utorok, 24. marca 2015

Goodbye Február 2015

Február bol taký zvláštny mesiac. Na jeho začiatku som ešte mala prázdniny s predčasne skončeného skúškového, potom som si urobila ešte týždeň voľna, keďže mi prišiel ocino a chcela som s ním pobudnúť nejaký čas. Taktiež som absolvovala svoj prvý pohovor, ktorý bol chvalabohu úspešný, takže hneď ako zoštátnicujem (ak teda), sa môžem hlásiť do roboty a zaradiť sa k množstvu už pracujúcich ľudí a zošalieť z ranného vstávania a ak boh dá tak popri tom spravím aj magisterské štúdium. Absolvovali sme Valentína, drahý ma vzal na burger do nejakej novej reštiky, išli sme asi tri páry a nakoniec z toho bol celkom pekný večer. Spočiatku som sa totiž obávala, ako to dopadne, ale chvalabohu sa nebolo na čo sťažovať. Spoločnosť príjemná, jedlo skvelé, čo viac si priať. Hlavne, že sme boli spolu. Hneď potom ma čakal tvrdý návrat do reality a do školy, alebo skôr na prax, ktorú som mala štyri dni do týždňa a jeden deň som bola v škole. Absolvovala som oslavu našej spolubývajúcej, ktorá sa nečakane posunula o deň dopredu, takže som bola vytiahnutá od seriálu a z postele s tým, že oslava, ktorá mala byť zajtra bude o hodinu. Ale vyšlo to perfektne, posedeli sme, nasmiali sa. Myslím, že môžem spokojne povedať, že za moje vysokoškolské roky som mala na spolubývajúce skutočne šťastie. A tak február skončil. Ani neviem ako. Ešte si pamätám, ako som na jeho konci odratávala dni do odovzdania bakalárky. Aj preto vlastne tento článok vychádza tak neskoro. Nejako ma tá práca odstavila od blogu, predsa len keď máte napísať toľko strán, už potom ste radi, že nemusíte robiť nič, nieto ešte písať ďalšie veci.

Vo februári som aj napriek voľným dňom prečítala len dve knihy, čo je vskutku bieda, ale tak čo sa dá robiť, ináč to už nebude. Bolo to Mesto stratených duší, ktoré ma bohužiaľ až tak veľmi nenadchlo ako iné knihy z tejto série a S láskou Rosie, ktorú som si chcela prečítať, aby som si mohla pozrieť film.


Ohľadom nakupovania kníh som na druhej strane bola rozšafnejšia ako pri ich čítaní a domov som ich nazbierala skutočne mnoho. Hlavne aj vďaka zlacneným cenám niektorých kníh - hlavne boli lacné údajne kvôli tomu, že mali poškodené obálky, ale pri ich prevzatí som okrem mierneho natrhnutia Divergencie nezbadala nič, a akcii na Martinuse. Takže celkom slušný úlovok za tento mesiac. 


Filmovo to bol tiež celkom úspešný mesiac, dokopy som videla osem filmov. Niektoré sa mi páčili a niektoré boli úplne otrasné. Napríklad ten Jupiter, no to bola kravina na entú, zachraňoval to len Channing Tatum. Taktiež som trochu viac čakala od filmu Neighbours a Interview, ale pozrieť sa to dalo, aj zasmiať sa na tom dalo.


Seriály na tom boli rovnako biedne ako ostatné veci. Pozrela som 49 častí. Najviac ich bolo zo seriálu Nurse Jackie, konkrétne 22. Potom to už boli len také malinké počty. Po štyri časti z Pretty Little Liars, Greys Anatomy a Glee. A po tri časti z Walking Dead, Red Band Society, Forever, Big Bang Theory a Hornej Dolnej, do ktorej som sa nejako ani nechcela púšťať ale nakoniec ma celkom milo prekvapila.


Nesmiem zabudnúť na záver nacestované kilometre. Bolo ich 1244, čo je zase celkom dosť a úprimne sa teším, kedy tieto počty konečne klesnú a ja budem bližšie pri ľudoch, ktorých milujem.

4 komentáre:

  1. Neighbours som sa skvele zabávala 8D zbožňujem Zaca 8P
    Jupiter sa mi páčil 8) celkom slušné efekty a Tatum a Kunis zbožňujem, ale mala som z toho také rozpačité dojmy trošku, nič nové som nevidela tam, ale aj tak ušlo, takýto žáner obľubujem 8)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Och no na neho sa veeeľmi dobre pozerá :) Aj na Tatuma :)

      Odstrániť