sobota, 17. septembra 2016

17. 9. 2016 alebo Som späť

Znova sa ozývam. Znova píšem. Takmer po roku, kedy na tomto blogu nepribudol ani len jediný článok. Po roku, počas ktorého som sa postupne snažila zliepať kúsky svojho života dohromady a tak nejako začať odznova. Stať sa niekým novým, ale pritom stále ostať sama sebou. Objaviť to dobré, čo som v sebe skrývala, zabudnúť na staré krivdy. Naučiť sa žiť trochu ináč, zmieriť sa s minulosťou, nemyslieť na zlé, znova dôverovať ľuďom... tešiť sa z maličkostí.

Chvíľami som mala sto chutí založiť si nejaký nový blog, pretože to tak asi človek má v krvi, že po nejakej dobe má chuť znova niečo napísať, niečo ukázať svetu, aj keď možno si to nikdy nikto poriadne neprečíta, ale asi v každom blogerovi je nejaká tá časť, ktorá ho nikdy nenechá na pokoji a raz za čas sa vynorí tá túžba niečo napísať, informovať ostatných, dostať tie slová a myšlienky zo seba. Nakoniec som sa však rozhodla pokračovať tu. Predsa len by to bola škoda po toľkých rokoch to tu nechať len tak schátrať ako nejaký starý dom v lese.

Po dlhej dobe môžem, aspoň teda myslím, že môžem povedať, že som šťastná. Doma je to prekvapivo znesiteľnejšie a posledné dva mesiace tu trávim takmer každý voľný deň, kedy nie som v robote. V robote sa to tiež dá vydržať. Našla som lásku a aj keď ma roky skúseností trochu poznačili a stále je vo mne kúsok, ktorý je v strehu, tak si to v podstate aj napriek všetkým prekážkam celkom užívam a teším sa. Pretože som smútila na môj vkus a vzhľadom na moju celkom optimistickú povahu dosť dlho, tak som sa rozhodla dať tomu rázny koniec a znova sa postavila na nohy a dovolila si byť šťastná.

Vrátila som sa k seriálom, filmom, knihám, pc hrám, štrikovaniu a postupne sa snažím nejako zmysluplne vypĺňať svoj voľný čas, aj keď pre niektorých by vymenované veci mohli znamenať len stratu času, mňa to baví, robí ma to tým, kým naozaj som. Takže snáď to tak ostane. Snáď môj život pôjde čo najdlhšie tým dobrým smerom a ja budem ďalej spokojne prispievať na tieto stránky v nádeji, že sem aspoň sem tam niekto zablúdi a pochopí moje myšlienky alebo bohviečo.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára