Náš život je plný malých i veľkých radostí, ktoré každodenne
zažívame. Aj napriek tomu mám niekedy pocit, že sa mi nič nedarí, všetko
je zle, je mi smutno a podobne. Preto som sa rozhodla, že namiesto toho
aby som neustále smútila za niečím čo mi ušlo, sa trochu zameriam na
veci, ktoré mi urobili radosť. Predsa len je potrebné tešiť sa aj z
maličkostí, ktoré nám rozjasňujú dni.
Ocino mal v piatok narodeniny. Takže čo ma potešilo asi najviac bola jeho iniciatíva zorganizovať oslavu. On totiž nikdy nič také nezvykol robiť, preto to bol pre nás všetkých trochu šok. Jednak preto, že nás pozval do reštaurácie a jednak preto, že nás tam chcel všetkých. Teda aj našich chlapov. Všetci šiesti sme sa teda vybrali na špeciálnu narodeninovú večeru, ktorá bola ako vždy výborná.
Najšťastnejšia som teda bola hlavne vďaka tomu, že sme boli všetci pohromade. Aj keď na druhej strane mi bolo do revu, že tento mesiac budem s ocinom len jeden deň, ale som predsa už veľké dievča a mala by som si zvykať. Akosi mám však pocit, že nám niečo ušlo a že už je neskoro na to, aby sme to napravili.
Nechcem si zvykať. Počas tohto víkendu som si totiž uvedomila, ako je nám štyrom spolu dobre. Ako niektoré deti od rodičov utekajú, tak mne tí moji chýbajú. Neznášam, že sme každý niekde inde a na to aby sme strávili roky spolu, je už akosi neskoro, keďže každá si pomaly začíname budovať vlastný život. Rodiny, ktoré si nerozumejú spolu trávia niekedy každý deň. My máme na seba sotva týždeň. Ak máme šťastie tak nejdem do školy a sme doma všetci štyria. A možno práve preto je nám spolu tak dobre, lebo sme si neskutočne vzácni. Ktovie...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára