Jonas Jonasson - Analfabetka, ktorá vedela počítať

„Vďaka rozhlasovému týždenníku Pohľad na Afriku zistila, že sa Sowetom jestvuje iný svet. Pochopilaa, že nemusí byť krajší, či dokonalejší, ale existuje, a to za hranicami Soweta.“

Nombeko Mayeki sa narodila v roku 1961 v chudobnom johannesburskom predmestí Soweto, najväčšom meste chatrčí a latrín v Juhoafrickej republike. Ako päťročná začala pracovať, desaťročná osirela a štrnásťročná sa stala šéfkou latrínovej pobočky v sowetskom sektore B. Životaschopná černoška zatiaľ nevie čítať, zato neuveriteľne dobre rozumie matematike. Práve jej zázračné schopnosti ju predurčili na život plný dobrodružstiev, podivuhodných stretnutí a nečakaných zvratov. Osud ju zavial ďaleko od Soweta, najprv k neznesiteľnému, večne opitému inžinierovi, potom k dvom navlas rovnakým, a predsa úplne rozdielnym bratom, k trom Číňankám s pochybným úsudkom aj k stretnutiu s tajnými agentmi, významnými politikmi a prezidentmi. A ešte k jednému ťažkému trojmegatonovému výbušnému problému. Veď na koho sa obrátiť, keď Juhoafričania koketujú s jadrovou výzbrojou a svetové veľmoci sú v pozore? A keď je na predaj bomba, ktorá v skutočnosti neexistuje? V knihe Analfabetka, ktorá vedela počítať si Jonas Jonasson posvietil na rasizmus, diktátorstvo, fundamentalizmus, nekompromisnosť aj úplne obyčajnú všadeprítomnú ľudskú hlúposť. Robí to s láskavým humorom, ktorý čitatelia poznajú z jeho prvej celosvetovo úspešnej knihy Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol. A na večné veky rúca mýtus o tom, že králi nepodrezávajú sliepky.

Pri tejto knižke som mala pocit, že už prišla na svet s prívlastkom skvelá a úžasná, a že si ju rozhodne musí prečítať každý. Takže, keď som ju uvidela v eshope za celkom prijateľnú cenu, veľmi som neváhala a rozhodla som sa ju kúpiť a pustiť sa do čítania. Neviem prečo ma tá kniha však nezaujala až tak ako som to od nej očakávala. Mordovala som sa s ňou takmer pol roka, kým som sa konečne dostala k nejakej skutočne zaujímavej časti a potom som ju napokon nejako dočítala až do úplného konca.

„Nehneváš sa na mňa pre tú atómovú bombu?“ „Prosím ťa,“ upokojoval ju Holger. „Také čosi sa predsa stáva.“

Analfabetka je príbehom nevzdelaného dievčaťa, ktoré je však natoľko inteligentné, že všetku nevedomosť, ktorú má, nahradí neskutočnými vedomosťami. Tie nachádza v rádiu, novinách, neskôr knihách, a veruže by sme jej tie vedomosti mohli niektorí skutočne závidieť. To mi na nej bolo celkom sympatické, že aj napriek tomu, z akého bola prostredia, nebola vyslovene hlúpou hlavnou postavou, skôr naopak, bola milá, slušná, inteligentná a dokázala si poradiť aj s hlupákmi, ktorích jej život priplietol do cesty.

Nombeko – spomínaná analfabetka, ktorá však v konečnom dôsledku žiadnou analfabetkou nebola, sa dostala z rodnej minikrajiny až do obrovského Švédska. Popri tom sa jej nejakým spôsobom podarilo skomplikovať si život atómovou bombou a dostatočne jej ho spestrili aj ľudia, ktorých jej život priviedol do cesty. Všetko však vždy nejako zvládla a dala do poriadku. Ako sa však môžme presvedčiť v knihe, nikdy nič neostalo v poriadku príliš dlho a vždy sa vynoril nejaký nový problém.

„Holger 2 ju doplnil poznámkou, že ak sa brat a jeho priateľka počas cesty čo len pohnú zo sedadiel, prejde ich osemradličným pluhom. A musia držať zobáky. „Osemradličný pruh je predaný“ ozval sa Holger 1. „Kúpim nový,“ odvrkol jeho brat.“

Bolo zábavné sledovať problémy, ktoré sa zakaždým vynorili odtiaľ, kde by ste ich vôbec nečakali, no na druhej strane som už niekedy mala aj ja pekné nervy. Keby som ja bola na mieste hlavnej hrdinky, veru by som to všetko neprežívala s takým kľudom ako ona.

Nombeko bola hrdinka, ktorú si človek obľúbi takmer okamžite. Taktiež sa mi páčili tri číňanky, ktoré sa v knihe objavili, nesmierne som obdivovala ich rôzne talenty a schopnosť uživiť sa. K pozitívnej skupinke postáv patril aj Holger 2. Na druhej strane som neznášala Celestine s Holgerom prvým a jeho otcom, pri ktorom som bola len rada, keď sa z príbehu vytratil. Taktiež ma išlo až rozhodiť z tých švédskych manželov, ktorí boli lakomí ako svet. Proste skutočne pestrá paleta rôznych ľudí, ktorí sa Vám buď zapáčia, alebo ich zavrhnete už po pár vetách.

Celkové hodnotenie:

Príbeh ma síce ku koncu už trochu deptal, keďže takmer každá dobrá vec sa vyvážila vždy nejakou habaďúrou, ale nakoniec som myslím bola vcelku spokojná. Nebola to najlepšia kniha na svete, ale rozhodne to bola dobrá kniha, ktorá stála za prečítanie.