Vánoce jsou zase tady ¤ Vánoční tradice

Jeden z tohtoročnej dielne Niklausových projektov. Podstatou tohto konkrétneho je, vždy v sobotu zverejniť článok na určitú tému, ktorá sa týka vianoc a vzhľadom na to, že ja som veľký "vianočný" fanúšik, rozhodla som sa zapojiť tiež.

Zadanie: 24.11- Vaše vánoční tradice: Jaké jsou vaše tradice na Vánoce? Plníte je každý rok? A jíte na Vánoce rybu a bramborový salát nebo máte třeba jen řízek a bramborovou kaši, nebo úplně něco jiného? Jen se rozepište ;) Prostě cokoliv, co vás k tomuto tématu napadne.

U nás doma bývajú Vianoce rôzne. Kedysi sme počas štedrého dňa navštevovali babku. Istú dobu zase ona navštevovala nás. Keď bola sestra malá, rozbaľovanie darčekov čakalo, kým sme boli všetci pripravení, lenže ak ona tesne pred večerou zaspala, samozrejme sme čakali, kým sa dieťatko vyspí. Keď sme boli väčšie, umrela nám starká, naše Vianoce sa zmenili asi najviac. Štedrý deň, ba istú dobu aj deň potom sme strávili u starkého. Neskôr sme tam chodili len na večeru, ktorú sme sa snažili dať čo najskôr, aby sme si potom doma urobili ešte jednu svoju. Tak je to aj posledné roky, ale to už chodíme k babke, kde sedí celá rodina z otcovej strany a doma si potom urobíme ešte tú svoju večeru. 

Najhlavnejšou tradíciou u nás doma bývalo vianočné upratovanie, ktoré sa nás dotýkalo tým viac, čím viac sme so sestrou rástli. A úprimne ho nenávidíme, ja osobne by som ho najradšej z tohto radostného obdobia vyškrtla, ale bohužiaľ, matka je matka a tá keď zavelí, treba byť v pozore. Popri tomto nanútenom upratovaní sme si však zvykli spievať, sem tam potancovať (ľahko sa tancuje popri čakaní, kým sa kýbel napustí vodou, aby ste mali čím umyť dlážku). Niekedy si mama púšťa koledy. To však nevydrží dlho, keďže máme len jedno cd, takže potom prichádza na rad naše obľúbené DVD s Na skle maľované. To sme si zvykli na Vianoce počúvať naviac a už si ani neviem predstaviť, že by som vyťahovala z rúry medovníky a nehmkala si "zboooohooom buď lipovááá lyžka". To by ani neboli Vianoce.

Kapustnica, šalát a rezne... a oplátka strčená do plameňa sviečky, medový krížik na čelo (ktorý mi potom sestra sem tam zlízne), strúčik cesnaku, peniaze pod obrus, mištička "špeci" žrádla pre mačku, klobása, údené mäso, smotana do polievky v peknej nádobke, taniere so zlatým vzorom, ktoré vyťahujeme len na Vianoce a Silvestra, zasvietený vianočný stromček, sviečka uprostred stola, otcov svadobný (t.j. storočný oblek), mamina modlidba, sestrino frflanie na mäso. Zjedenie takmer všetkého, čo sa do nás napchá.

Rozbaľovanie darčekov, tony baliaceho papiera, na druhý deň potom obiehame rodinu, ideme na divadlo, v ktorom hrá krstná "hlavnú rolu" a aj keď nás to strašne nudí, proste tam chodíme, pretože "už je to tradícia" (posledné roky so sestrou stíhame vodku s džúsom pred predstavím, po a cez prestávky) ale hlavne to, že sa všetci stretneme. Hlavne sesternica a bratranci, ktorí už majú svoje životy a u nás sa neukážu ako je rok dlhý.

A aby som nezabudla, každoročné hádky pred štedrovečernou večerou...neviem prečo ale akosi si vždy niekto nájde nejaký dôvod, prečo sa nehnevať a vrčať na ostatných. Jedného roka nám tak mamka pri darčekoch oznámila, že sa idú rozvádzať. Ale asi nemôžu byť vianoce až také čarovné, aby zmazali všetko. Ktovie. Ja však na ne mám len príjemné spomienky a tie negatívne odsúvam niekam, kde ich proste nepotrebujem. Každý si radšej pripomína len to pekné. A ja takisto.

Pre mňa sú vianoce pohoda, stretnutie s rodinou, plno lásky, kľudu, keď sme všetci (doteraz sa to našťastie podarilo vždy, aj keď už sme raz mali mať štedrý deň o týždeň skôr, kvôli otcovej robote) spolu, keď sa rozvalíme na gauč pri stromčeku, keď mačka rozbíja gule, ktoré sú na spodných vetvičkách, keď hráme všetky tie spoločenské hry, ktoré nám ježiško stále nosí a pijeme domáci vaječný likér a keď pri zaspávaní vidím za oknom sneh.