14. 2. 2013 alebo Šťastný osamelý Valentín

Tak ako som včera mala celkom energický deň, kedy som sa necítila ani trochu ospalá, tak som dnes už na prvej trojhodinovke mala pocit, že zaspím priamo s otvorenými očami rovno v prvej lavici. Neskutočne nudná hodina, zbytočne dlhá, aj tak tam vlastne nemáme čo robiť. Zvyšné hodiny som potom ako tak prežila, dokonca aj Anatómiu, z ktorej sme mali všetci už dopredu hrôzu, ale nakoniec dopadla celkom dobre, na potešenie celej triedy. Och a najväčším potešením bolo ukončenie poslednej trojhodinovky o takmer celú vyučovaciu hodinu skôr. Neviem čo sa to s tými učiteľmi deje, ale rozhodne sa nemáme na čo sťažovať, čo sa týka dĺžky hodín v letnom semestri. Ešte keby sme na tú prax nemuseli vstávať tak skoro, tak by to bolo perfektné, ale zase, nemôžeme mať všetko.