J. R. R. Tolkien - Hobit

"Snad byste se nedíval na proroctví s nedůvěrou, protože jste je sám pomáhal uskutečnit? Jistě si opravdu nemyslíte, že vás při všech vašich dobrodružstvích a útěcích vedlo pouhé štěstí, jenom k vašemu prospěchu. Jste výborná osoba pane Pytlíku, a mám Vás moc rád, ale jste přece jen docela malý chlapíček v široširém světě!"

Príbeh plný dobrodružstva

alebo 232 strán o tom

ako niekedy treba vystrčiť päty z nory, aby sme zažili niečo ohromujúce.

Toto je příběh o tom, kterak se Pytlík vydal za dobrodružstvím a shledal, že náhle dělá a říká naprosto neočekávané věci. Bilbo Pytlík je hobit, který se těší z pohodlného a skromného života a jen zřídkakdy putuje dále než do své spižírny ve Dně pytle. Jeho spokojené bytí je však narušeno, když se jednoho dne u jeho prahu objeví čaroděj Gandalf v doprovodu třinácti trpaslíků a vezmou ho s sebou na cestu „tam a zase zpátky“. Mají v úmyslu uloupit poklad mocného Šmaka, velikého a velmi nebezpečného draka...
.

 

Hobit. Pri tejto knihe som urobila chybu, na ktorú som prišla po dlhých mesiacoch jej odkladania a to tú, že som si najprv pozrela film a až potom som sa pustila do knihy. Tá ma totiž vôbec nebavila do chvíle, kedy sa dej stáva pre mňa neznámym, od toho okamihu som ju hltala ako najatá a v konečnom dôsledku som bola vďačná, že som nepodľahla a nepozrela si ešte aj druhú časť, lebo by som s tou knihou bojovala asi do smrti.

Nektěří dokonce vstávali a klaněli se před ním až k zemi, třebaže se tou námahou vždycky svalili a nemohli se pak nějakou chvíli postavit na nohy.

Príbeh malého hobita pozná každý, ale príbeh Hobita čoby Bilba sa dostal na plátna kín až v poslednej dobe a spolu s ním sa mnohí, tak ako ja pustili aj do knižného spracovania. Takže myslím, že vzhľadom na to, že sa Hobit stal celosvetovo známym a kto ho nečítal ho aspoň videl, príde mi zbytočné opisovať tu dej nejako podrobne. Spomeniem len útek z Temného lesa od kráľa lesných elfov, ktorý ma zaujal, Bilbovo objavenie draka a v neposlednom rade ma trochu sklamala záverečná časť o ktorej som si myslela, že bude opisovaná viac alebo bude aspoň dramatickejšia. Akoby však kniha bola skôr o príbehu samotnom a putovaní k cieľu ako o víťaznej bitke, ktorá sa na konci má odohrať.

"Proč jste se pokoušel se svými trpaslíky třikrát napadnout moje elfy při jejich hodokvasu?" zeptal se král. "Nikoho jsme nenapadli," odpovědel Thorin; "přišli jsme prosit o jídlo, protože jsme měli hrozný hlad." "Kde jsou teď vaši přátelé, a co právě dělají?" "To nevím, ale předpokládám, že mají hrozný hlad v lese."

V príbehu som najviac ocenila prítomnosť trpaslíkov, ktorí mi boli skutočne sympatickí a svojím hladom v Temnom lese mi ešte zosympatičteli (narozdiel od Bilba, ktorý bol hladný takmer neustále). Celkovo som ocenila túto trpaslíčiu zostavu v tejto knihe, pretože by to bez nich proste nebolo ono. Takisto by mi tam samozrejme chýbal samotný malý hobit, ktorý mal naozaj veľké šťastie počas celého ich putovania a myslím, že Gandalf si vydýchol, keď sa to všetko skončilo relatívne priaznivo a on z toho nevyšiel ako najväčší idiot, čo sa kľudne mohlo stať.

Bilbo nikdy nezapomněl na ten let, kdy se držel Doriho za kotníky. Každou chvíli zasténal: "Moje ruce, moje ruce!", ale Dori na to pokaždé odpověděl zaúpěním: "Moje ubohé nohy, mé úbohé nohy!"

V konečnom dôsledku to bola krásna kniha, ktorá skvelo zapadá do celého príbehu z Pána prsteňov. Aj napriek neistému začiatku mi stred a koniec knihy preleteli neskutočne rýchlo, ani som sa nestačila diviť a prišiel koniec knihy. Vtedy mi prišlo fakt ľúto, že musím opustiť tieto krásne kraje, vtipné postavy a nádherné príbehy. Ale všetko raz končí, aj príbeh malého hobita. 

Celkové hodnotenie:

Aj napriek tomu, že som knihu nehodnotila plným počtom bodov, bola to jedna z tých lepších kníh, ktoré som čítala a ku ktorej sa nepochybne ešte niekedy vrátim.