoho, čo ma donútilo siahnuť do regálu a kúpiť si ju, aj keď som veľmi netušila o čom bude. Všade sa o nej písalo, čítalo, počúvalo, natáčal sa film. Tak to hádam nebude také hrozné, keď to má všade toľko ohlasov, navyše, keď som sa na ne pozrela lepšie, boli pozitívne. Stala som sa majiteľkou prvých dvoch dielov a pustila sa do doposiaľ neprebádaného žánru dystopia.

Prvých pár strán z prvej knihy ma akosi neoslovilo. Samozrejme, páčil sa mi vzťah aký medzi sebou mali Gale a Katnis, na druhej strane to však bolo len akési opisovanie toho všetkého a pomalé uvádzanie do deja, ktoré ma príliš nenadchlo. Ale keď som sa prebrodila týmto všetkým, mohla som si vychutnať každú stranu. A veru som si! Prvý šok prišiel pri losovaní, ale ja si už pomaly zvykám, že knihy a filmy sa menia a všetky tie "tradičné" postupy už nie sú také ako boli (ako keď na konci filmu čakáte "žili šťastne až kým nepomreli" a namiesto toho milovaná žena umrie hneď!).

Hneď potom sa začína odvíjať akoby nový príbeh, napínavejší, plný jedla (mimochodom nemám to rada, len ma to núti jesť), objavuje sa Peeta, v niektorých momentoch sa mi dokonca celkom aj pozdával. Spoznávame mentorov detí, ich vizážistov a kopu ostatných ľudí, ktorí majú celú akciu na starosti alebo sa na nej nejako podieľajú. Samotné hry sú potom už len akousi čerešničkou na pomyselnej torte a ich opisom som doslova prebehla tak ako Katnis cez les, pretože som sa už nemohla dočkať konca.

Ako ma kniha prekvapovala, tak ma prekvapil aj koniec. Jeden z tých, pri ktorých si poviem "Tak to by ma teda nenapadlo". Posledné strany sú tiež písané tak, že človek labilnejší ako ja napríklad má hneď po prečítaní posledného slova nekontrolovateľné nutkanie otvoriť pokračovanie. Presne tak aj bolo. Ale o tom, potom.

Táto kniha bola moja prvá zo žánru dystopia, ako som už uviedla hore a musím uznať, že to bol šok. Po útoku Belly a Edwarda je svet zničený a pomaly sa na vrch dostáva akási reálnejšia, krajšia forma lásky a priateľstva, ktorá nie je dokonalá a čítateľovi príde taká skutočná, až má pocit, že ju sám prežíva. A navyše uprostred takého neštastného sveta, nepriaznivých okolností. To je hneď niečo lepšie, ako keď musíte bojovať len s bandou upírov. Katnis bola uprostred a na každom kraji stál niekto, kto ju mal rád. A pritom to bolo tak neskutočne zložité. Ako hlavná hrdina však bola výborná. Aj keď ju vykresľovali ako mierne nepriateľskú a nespoločenskú, ja som si ju obľúbila hlavne kvôli tomu aká bola, nech sa dialo čo sa dialo..taká..svoja.

Gale vs. Peeta. U mňa nie je o čom, jednoznačne vedie Gale. Jednak pozná Katnis už dlho, chodia spolu loviť a vytvorilo sa medzi nimi také to zvláštne puto...vzťah, ktorý vidia všetci len jeho aktéri nie a Peeta... mi príde príliš sladučký. Obaja však majú niečo do seba a aby som neklamala v istých momentoch má aj ten Peeta niečo do seba, akonáhle však zmizne zo scény, ostáva zabudnutý.

Rozhodne si zaobstarám aj poslednú knihu z tejto trilógie, rozhodne si pozriem film a rozhodne si zadovážim aj iné knihy, podobné tejto. 


Verím, že nielen mňa donútila kniha siahnuť po pokračovaní, že nielen ja jej dávam plný počet a že nie som jediná tak nadšená. 

2 komentáre:

  1. Pekná recenzia, úplne súhlasím 8)
    Peeta sa aj mne zdá strašne presladený, ale chovanie oboch chlapcov v 3. knihe ma presvedčilo o tom, že majú aj inú stránku osobnosti, ako sa ukazuje v prvých 2 dieloch, preto som sa nakoniec zhodla na Team Peeta 8)
    aj keď vo filme jednoznačne milujem predstaviteľa Gale-a 8P

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :) No som zvedavá na poslednú knihu neskutočne, len ju zatiaľ nejako neviem zohnať a český preklad kde nie je Gale ale Hurikán ma privádza do zúfalstva :D A vo filme je Gale jasný víťaz :)

      Odstrániť