utorok 16. októbra 2012

Víkendový lov

Geocachingu sa venujem už asi dva roky s menšími prestávkami. Ide o hľadanie "pokladov", ktoré sú poukrývané všade možne a úlohou "kešerov" je ich nájsť a zapísať sa. Kto by mal záujem, nech si preštuduje stránku geocaching.com, extistuje aj stránka slovenská, ale nemám pocit, že by tam tie skrýše boli nejako často aktualizované, ja osobne už používam len tú pôvodnú a hlavne mapku. A keďže niektoré nás potrápia a iné zase pobavia a hlavne, niektoré sa nachádzajú na skutočne nádherných miestach, rozhodla som sa tu svoj pátranie trošku zverejňovať.

Piatok - 6

Po dôkladnom preštudovaní mapky, nahodení súradníc do mobilu, zabudnutí pera a našťastie okamžitého návratu sa preň sme konečne vyrazili. Rozhodli sme sa nechodiť príliš ďaleko, tak sme len preskúmali okolité dedinky. 

Smrečany
Tam sme našli prvé dve kešky, prvá bola zo série Významné Stromy Liptova a čuduj sa svete, ony tam tie stromy sú a niektoré naozaj vyzerajú majestátne (hlavne v noci a hlavne, keď majú obrovskú dutinu, do ktorej musíte strčiť celú ruku, čo našťastie nebol tento prípad). Tak sme našli Lipu a potom aj krabičku. To isté, len o pár metrov ďalej pri minivodopáde, ktorý nás teda riadne potrápil, dokonca som si kolená obdrela od toľkého kľačania!

Okoličné
Natrápili sme sa a poriadne veru. Nie a nie nám docvaknúť. Chodili sme dookola a stále nič. Až napokon, vďaka vytrvalosti môjho chlapa, ktorý našťastie takmer neodchádza od nenájdenej kešky sa nám ju podariť objavilo. A to už sa stmievalo a my sme dumali, či pôjdeme ďalej, alebo to zabalíme.
 Liptovské Matiašovce
Hľadať pri kostole, prečo nie, avšak hľadať v areáli kostola uprostred opustenej dediny a noci nebola žiadna sranda. Keď sme sa uzrozumeli, kto prvý otvorí ťažké kované dvere, myslela som, že takmer umriem od strachu, hlavne potom pri ceste naspäť, kedy nás oboch napadla rovnaká myšlienka - čo keby sa za nami dvere zrazu zavreli. No veru asi by som sa od strachu vyškrabala aj cez ten múr, ináč neviem, ale našťastie sa nič také nestalo a my sme odtiaľ bezpečne vyšli. To isté potom o pár metrov ďalej pri ďalšom strome, kedy sme išli kus popri ceste. To už som sa modlila, aby nás jednak nezrazilo auto a aby na nás spoza zábradlia, čo bolo pri ceste nevyskočil nejaký pes, alebo nebodaj upír, duch, či bohviečo (to mám z tých filmov ako hovorí mama).

Prosiek
Piatková posledná. Pri tejto sme museli zájsť najďalej od auta, kráčať po tme pomedzi stromy a to už som si svietila aj ja svojím mobilom, načúvala všetkým zvukom a modlila sa, aby tí ľudia, ktorých sme počuli hádať sa neboli nejako blízko a neboli ozbrojení. No veru, všeličo človeku v takej situácii behá po rozume. A tak som bola najradšej ,keď sme sa zalogovali a šup šup a boli v bezpečí v aute.

Sobota - 5

V sobotu sme zašli už trochu ďalej, ale stále sme sa motali okolo môjho rodného mesta.

Havránok
Veru aj tu sme zavítali. Poctivo zaplatili vstupné, našli skrýšu a potom pokračovali ako normálni ľudia v prehliadke. Do kopca! Tento deň som mala pocit, že chodíme len do kopca! Akoby to bola schválnosť! Normálne sme stále chodili len do kopca a chvíľku z kopca. No pre mňa hotová nočná mora.

Bešeňová
Tu sme pobudli dosť dlho, preliezli všetko horom dolom, ale napokon, našli sme!! Aj ovce sme stretli. Aj kravu :)

Lúčky
Vodopád nádherný, aj keď teraz v ňom bolo akosi málo vody, ale pohľad potešil i tak. Keška bola naša takmer hneď a neskutočne sa nám páčilo prevedenie.

Ružomberok
Tu sme našli dve mestské kešky, zjavné na prvý pohľad, takže s odlovom nebol žiadny problém. A potom už šup šup domov a liečiť sa. 






Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára