štvrtok, 22. novembra 2012

22. 11. 2012 alebo Posledné týždne

Či chceme alebo nie (ale poväčšine asi hlavne chceme), semester sa nám postupne blíži ku koncu a spolu s ním odišli nadobro všetky letné dni. Tu v Bratislave je počasie hrozné. Kam sa podela pekná jeseň? Stále tu fúka a je zima, taká protivná zima, nie ako u nás. A keď sa pozriem z okna, len málokedy vidím budovu oproti, nakoľko hmla sa tento rok asi nadobro rozhodla obsadiť svet. Naozaj, ráno vstanem a všade bielo, akoby som žila v krajine nikoho, niekde, kde svet za oknom proste neexistuje. Aspoň, že na večer ustupuje a ja vidím aspoň nejaké to svetlo vonku. Vlastne tých svetiel naokolo je tu toľko, že zase v noci mám pocit, že sa svieti. Akoby to bolo nejaké poprevracané. Takisto ako aj môj život, alebo aspoň ja si tak pripadám, mám pocit, že je všetko inak ako malo byť, že sa všetko mení, že už ani... nedokážem byť šťastná tak ako kedysi...

Každopádne, neviem sa dočkať prvého decembrového týždňa, kedy konečne sadnem na vlak, s plným kufrom a s vedomím, že sa vrátim až o mesiac. Prvú skúšku mám zatiaľ ôsmeho, dúfam, že nám nejakú nedajú na skorší dátum, pretože tým by mi pridali jeden zbytočný víkend na intráku, ale možno by som sa učila, ktovie.

Ako tu dni ubiehajú, zisťujeme, že tie práce, ktoré máme odovzdávať sa akosi nechcú napísať samé, že na nich budeme musieť asi aj trocha popracovať. To sa nám však vrcholne nechce. Z ranného vstávania sme unavené a navyše vonku je stále také počasie ako stvorené na spanie. Tak naše dni ubiehajú v škole, v posteli a na izbe, ale žeby sme sa pozreli do kníh, to sa nám akosi nechce. Teda pokiaľ nám nehorí pod zadkom. Aj tú latinčinu som sa horko ťažko učila deň pred tým, ale aj to nie veľmi zodpovedne.

Horšie to bude teraz, niektoré písomky sú za nami, no tie najlepšie ešte len prichádzajú. Už teraz máme na jeden týždeň naplánované asi 4 ale keďže predmetov je 13 (tie, z ktorých píšeme "len" test), určite toho bude viac. Ou, ale tú latinčinu mám už dúfam v suchu a dúfam že aj anglinu, ktorú som mnou profesor osobne konzultoval, ale vďaka jeho pokročilému veku si nie som istá, či dúfa že to bude lepšie v druhom semestri, alebo ma ešte chce ústne skúšať. Bohvie, dáko to hádam bude už.

Keď si tak celkovo zhrniem čo všetko musím vedieť a dokedy a uvedomím si, čo všetko neviem, tak ma úprimne aj chytá panika. Ale tak, čo narobím, nejako sa mi proste nechce a ani sa na nič neviem sústrediť. Akosi som dúfala, že to bude ľahšie, škola, vzťah, cestovanie... všetko. Ale akosi, som sa mýlila.

Idem teraz ďalej robiť otázky v biochémie, aj keď mám pocit, že tie moje odpovede, ktoré horkoťažko hľadám na internete s otázkami vôbec nesúvisia, akoby ľudia, ktorí o tom dačo vedia museli všetko písať v príšerných vetných spojeniach a miliónoch vzorcov a ja mám potom pocit, že vlastne ani neviem o čo ide. Musím nájsť niekoho kto mi to z tých kliky hákov preloží do ľudskej reči.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára