štvrtok, 21. novembra 2013

Veronica Roth - Divergencia (Divergent)

"Je to šílené, vím to. Došlápnou o zlomek centimetru vedle, na půl vteřiny zaváhat, a můj život skončí."

Chicago ako ho nepoznáte
alebo
344 strán, ktoré Vás nenechajú zaspať

Chicago, budoucnost. Obyvatelé města, které obklopuje jen močál a obepíná ostnatý drát, jsou rozděleni do pěti frakcí. Beatrice je čerstvých šestnáct a přišel čas vybrat, do které frakce chce patřit, které ctnosti se chce na celý život odevzdat. Překvapivé rozhodnutí jí do cesty přivede osudového kluka – úchvatného, ale taky trochu nesnesitelného. Beatrice zjišťuje, že ve společnosti, která se jeví tak dokonalá, vzrůstá napětí a hrozící nebezpečí lze zažehnat jen jedním způsobem, který ji ale možná zničí.


Už dlho som nečítala niečo, čo by ma tak držalo v napätí ako tento príbeh. O knihe som už zazrela mnoho článkov ale sama som akosi nemala chuť sa do nej púšťať. Teraz viem, že som urobila chybu, že som ju mala zhltnúť hneď, aj keď možno som urobila dobre, že som si ju nechala ako takú chuťovku na akýsi pomyselný záver.

Príbeh Tris je jedným z tých dystopických, kedy chúďatá žijú v otrasnej zemi, pre nás divným spôsobom (dúfam, že tak raz neodpadne naše ľudstvo), kde sa ľudia rozdeľujú do frakcií podľa toho, aké majú vlastnosti a ako sami cítia to, kam patria.

Tris sa takto pri obrade voľby ocitá pred veľkým rozhodnutím. Ostane so svojou rodinou a bude žiť kľudný život ako doposiaľ, alebo odíde, počúvne svoje srdce a stane sa neohrozenou? Presne tak, z poslušnej Beatrice sa stane rebelská Tris, ktorá môže pôsobiť miestami až nebojácne.

"Veříme v obyčejné statečné činy v odvahu, jež člověka přiměje postavit se za druhého."

Keď sa teraz vraciam k hlavnej hrdinke a jej príbehu, do hlavy sa mi vkráda myšlienka, či mi tá "romantická" zápletka neprišla trochu detinská. Hm. Neprišla. Rozhodne mi nič nemôže pokaziť dobrý dojem z tejto knihy. Na Tris je jednoduché si zvyknúť a stotožniť sa s ňou, prežívať s ňou jej bolesti, strach a momenty, kedy sa rozhodne prekonať ho a byť tou odvážnou, ktorá sa nebojí postaviť sa tvárou v tvár nebezpečenstvu, ktoré na nu číha.

Rovnako jednoduché bolo obľúbiť si naoko nedostupného Štvorku (jeho skutočné meno odmietam používať, keďže je rovnaké ako má náš pes a to by som sa potom na príbeh nemohla poriadne sústrediť), priateľskú Christinu a nenávidieť Erica, ktorý bol miestami skutočne až šialený a takisto skupinu okolo Petera, ktorú človek nemusí ani veľmi spoznať, aby mu bola celá nesympatická.

"Nejde o to, ničeho se nebát. To ani není možný. Jde o to, naučiť se svůj strach ovládat a nenechat ho rozhodovat za sebe."

Spočiatku som čakala niečo podobné Hunger Games a vo svojej podstate sú tie príbehy dosť podobné. V tomto príbehu nechýbalo napätie, aspoň ja som mala ten pocit, že sa neustále niečo dialo, niečo nebezpečné, niečo na čo nie som zvyknutá. Už dlho sa mi nestalo, aby som aj napriek skorému rannému vstávaniu nebola schopná knihu nechať tak a čítala som až do druhej v noci. Proste som nemohla prestať. Pretože vždy, keď už som si myslela, že akcia je na konci a konečne bude chvíľku pokoj, objavilo sa niečo, čo ma k tomu príbehu priklincovalo späť. A ja som len zbesilo obracala stranu za stranou a nemohla prestať. Až kým som nebola na konci.

Celkové hodnotenie: 

 


Nemám tejto knihe absolútne čo vytknúť. Aj keby som chcela, nič ma nenapadá, pre mňa bola dokonalá taká, aká bola. Dúfam, že pokračovanie bude rovnako dobré, ak nie lepšie.



4 komentáre:

  1. Uff no neviem, ja som pri tejto knihe nudila, teda z troch štvrtín, lebo na konci to už bolo dosť akčné. A Tris je hrdinka, ktorá nevie, čo chce a samotná frakcia Neohrozenosť by sa skôr mala menovať ako Bezhlavosť. Lebo jedna vec je byť neohrozený a druhá je bezhlavo sa vrhať do život ohrozujúcich situácii. A tu robili Neohrození práve toto. Ale celkovo bol ešte tento prvý diel slušným začiatkom série, no ten druhý bol už horší :/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :D Musím uznať, že tvoj názor je pravdivý a nedovolím si tvrdiť, že je zlý nedajbože :) uznávam, že je to presne tak ako si povedala, avšak ja som to z tej stránky nedokázala nejako vnímať. Proste som to brala tak, ako som napísala, možno je to aj preto, že som v tomto žánri nováčikom, čítala som len Hunger Games, Hostiteľa a Pod nekonečnou oblohou (myslím, že tie tam patria), takže pre mňa ešte nie sú tie knihy také "obočítané" ako pre niektorých :) Uvidíme, keď ich bude viac.

      Odstrániť
    2. Ja som napríklad Hunger Games nečítala (teda prvý diel som začala, ale nebavil ma, tak som s tým sekla) a rozhodne nemám ani zďaleka načítaných veľa kníh z tohto žánru. Myslím, že to ani nesúvisí s tým, či z určitého žánru má niekto toho veľa alebo málo načítané. Ak je niečo dobré, tak to bude dobré aj napriek tomu, že niekto niečo podobné predtým už stokrát čítal. Nemyslím si, že Divergencia je vyslovene zlá, no má výrazné nedostatky a rozhodne si podľa mňa nezaslúži také všeobecné velebenie, akej sa jej zo všetkých strán dostáva. Na druhej strane však chápem všetky prvky, ktoré prispeli k tomu, že oslovila toľko čitateľov :) A možno som mala aj príliš vysoké nároky na ňu, ktovie. :)

      Odstrániť
    3. Hmm, máš pravdu, neviem čo iné by som na to mohla napísať, na druhej strane musím priznať, že v poslednej dobe sa mi tak veľmi veľmi páči nejako veľa kníh, čo si uvedomujem, ale nemôžem si pomôcť, ja som proste taký pocitový hodnotiteľ, samozrejme snažím sa pozerať aj na také normálne veci a chyby, ktoré by si mal človek, ktorý napíše svoj názor na knihu všímať, ale mne keď sa proste kniha páči, tak som ako splašený kôň a nič ma nezastaví v jej chválení. Čo sa týka vysokých nárokov, neviem, ja osobne keď sa púšťam do knihy žiadne nároky nemám, skôr som zvedavá čo to vlastne bude, čím ma to prekvapí, čo z tej knihy ma dostane a čo mi ju sprotiví. Aj keď musím uznať, že v poslednej dobe tými hviezdami nešetrím...

      Odstrániť