Cassandra Clare - Mesto zo skla

„Myslel jsem, že jedeš do Idrisu jenom na pár dní,“ poznamenal Simon, který se po tom nepořádku rozhlížel s lehce zděšeným výrazem. „To sice jo, ale nemůžu přijít na to, co si mám zabalit. Nemám skoro žádný šaty a sukně, ale co když tam nebudu smět nosit kalhoty?“ „Proč bys tam nemohla nosit kalhoty? Jedeš do jiný země, ne do jinýho století.“

Nové prostredie, nové tváre

alebo 480 strán o tom

ako sa všetko ešte viac skomplikuje

Clary postupně odhaluje další střípky z minulosti své rodiny a nalézá přitom spojence v tajemném lovci stínů Sebastiánovi. Valentýn sbírá veškeré své síly, aby jednou provždy zničil všechny lovce stínů, a jediná šance, jak ho porazit, spočívá ve spolupráci s odvěkými nepřáteli. Ve třetím díle série musí Clary získat vládu nad svými nově objevenými schopnostmi, aby zachránila Skleněné město, ale je to vůbec v jejích silách? 

Po prvých dvoch dieloch bolo pre mňa prečítanie tretieho pokračovania rovnakou samozrejmosťou ako to, že dýcham. Príbeh odohrávajúci sa v tých knihách ma tak pohltil, že som proste nemohla prestať obracať strany a snažila som sa čítať čo najrýchlejšie, len aby som sama sebe ukončila to trápenie, ktoré mi spôsobovalo čítanie tých kníh. Myslím to však v dobrom. Nástroje smrti ma úplne pohltili a príbeh ma dokázal v určitých chvíľach tak vynervovať, že som myslela, že si vyšklbem vlasy. Tretie pokračovanie som aj z tohto dôvodu dočítala v noci o pol štvrtej, pretože som od polovice knihy proste nemohla prestať, nevydržala by som ani o minútu naviac bez toho, aby som konečne zistila ako to všetko skončí.

Viem, že mnoho ľudí to neznáša, ale pre mňa je táto séria hlavne príbehom Clary a Jacea, takže túto recenziu čítajte opatrne, jednak sa tu bude nehanebne prezrádzať dej prvých dvoch kníh a takisto niečo z toho tretieho, hlavne tie farebné časti, ktoré sú rovno z knihy a necenzurované a skutočne z celej knihy, nie len z jej začiatku, tie prezrádzajú toho naozaj dosť, takže ich čítajte len ak ste čítali knihu, alebo na vlastné nebezpečenstvo. Mimochodom je to len zlomok toho, čo všetko som si v knihe povyznačovala, v tejto časti bolo skutočne veľké množstvo častí, ktoré som si proste musela zapísať, aby som sa k nim mohla vracať.

„Maio, já jsem ti opravdu strašně moc vděčná, žes nás zachránila, a Jace taky, i když je tak paličatej, že by si radši vypíchl oko andělským ostřím, než aby ti poděkoval. A prosím tě, neříkej mi, že doufáš, že to udělá,“ dodala chvatně, když viděla, jak se Maia tváří, „protože to by nám teď vážně moc nepomohlo. Teď se potřebujeme dostat do domu, kde bydlí Lightwoodovi, a pak musím najít Luka.

Keďže pôvodne mal byť tento príbeh trilógiou, je tretie pokračovanie akýmsi medzníkom medzi udalosťami v prvých troch a v ďalších troch knihách, preto som aj trochu čakala, že by sa niektoré veci mohli konečne vyriešiť a tým mi prinavrátiť nervy do poriadku. Takže skutočne na konci knihy uzatvárame príbeh nachádzajúci sa v troch dieloch a to rovno veľkou bitkou. Ale tak to už v týchto čarodejných svetoch chodí.

