štvrtok, 14. februára 2013

14. 2. 2013 alebo Šťastný osamelý Valentín

Tak ako som včera mala celkom energický deň, kedy som sa necítila ani trochu ospalá, tak som dnes už na prvej trojhodinovke mala pocit, že zaspím priamo s otvorenými očami rovno v prvej lavici. Neskutočne nudná hodina, zbytočne dlhá, aj tak tam vlastne nemáme čo robiť. Zvyšné hodiny som potom ako tak prežila, dokonca aj Anatómiu, z ktorej sme mali všetci už dopredu hrôzu, ale nakoniec dopadla celkom dobre, na potešenie celej triedy. Och a najväčším potešením bolo ukončenie poslednej trojhodinovky o takmer celú vyučovaciu hodinu skôr. Neviem čo sa to s tými učiteľmi deje, ale rozhodne sa nemáme na čo sťažovať, čo sa týka dĺžky hodín v letnom semestri. Ešte keby sme na tú prax nemuseli vstávať tak skoro, tak by to bolo perfektné, ale zase, nemôžeme mať všetko. 

Okrem školy sa dnes na nás zo všetkých strán valí Valentín. Ja som si ten svoj už oslávila preventívne dopredu a dostala som krásnu ružičku a dnes aj obrázok, ktorý je hore. Nielen že je pekný a milý, ale sneží tam... presne ako pri našom prvom bozku... Jediné čo ma trochu mrzí, že je to náš prvý spoločný Valentín a nie sme spolu. Jedine cez skype, ale lepšie ako nič, pre tento rok sa budem musieť uspokojiť aj s takýmto málom, ale musím povedať, že je to prekvapivo milé a zaľúbené a že sa nemôžem sťažovať, že by mi aj takto cez tých 400 km niečo chýbalo.

Keď vynechám tieto zaľúbenosti a školu, bol to dnes celkom plodný deň. Jednak už len preto, že som sa prekonala a nešla si poobede ľahnúť, lebo to by som hneď zabila polku popoludnia a to by ma asi štvalo. Pustila som sa konečne do upratovania, keďže som už nemala takmer žiadny čistý riad a všade sa váľali tony prachu. Potom som sa rozhodla, že by som mohla skočiť do Tesca, keďže aj jesť niečo treba a moje zásoby sa zmenšili na strúčik cesnaku, chlieb a sáčkové omáčky, ku ktorým som ani tie špagety nemala.

Rýchlo som kukla bus, zbehla dolu na zastávku a do hodiny bola naspäť, och aká som bola na seba hrdá. Až na to, že som si zabudla kúpiť ten cesnak, ktorý mi už došiel a nestihla som ísť do lekárne. Tak som sa musela brodiť pľušťou do tej čo máme opodiaľ, keďže tá oproti intráku bola už zavretá. Kúpila som si tabletky aj MEGA (ale fakt obrovské) balenie Bkomplexu a teraz sa modlím, aby mi trochu pomohol a tie herpesy zmizli čím skôr!!! Fakt ma už život s nimi otravuje, neustále si dávať pozor, aby som si ho niekam nerozniesla. Fakt mám z toho priam panický strach po tom, čo sa mi preniesol z hornej na spodnú peru.

Napokon sa mi ale podarilo dokončiť nákupy, prebrodiť sa naspäť (Snehuliak pred intrákom ma skutočne vydesil svojím výrazom tváre, vyzeral ako obrovská zvedavá vrana, ktorá neskutočne zazerá, napokon som ale zistila, že sú to len napichané vetvičky a ja mám dosť bujnú fantáziu), prísť domov, dať všetko sušiť. Navečerať sa, cvičiť a doupratovať. A potom konečne zaslúžená sprcha (výnimočne som ešte stihla teplú vodu) a teraz už len sedím a nič nerobím a som na seba hrdá. Tak. Prečítam si ešte pár strán z HP a pôjdem do postele.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára