streda, 30. júla 2014

Goodbye Jún 2014

Ach jaj, jún sa u mňa niesol v znamení skúšok a posledného voľného týždňa, ktorý som už však strávila v robote. Hneď prvú skúšku som mala tretieho, bola to taká menšia šoková terapia, ale chvalabohu som ju dala, ďalšie dve som mala o dva dni v jeden deň a hneď za sebou. Hneď po nich som cestovala za drahým a domov aby som si užila týždeň voľna do ďalšej skúšky, to by však nemohlo nastať u mňa nervové zrútenie popri kvantách učiva a tak som si poslednú skúšku prehodila o týždeň, ten som sa tak napoly učila a napoly oddychovala, ale skutočne som už vo finále mala všetkého statočne pokrk a išla na skúšku s tým, že ak ju nespravím, prenesiem si ju, skutočne som už mala toho dosť. CHvaaaala PánuuBohu som ju však spravila s odretými ušami, pobalila veci a počkala dva dni na delegáciu z domu, ktorá po mňa mala prísť z domu na aute a odviezť všetky moje veci, ktoré som celý rok poctivo zbierala na internátnej izbe. Boli sme sa v mlynskej najesť, potom najesť v ikei, prešli sme Euroveu a spokojné šli domov. Ako málo nám stačí k šťastiu. Potom ma už len čakali voľné dni, Ploštín Punk a otvorenie leta, také moje súkromné s vínom a kamarátmi. A ešte som sa pustila prerobiť izbu. Vymaľovať, dať novú podlahu, všetko staré vyhodiť. Och a do toho som ešte začala brigádovať, takže koniec mesiaca bol skutočne pilný.


Knihy som za tento mesiac nazhromaždila iba tri, zakázala som si chodiť do obchodov a pozerať ich na internete, kým neprečítam tie chúďatá doma. Vlastne mi pribudla len kniha, ktorú som kúpila spolu s Evou a Andel smrti od Metafory na recenziu. 



Čo sa týka prečítaných kníh, no to bola bieda veru. Podarilo sa mi konečne dočítať Až keď bude mama triezva, na pár sedeniach na wcku som prečítala Poviedky o nás dvoch a popri tom Nočnú zmenu od Kinga, ktorá rozhodne nepatrila medzi mojich favoritov, ale čo sa dá robiť.



Filmy na tom boli takisto biedne, videla som len dva, trojhodinovú verziu pôvodného Prekliatia Salemu (stiahla som ju omylom, ale prekvapivo to nebolo také hrozné) a polhodinového Boogeymana na youtube, keďže som to inak zohnať nevedela, tak bol oproti Salemu také nič a som rada, že trval tak krátko.



Kešiek sme našli 13, nejako sme nehľadali, spravili sme si len menší výlet na Oravu, k priehrade a po ceste pobrali niekoľko skrýš, videli niekoľko naozaj krásnych miest, originálnych skrýš, ktoré nás prekvapili a hlavne strávili nejaký čas pekne spolu.

Popri cestovaní na škúšky, kešovaní a spol. sa mi podarilo tento mesiac nahrabať 1262 kilometrov, čo rozhodne nie je rekord, ale nevadí, rozhodne ho pokorím minimálne v auguste, keďže sa chystáme na dovolenku, alebo aj skôr, ktovie.


Veľké finále patrí seriálom, ktorým som sa skutočne venovala aj napriek množstvu učenia. Videla som 60 častí zo seriálu Pretty Little Liars a zamilovala sa do Tobyho a prežívala neskutočný absťák do začiatku piatej série. Pozrela si 65 častí Scrubs a došla až k poslednej sérii, ktorá sa mi nepáči a spomalila môj postup a to bolo vlastne aj všetko, keďže zvyšok seriálov nevysiela. Dokopy to teda dáva 125 častí. 


2 komentáre:

  1. Ja vlastne absolútne netuším, čo sú to tie kešky, ale minule som na fejsbúku, kde sledujem jedného fotografa, ktorý fotí tuto náš lužný les, videla fotku takej skrýše, ešte ju chválil, že je taká pekná a hneď som si na teba prosto spomenula! :P

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No sú to také skrýše po celom svete! :D A ľudia ich hľadajú a sú radi, hlavne ak sú na pekných miestach o ktorých doteraz netušili :)

      Odstrániť