„Od nového domu Lightwoodových to byla k Amatis jen krátká procházka, čehož Clary trochu litovala. Nedokázala se zbavit pocitu, že každá chvíle, již stráví s Jacem, je určitým způsobem vzácná a pomíjivá a že se oba blíží k nějaké pomyslné hranici, která je od sebe navždy oddělí.“

Clary sa na začiatku chystá spolu s Lightwoodovými do Alicante, aby tam dali do poriadku všetky možné veci, ktoré sa im podarilo domrviť a dopliesť v prvých dvoch častiach. Všetko by to bolo pekné, nebyť toho, že Jacovi sa jej cesta s nimi veľmi nepozdáva a všelijako sa bude snaži ťzabrániť tomu, aby s nimi šla. To sa mu nakoniec aj podarí, ale len na krátku chvíľu, keďže Clary ma vlastnú hlavu a to dosť tvrdohlavú a niekedy mám pocit že tiež bez pudu sebazáchovy. Takisto sa trochu skomplikuje aj odchod Jacea a jeho rodiny a tak sa nakoniec v Alicante úplne neplánovane ocitá viac ľudí ako bolo pôvodne plánované a to všetko len naruší krehkú rovnováhu celej situácie.

Takže celý príbeh aj s našimi postavami sa presúva na iné miesta doposiaľ nepoznané a my sa dozvedáme opäť kopu nových informácií, stretávame nové postavy, ktoré trochu zamotajú samotný príbeh a to dokonca v dosť podstatných veciach. Spolok odhaľuje svoje negatívne vlastnosti, Valentýn sa pripravuje na svoje vrcholné číslo a Jace a spol. sa zase pripravujú na to, ako všetko zachránia a dajú do poriadku a všetci budú šťastní a spokojní. Toto všetko však nevychádza podľa plánu a tak sledujeme mnohé zvraty, častokrát nečakané a s napätím čakáme na samotný koniec, aby sme zistili, kto bude víťazom v tejto bitke a mnohí nepochybne aj na to, ako to nakoniec dopadne vo vzťahu hlavných hrdinov.

„Jsi moje sestra,“ řekl nakonec. „Moje sestra, moje krev, moje rodina. Měl bych tě chtít chránit.“ Tiše se zasmál, ovšem bez nejmenší známky pobavení. „Měl bych tě chtít chránit před tím typem mladíků, kteří s tebou mají chuť dělat přesně to, co bych s tebou chtěl dělat já.“ Clary zatajila dech. „Říkal jsi přece, že odteď už chceš být jenom můj bratr.“ „Lhal jsem,“ sdělil jí.

Tak ako som v druhej časti mala pocit, že je Jace nejako viac citovejší a viac svoje city dáva najavo, tak ho mám i teraz. Po prečítaní celej knihy a po prečítaní podčiarknutých pasáží musím zase uznať, že on je ten, kto akosi viac stojí o ich lásku, alebo to aspoň dáva viac najavo. Nesmiem ale tiež Clary uprieť to, že akonáhle začne Jace niečo hovoriť o nich dvoch, ona na to reaguje, ale väčšinou len vo svojej hlave. Ale hlavne, že reaguje a nie je ako kus ľadu.

„Nemůžeme dělat, jako by nic,“ odpověděl Jace s naprostou jistotou v hlase. „Já tě miluju a budu tě milovat, dokud budu žít, a jestli existuje život po životě, budu tě milovat i v něm.“ Zadržela dech. On to opravdu řekl – ta slova, která už nebylo možné vzít zpět.

Spomínala som, že sa objavia nové postavy. Konkrétne to bude Lukova sestra, ktorá ma prekvapila, vôbec som ju v príbehu nečakala, ale nakoniec zohrala celkom peknú malú rolu. Potom deti Penhalových, ktoré mi obe boli neskutočne odporné, ako Aline, tak aj ten bratranec Sebastián, na ktorom mi od začiatku niečo nesedelo a celkovo bol taký protivný. Ako sa snažil votrieť Clary, no hrôza. Obidvoch by som ich vyškrtla zo zoznamu, keby som nejaký mala, ale nemám, takže mi neostáva nič iné len na nich potichu frflať.

