Každý z nás to pozná. Písomky, testy, ústne skúšanie, neskôr maturita, skúšky, štátnice. Proste niekoľko rokov sme vždy na pár hodín až dní odrezaní od sveta a šprtáme a šprtáme. Dokonca aj ja, aj keď by sa to pre niekoho mohlo zdať nemožné. Po minulé roky som totiž počas skúškového vždy pozrela najviac seriálov, prečítala nejaké knihy a takto pred rokom dokonca vytiahla svoju WOW postavu na 95 level čo bolo v tej dobe maximum a pribrala niekoľko kíl. Lebo zatiaľ čo pre niektorých je jedenie len zbytočnosťou, ktorá im skracuje čas na učenie, tak pre mňa je príjemným rozptýlením, veď jesť sa predsa musí aj počas skúškového. Takže tento semester skončil a skúškové začalo v plnom prúde. Zajtra dokončím jednu nevydarenú skúšku, vo štvrtok sto otázkový test, pri ktorom sa spolieham na to, že jedna z tých odpovedí mi aspoň dačo bude hovoriť a je to nejako s božou pomocou spravím.
Potom ešte tri skúšky, v Pondelok, Stredu a Piatok a potom voľnoooo. Och a do toho ešte dopísať pár strán na bakalárku, ale to už je maličkosť. Takže toto bude pilný týždeň a ja sa budem musieť fakt snažiť a trochu učiť a strašne veľa modliť, aby ma učitelia nechali poprechádzať z týchto predmetov a ja som sa tak mohla začať stresovať na májové štátnice. No hej veru, aj ja sa už potom snáď budem môcť pýšiť titulom Bc. a robiť skutočnú zdravotnú sestru a nie len takú študentskú. To už bude hej zmena. Ani neviem či sa na ňu teším alebo nie, ale asi by som to mala brať skôr z toho pozitívneho hľadiska, predsa len škola bude za mnou, celoživotné vzdelávanie a zbieranie kreditov predo mnou a takmer každodenné vstávanie do roboty tiež predo mnou. No komu lepšie.
Takže musím zvládnuť skúškový týždeň a pol, obehať nemocnice a nájsť si nejaké dobré pracovné miesto aby som od júna nebola na úrade práce a dúfať, že tam snáď bude dobre a že mi po čase z tej roboty nešibne a hlavne, že ju budem zvládať. Lebo neviem ako vy, ľudia, ktorí sa chystáte po škole do praxe, ale ja sa toho niekedy hrozne bojím. Mám strach, že to proste nebudem zvládať, alebo že nebudem niekedy vedieť čo robiť. Predsa len je to také iné, keď teraz niečo nevieme ešte sa ideme opýtať sestričky, ktorá je zodpovedná, ale čo preboha budem robiť raz, keď tá zodpovedná budem ja. No asi zošaliem. Neviem. Bojím sa niekedy.
Tak to by bolo asi všetko nejako som odbočila od toho o čom som chcela písať a začala si tu vylievať srdce, ale to je predsa jedno, na to ten blog predsa mám. Takže mi držte palce, nech porobím tie skúšky a potom si užijem dva týždne voľna do ďalšieho semestra. Jupí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára