Jarní dumání: Knižní čtečky

To by som snáď ani nebola ja, keby som sa opäť do niečoho nezapojila. Už v zime som absolvovala podobný projekt so zimnou tematikou a teraz som našla tento jarný. Pôvodný článok a jeho autorku môžete nájsť v na tomto odkaze. Ja som si účasť zvolila jednak preto, že mám rada tieto články, zaujali ma témy a vzhľadom k mojej budúcej vyťaženosti môžem aspoň nejaké články nastaviť dopredu, aby to tu nezývalo prázdnotou. 

Kedysi som o čítačkách kníh nemala ani poňatia. Netušila som, že vôbec existujú. Možno to bolo aj preto, že v čase mojej najväčšej knižnej mánie asi ani neextistovali, alebo aspoň neboli na Slovensku tak rozšírené ako sú dnes. Vtedy som teda čítala len knihy a na nejakú inú formu čítania som nemala ani pomyslenia. Koniec koncov vrcholom môjho čitateľského neba bola knižnica napchatá policami s knihami, to mi vtedy relatívne stačilo.

Neskôr som stále pokračovala v čítaní kníh ale ako čas a technika pokročili, stala som sa majiteľkou počítača, dozvedela sa čo – to o e-knihách a postupom som sa dostala aj k čítačkám. Spočiatku len ako pozorovateľ, ktorý k nim nemal vyvinutý nejak extra kladný vzťah. Keďže som do tej doby čítavala len knihy, brala som čítačky ako niečo, čo istým spôsobom ochudobňuje čitateľa o ten pravý čitateľský zážitok. Ani som len nerozmýšľala, že by som si ju niekedy zadovážila. Radšej som na dovolenku trepala päť kníh, keby mi prvé tri došli, nech mám dve do rezervy.

Všetko sa zmenilo na jedny narodeniny, kedy mi priateľ bez slova zadovážil Kindle. Môj odpor sa vyparil skôr ako som ju vybrala z obalu. Bola krásna, čierna, nová a ja som bola plná očakávaní. Moja Žofa, ako ju nazývam ich však všetky do bodky krásne splnila. Odkedy ju mám, je večne napchatá nejakými knihami a sem tam aj lístkami na vlak, čo je pre mňa neuveriteľné zjednodušenie cestovania, keďže môj telefón je v týchto veciach nespoľahlivý.

Od chvíle ako som Žofu dostala si svoj život bez nej neviem predstaviť. Konečne si na tie nekonečné cesty vlakom nemusím ťahať knihy, proste ju len strčím do kabelky a ideme. Jedine kam som ju skutočne nebrala bola dovolenka, pretože som sa bála, že by som o ňu mohla prísť, predsa len to nie je pár korunová vecička. Na pláž by som ju takisto nezobrala, očividne ju priveľmi milujem a bojím sa o ňu.

Najviac mi však spestrovala môj študentský život, keďže na prednáškach s tak malým počtom študentov ako to bývalo u nás bolo vrcholom drzosti čítať si knihu, začínala som s knihami v mobile a keď mi doslúžil a prišla Žofa, čítala som z nej. Takže som sa napokon začala do školy aj tešiť, keďže som ráno prišla, hodila kabelku na lavicu, oprela o ňu čítačku a vstala som až o pár hodín, aby som sa presunula domov. Predsa len si čítačku z profesorov všimne málokto, rozhodne je to menej nápadné ako keď obraciate stránke v knihe.

Suma sumárum som prešla od mierneho odporcu čítačiek k ich absolútnemu milovníkovi. Ale na druhej strane, tiež by som si nezadovážila nejakú dotykovú. Ale nikdy nehovor nikdy. Mám svoj Kindle 5 tuším a som s ním nadmieru spokojná a dokým neodíde do elektronického neba, nemám ani náhodou v pláne ju vymieňať.