nedeľa 14. júla 2013

Čo, kde, kto, ako a podobne alebo o rok oneskorený článok o blogu a jeho autorke


O blogu 
Opäť Vás vítam, osôbky čítajúce. Z nejakých príčin ste sa dostali až k týmto stránkam a článkom, ktoré spravujem ja, Nerya. Nedá  mi nespomenúť, že v prvom rade ide o stránky osobného charakteru, ktoré vznikli viac menej z potreby vyjadriť svoje pocity verejnosti bez verejného vystupovania a túžbou podeliť sa o veci, ktoré sú v mojom živote a ja mám niekedy pocit, že by sa mohli páčiť aj niekomu inému.

Keďže sledujem a čítam hlavne knižné blogy a ja samotná som takisto veľkým fanúšikom kníh, môžete tu nájsť recenzie na knihy, ktoré som prečítala, ale takisto sa rada zapájam do vecí, ktoré sa týkajú knižných blogov. Ide o rôzne čítacie challenge, meme a súťaže. Môj blog však knižným blogom nie je

Okrem vyššie spomínaných kníh som veľkou fanúšičkou seriálov, ktoré sledujem hlavne v obdobiach kedy na ne mám najmenej času (skúškové a pod.) a filmov, ktorých som už videla neskutočne veľa, ale stále sa nejaké nové natáčajú a ja predsa nebudem pozadu s novinkami. V neposlednom rade sa tu sem tam objaví nejaká pesnička, pretože aký by to už len bol svet bez hudby, takže sa dočkáte hlavne mojich srdcoviek.

Označenie

Môžete si všimnúť, ale takisto nemusíte toto označenie v menu a pri niektorých príspevkoch. Ide o príspevky rôzne, pričom veci v nich spomínané mi akosi prirástli k srdcu. A takisto je to označenie pre veci, ktoré niekedy nájdem a neviem ich celkom na blog zaradiť a toto je také vhodné umiestnenie. 

Niečo málo o mne

Od malička som bola blázon do kníh, letné prázdniny som asi ani inak netrávila ako zahrabaná nosom v nejakej knižke. Moja babka vtedy o mne s radosťou pred známymi hovorila, že som taký knihomoľ. No to mi už len bola reklama do budúcnosti, uznajte. Ja osobne som radšej taký tajný knihomoľ a nemám nejako potrebu o tom vo svojom okolí rozprávať. A vlastne ani nie je komu.

Vďaka svojej "ľahko nespoločenskej" povahe nemám takmer žiadnych priateľov a aj tých pár čo mám vídam len zriedka. Nie že by som neskúšala mať priateľov, mala som ich a dosť, ale napokon som akosi vždy skĺzla do toho svojho osamelého života, ktorý mi vlastne celkom vyhovuje

Svoju nespoločenskosť si kompenzujem v nemocnici, medzi ľudmi na oddeleniach. Nie že by som bola nejaký čudák, čo ich tam chodí obťažovať, to nie. Mám za sebou strednú zdravotnú školu a za sebou aj prvý ročník Bc. štúdia v odbore Ošetrovateľstvo. Takže čoby budúca zdravotná sestra nastupujem ráno na prax znechutená z raňajšieho vstávania a nekonečnej únavy, ale pri pacientoch som vysmiata ako lečo. Neviem čím to je, asi len tým, že ma to snáď naozaj baví

Neviem, čo viac by som mohla o sebe napísať, asi nič, čo by človeka mohlo zaujať, pretože čo sa týka iných vecí som taký obyčajný človek, s dvoma rukami, nohami, jednou hlavou a láskou k teplému Granku.

2 komentáre:

  1. tá zdravotnícka škola je úplne super... kiežby som si vedel aj ja lepšie vybrať ;)
    Občas sa hanbím pred takýmito rozčítanými ľuďmi, lebo ja čítať čítam, ale nie príliš veľa. Už asi štyri mesiace mám jednu knižku stále rozčítanú, mohol by som to dokončiť, je to už iba sto strán!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Och :) ja čítam niektoré knihy aj rok, proste mi nesadnú, nevadí :) veď to má čas :) No tá zdravotka veru hej :) hlavne ak to človeka aspoň trochu baví a nejde na tú školu len preto, že nevie čo so sebou :)

      Odstrániť