Simon chvíli mlčel. „Mám pocit, že jsem tě to nikdy předtím neslyšel říct.“ „To, že ho miluju?“ Zasmála se, i jí samotné však ten smích připadal zoufalý. „Teď už asi nemá cenu předstírat, že to není pravda. A možná je to jedno. Stejně už ho nejspíš nikdy neuvidím.“ „On se vrátí.“ „Možná.“ „On se vrátí,“ zopakoval Simon. „Kvůli tobě.“

Na druhej strane stretávame starých známych. Simonovi to v roli upíra nejako viac pristane a mám pocit, akoby bol nejaký dospelejší. Asi to robí tá cudzia rasa, ktohovie, každopádne v tejto časti mi bol asi najsymaptickejší za celý jeho doterajší život. To isté Alek, ktorý mi bol spočiatku trochu nepríjemný, ale akosi som si na neho zvykla a musím uznať, že je to v podstate zlatý chalan a to všetko s Krasomilom mu len dodáva na šarme. Izabela je Izabela, k tej nejako nemám čo dodať. Nieže by som ju neznášala, ale ani ju nejako nemilujem a nezmenilo sa to ani v tomto pokračovaní.

Slyšel jsem, jak mě voláš, a to mě přivedlo zpátky.“ „To jsem nebyla já.“ Clary se stáhlo hrdlo. „To Anděl tě přivedl zpátky.“ „Protože jsi ho o to požádala.“ Pak jí beze slova přejel prsty po tváři, jako by se potřeboval ujistit, že je Clary skutečná. „Mohla jsi mít cokoli na světě, a ty jsi požádala o mě.“

Takže v konečnom dôsledku, myslím, že môžem povedať, že to bola skutočne skvelá trilógia, ktorá ma do svojho sveta vtiahla dokonale a nepustila až do posledného slova. Rozhodne zasiahla do môjho života a ostane v ňom ešte pekne dlho a už teraz viem, že si to raz prečítam celé znova. Aj keď neviem, či som ochotná sama seba vystaviť opäť všetkému tomu trápeniu, ale na druhej strane, keď už bezpečne viem, ako sa to skončí, tak by to nemusela byť taká hrôza. Takže, o pár mesiacov/rokov rozhodne re-reading.

!!! „A teď se na tebe opravdu dívám,“ pokračoval, „a ty se mě ptáš, jestli tě pořád chci, jako bych tě mohl přestat miloval. Jako bych mohl chtít odhodit to jediné, co mi dává sílu – takovou sílu, jakou jsem nikdy předtím neměl. Nikdy jsem se neodvážil dát někomu tolik ze sebe samotného. O kousky sebe jsem se dělil s Lightwoodovými, s Isabelou a Alekem, jenže mi to trvalo celé roky – ale Clary, od chvíle, kdy jsem poprvé uviděl tebe, mi bylo jasné, že tobě patřím úplně celý. A pořád to platí. Pokud o mě tedy stojíš.“!!!

Dúfam, že nie ste priveľmi zhrození nad tým všetkým, čo som sem popísala a podávala a že nebude veľa ľudí frflať na tie úryvky. Ja som po prečítaní týchto troch častí aj trochu váhala, či sa znova púšťať do tých ďalších a znova sa vystavovať tomu nerváčeniu, ale myslím, že už to horšie byť nemôže, aj keď niečo mi hovorí, že asi môže. Ktovie. Keďže moderné príbehy ma nejako vyvádzajú z týchto mojich happyendov, aspoň niektoré teda. Asi by som sa s tým mala začať zmierovať. Každopádne si teraz dávam menšiu prestávku a odpočinok od Nástrojov smrti a čo chvíľa sa do toho znova vrhnem pekne po hlave. Predsa len mi to nedá, aby som nedočítala tak skvelú sériu, hlavne keď je takáto dokonalá v mnohých ohľadoch.

„Jace zvedl jedno obočí. „A teď mi začneš vykládat, že jestli jí někdy ublížím, tak mě zabiješ?“ „Ne,“ odsekl Simon. „Jestli Clary ublížíš, zvládne tě zabít sama.“

Celkové hodnotenie:

Nie je o čom, pre mňa je toto zatiaľ jedna z najdokonalejších kníh a sérií.