štvrtok 18. júla 2013

Carrie Ryan - Pobrežie hrôzy (The Forest of Hands and Teeth ¤ 2)

"Na značnú časť svojho detstva si spomínam len matne. Spomienky sa mi miesia s historkami, ktoré som počúvala, a tak už neviem, čo sú moje skutočné zážitky a čo poznám iba z rozprávania o tom, čo som vraj zažila."
Názov: Pobrežie hrôzy
Originál: The Dead-Tossed Waves
Autor: Carrie Ryan 
Vydalo: Slovart, 2011, 488 strán 
Séria: The Forest of Hands and Teeth ¤ 2

Pokračovanie temného Lesa kostí. Jediný okamih dokáže Gabrielle prevrátiť život naruby. Spolu s mamou žije v majáku na konci mestečka Vista. Mesto chráni bariéra pred Mudmi, ktorých aj naďalej ovláda jediná túžba – večný hlad po ľudskom mäse. Chuť zakázaného ovocia a túžba nasledovať priateľov a chlapca, pre ktorého jej srdce prudšie bije, však Gabrielle razom zhorknú, a tak na vlastnej koži zistí, akí sú Zabijaci rýchli, že Vyznávači znovuzrodenia naozaj existujú, a že v mŕtvych zónach medzi chránenými územiami Protektorátu sa občas všeličo deje... A Gabrielle zisťuje, že cesta späť do Lesa kostí je nevyhnutná.

Po skvelej prvej časti bolo prečítanie jej pokračovania takmer nutnosťou. O to milšou, že sa mi čírou náhodou podarilo na knihu natrafiť v knižnici, inák by som to odkladala ešte o trochu dlhšie. Keď som sa však začítala, uznala som, že prestávka bola asi dosť dlhá na to, aby som mala nejaké nejasnosti z prvého dielu, ale nie pridlhá, takže som si ešte pamätala to, čo som potrebovala a to čo nie, sa mi vynorilo neskôr.

Príbeh druhej knihy rozpráva o Gabrielle, ktorá žije pri oceáne (ktorý sme v prvej časti tak vytrvalo hľadali spolu s Mary) a na rozdiel od hrdinky predošlej knihy, netúži tak veľmi odísť a vydať sa do Lesa kostí, najradšej by ostala doma v posteli. Osobne si však neviem predstaviť o čom by potom kniha bola, keby Gabrielle nenabrala odvahu z nej predsa len vyjsť. Tej má však napokon požehnane a tak sa môže začať príbeh, podobný tomu Marinmu.

"Včerajšia noc, o tom mal byť môj život. Mal byť o Tebe."

Po pár kapitolách som si myslela, že v prípade vzťahov to bude také smutné ako v prvom diely, nečakala som, že hlavný zvrat v tomto prípade príde už po pár stranách. Obávala som sa, že to prišlo a tam to pekne krásne hneď aj všetko skončí. Ale obávala som sa zbytočne. Okrem napínavého putovania som sa dočkala aj lásky, nie len na prvých stranách, ale i počas celého príbehu.

"Počúvať historky v škole je niečo celkom iné ako stretnúť sa s čímsi takým na vlastné oči. Vidieť umieranie a návrat niekoho, koho poznáme. Vidieť ho utekať a vedieť, že mu neutečiete."

Nech som sa snažila akokoľvek, nevedela som sa stotožniť s mudmi. Teda, myslím to tak, že som si väčšmi obľúbila pomenovanie znesvätení, akoby mi to k tej knihe pasovalo nejako viac, aj keď uznávam, že sa skôr hodilo do sveta, ktorému vládli mníšky v prvej knihe, ale predsa len. Znelo to akosi krajšie, aj keď čo môže byť krásne na zombi, ktorí vás chcú nakaziť. Asi toho veľa nebude.

"Nasadím si úsmev číslo šesť a vojdem ďalej."

Niektoré scény, nemohla som si pomôcť mi prišli zdĺhavé a trochu nudné, našťastie ich však nebolo veľa a ja som mohla ďalej nerušene pokračovať v príbehu. Najviac ma však zarazila veta napísaná vyššie. A možno ma zaraziť nemala, predsa len ide o slovenský preklad, ale ešte sa mi nestalo, aby som niekde v knihe na podobnú vetu naďabila prišlo mi to akoby sa tam objavila omylom, akoby tam vlastne ani nepatrila. Pousmiala som sa nad tým a hltala stránky ďalej.

"Chcem na všetko zabudnúť a jednoducho predstierať, že sa nič nezmenilo. Že môžeš byť moja a ja môžem snívať o našej spoločnej budúcnosti."

Páči sa mi štýl akým je kniha napísaná, voľba slov, viet. To je aj dôvod, prečo mám z tejto knihy vypísaných viacero viet, ktoré ma zaujali, alebo sa mi len proste zapáčilo ako sú napísané a ja som si ich chcela pre seba uchovať a niekedy sa k nim ešte vrátiť. Hlavne pokiaľ ide o lásku, tak mi pri niektorých vetách srdce tĺklo o niečo rýchlejšie.

"Začínam si myslieť, že som sa sveta za bariérou možno obávala zbytočne. A možno viem byť ako moji rovesníci, snívať o tom, že sa vyberiem do Temného Mesta. Možno je svet naozaj aj o inom ako o ukrývaní v zapadákove ako Vista."

Myšlienky obsahujúce možno trochu SPOILERoidné veci

Keď som knihu otvorila a zistila, že hlavnou postavou je Gabrielle, ktorá žije pri oceáne, myslela som si, že ide o príbeh, ktorý sa odohral pred Maryiním, že je o tej Gabrielle, ktorá prišla cez Les kostí do kláštora, ale vysvitlo, že som sa mýlila.

Druhá vec, ktorá ma napadla bolo, či Gabrielle nie je dcéra prvej hrdinky, ktorú na konci knihy vyplavilo na pláži, kde ju našiel muž s lopatou zabíjajúci znesvätených a ona to teraz robí namiesto neho. Možno mi to malo dopiecť hneď a možno som na to prišla geniálne skoro. Ktohovie. Každopádne som si to myslela už krátko pred tým, než sa mi to potvrdilo.

Páčilo sa mi Gabriellino putovanie chodníkmi a to, ako jej Mary zanechala odkaz, ktoré brány má voliť, aby sa nakoniec dostali k sebe.



Moje hodnotenie:
 
                    

Opäť ako v prvej knihe nemám čo vytknúť, snáď len, že sa neviem dočkať tretieho pokračovania o ktorom predpokladám, že bude rovnako úžasné. 

P.S. Český preklad - Gábi? Skutočne?  Nenechali Gabrielle?

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára