sobota, 1. decembra 2012

Vánoce jsou zase tady ¤ Mikuláš


Jeden z tohtoročnej dielne Niklausových projektov. Podstatou tohto konkrétneho je, vždy v sobotu zverejniť článok na určitú tému, ktorá sa týka vianoc a vzhľadom na to, že ja som veľký "vianočný" fanúšik, rozhodla som sa zapojiť tiež.

Zadanie: 1.12- Mikuláš: Tak k tomuto tématu ani podle mě nemusím nic psát. Prostě jen napíšete, jak u Vás probíhal Mikuláš, když jste byli malí a jak teď, co nejčastěji dostáváte, atd.
Ako deti sme sa na Mikuláša nezaobišli bez toho aby sme nesedeli pred skriňou s topánkami a nevyberali čižmu, ktorú sme našli v mamininej poličke a ktorá by bola podľa možností čo najväčšia. A potom nasledovalo dôkladné čistenie. Dostali sme do ruky starú zubnú kefku, akýsi divne zapáchajúci krém a kefkovali sme o stodušu, aby sa tie čižmy leskli, aby Mikuláš nepovedal, že sme neporiadne (to, že mamina potom chodila pár dní s krásne čistými čižmami bolo len nepatrné plus).

Potom sme čižmy uložili do okna v obývačke a aby sme Mikuláša zrejme nepohoršili ani my, tak sme museli povinne obe naklusať do vane a len sme čakali, kedy začujeme zvonenie na zvončeku z verandy. A veruže sa ozvalo (dnes vieme, že to bol otec, ktorý akurát išiel fajčiť) a my sme celé natešené povyskakovali z vane a už sme sa hrnuli do okna ku čižmám a skúmali sme, čo všetko v tej čižme vlastne máme. A bolo toho dosť! Ale aj tak nám nikdy nedovolili pojesť všetko naraz. Museli sme si to pekne rozdeliť.

Keď sme boli staršie, zistili sme, tak ako pri Ježiškovi, že sladkosti nám kupuje mamina a časom sme prestali leštiť aj čižmy, strkali sme do okna tenisky a napokon nám Mikuláš sám doniesol pekné červené látkové čižmy, ktoré boli našťastie väčšie ako tie maminine a dali a zavesiť na kľučku okna. Praktické. Odvtedy sme ich začali používať každý rok, nič sme nemuseli čistiť a veľkosť tiež vyhovovala.

A nesmiem zabudnúť našu "nočnú" tradíciu, ktorú sme mali so sestrou. Keďže nám rodičia nedovolili zjesť všetky sladkosti naraz, povedali sme si, že v noci vstaneme a budeme jesť tie, ktoré chceme aj keby sme mali zjesť všetko. V noci a tajne, neskôr k tomu pribudol film. A takisto vymieňanie sladkostí, keď jedna našla niečo čo jej nechutilo, väčšinou sme si to povymieňali tak, aby sme boli spokojné obidve. Radosť nad radosti takéto obchodovanie.

Dnes na mikuláša dostávame peniaze namiesto sladkostí (vďaka bohu, predsa len taký nápor čokolády by na moje kilá nebolo bohviečo a ja nemám dosť silnú vôľu na to aby som odolala). Jediné čo musí byť je adventný kalendár. Jedna čokoládka denne až do vianoc je podľa mňa taký akurátny prídel cukru na deň.

1 komentár:

  1. aj mne sestra vždy dá nejaký keksík, ktorý nechce 8D lebo dostane aj doma balík, ak u babky, aj u tety, aj u krsnej a ešte na policajnom Mikuláši pre deti 8D tak si vždy niečo šlohnem 8P

    OdpovedaťOdstrániť