Prichádzam s druhým pokračovaním tejto výzvy. Tentokrát na tému:
Příběh jakéhokoliv předmětu z tvého pokoje
Prebúdzam sa. Malým oknom lenivo vstupujú slnečné lúče. Ponaťahujem sa na posteli, pred sebou mám deň rovnaký ako ten včerajší, predvčerajší, či všetky ostatné, ktoré som doposiaľ zažila. Dokonca aj dni, ktoré pre mňa kedysi boli niečím významné sa pomaly stávajú viac menej pravidelnými a stereotypnými. Vyplávam von, aby som zistila, čo sa deje mimo môjho malého domova. Všetci ešte spia. Aj napriek tomu, že už je neskoré ráno a slnko je poriadne vysoko.
Vonku, myslím svet za oknom, je krásny jesenný deň. Všetko je nádherne farebné, lístie lenivo padá zo stromov vždy, keď sa doň oprie vietor, bylinky rastú a pomaly ich medzi množstvom rozličnej buriny nie je vidieť. Čo je však hlavné, svieti slnko. Jeseň je vtedy najkrajšia. Samozrejme aj upršaná má svoje čaro, ale takto je prekrásna. Poobzerám sa po mieste, ktoré je mojím malým domovom. Aj jemu slnko dodáva akýsi krajší nádych. Voda okolo mňa sa trbliece, sem tam sa jemne zavlní.
Odrazu zbadám, že niečo nieje tak, ako zvyčajne. ONA je doma. Vidím ako jej bosé nohy pomaly schádzajú po schodoch a onedlho ju vidím celú. Vlastní nás, stará sa o nás. Niekedy však príde deň, kedy vezme môj domov do ruky, doslova ho obráti hore nohami. Vtedy sa musím rýchlo dostať dovnútra, pretože aj napriek tomu, že všetko v mojom dome drží pevne pokope. Vonku začne snežiť. Niekedy sa to stane len raz, vtedy sneží len chvíľku. Inokedy sa otrasy opakujú a sneh okolo poletuje skutočne dlho.
Zvyšné dni sú jeden ako druhý. Sedím vo svojej izbe, alebo plávam okolo a sledujem, čo sa deje vonku. Keď je doma ONA, trávim vnútri veľa času, aby som sa neprezradila a tajne ju sledujem pri tom, čo robí. Väčšinu času však sedí za počítačom a niečo do neho šťuká, alebo sedí na gauči a číta si knihu. Niekedy nie je sama. Niekedy ich je tu viac.
To ma však nezaujíma. Najradšej som, keď v izbe nikto nie je a ja môžem voľne chodiť von a dnu, ako len sa mi zachce. Posledné roky ostávame v prázdnej izbe čoraz častejšie a môžme si robiť čo sa nám zachce, vieme však, že to nepotrvá dlho. No kým smieme, trávime von každú možnú chvíľu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára