29. 1. 2014 alebo Ach to skúškové

Nikdy by som nepovedala, že ma skúškové môže tak zmoriť. To predošlé som spravila jedna radosť popri praxi, ani som nevedela ako a na samotné skúškové mi ostali len dve. Teraz sa to však nejako nakopilo. Hneď po novom roku prišla mesačná prax, náhrada a hneď prvá skúška, o tri dni ďalšie tri a potom 9 dní pauza a teraz mám pred sebou ešte dve. A prvý raz sa skutočne ako tak učím, je pravda, že na dve som šla len tak, bez toho aby som to vôbec videla, ale na zvyšok som sa skutočne aj pozrela, čo je dosť výkon na to ako sa ja učím. Aj teraz som si len dala pauzu od Pediatrie, ktorú mám zajtra ráno. Takže pekne budík na piatu, o šiestej vlak, o desiatej som v BA a o jedenástej skúška. Modlím sa, aby som ju spravila a potom už nemusela znova cestovať. To isté so Psychiatriou, ktorú mám v piatok, ak ju dám, ostáva mi ešte celý týždeň voľna.

Týždeň doma si teda patrične užijem, príde domov aj ocino a ja sa konečne budem venovať čomu len chcem, vyspávať, hrať wow, čítať knihy a písať články, pretože aj tieto stránočky som celkom dosť zanedbávala, čo ma mrzí, ale na druhej strane, ani som nič nečítala, ani nepozerala, skutočne sa venujem všetkému inému len nie tomu čomu by som naozaj chcela. Ale keď už budú skúšky za mnou, vydýchnem si, pôjdem na kozmetiku a budem relaxovať. Neskutočne sa na to teším.

Okrem toho, že toto skúškové prežívam tak nejako na pokraji zrútenia povedala by som, je to ho už na mňa príliš a chcem aby to skončilo. Ešte dva dni, dve skúšky, 24 hodín plných stresu a posledného hltania učiva, osem hodín vo vlaku a potom to príde. Zaslúžený odpočinok. Nejdem sa tu teda vykecávať, aby som potom nemusela chodiť na opraváky. Idem sa ešte skutočne učiť. Dovtedy sa majte pekne a nezabudnite na moju existenciu.