Happy moment ¤ 18

Náš život je plný malých i veľkých radostí, ktoré každodenne zažívame. Aj napriek tomu mám niekedy pocit, že sa mi nič nedarí, všetko je zle, je mi smutno a podobne. Preto som sa rozhodla, že namiesto toho aby som neustále smútila za niečím čo mi ušlo, sa trochu zameriam na veci, ktoré mi urobili radosť. Predsa len je potrebné tešiť sa aj z maličkostí, ktoré nám rozjasňujú dni.

Škola skončila! Druhý ročník mám úspešne za sebou a aj keď mi ešte ostávajú dva týždne praxe v Auguste, nateraz si môžem povedať, že mám všetko za sebou. Vo štvrtok som zvládla najťažšiu trojsemestrálnu skúšku, z ktorej som mala neskutočný strach a veru som nebola jediná v ročníku. Chýry, ktoré sme sa o nej napočúvali boli viac než strašidelné, tak sme tam viacmenej každý šli s tým, že to na prvý pokus nedáme, ale nakoniec sme to takmer všetci zvládli už na ten prvý! Neskutočne mi odľahlo v momente, keď mi oznámila D! Hlavne, že som prešla a mohla sa prestať učiť. Ten týždeň strávený s interným ošetrovateľstvom bol mojou nočnou morou. Ani som nevyšla poriadne z izby, stále som nad tým sedela, využila 9 kníh a napísala 73 strán "stručného" zhrnutia, 7 strán stručnejšieho, minula tri sady zvýrazňovačiek (sestra ma zdrbala, že sa mám učiť a nie si kresliť) a potom sa už len snažila napchať si to do hlavy. A podarilo sa. Úspešne. Keby som to nespravila, asi by som sa už zrútila na mieste, ale to sa chvalabohu nestalo.

Potom ma ešte potešil výlet do BA, teda, ja som tam už bola, len moja sestra s maminou prišli po mňa, navštívili sme miesta, ktoré sme chceli, najedli sme sa kde sme chceli, naložili plné auto vecí, ktoré som desať mesiacov skladovala v izbe a frčali domov. Tak som sa prešla, dobre napapala a zašoférovala si po diaľnici, čo je predsa len rozdiel, keď človek chodí stále len po meste.

Takže mám za sebou viac než úspešný a spokojný týždeň, za čo som neskutočne vďačná.