piatok, 31. júla 2015

Goodbye Júl 2015

Keď teraz pozerám do kalendára, aby som si pospomínala na všetko, čo sa udialo v Júli, neprestávam sa čudovať na tým, že tam vlastne okrem jedného školenia nemám nič poznačené. Ani sa nečudujem. Hneď prvého júla som nastúpila do roboty, čo bola pre mňa ako čerstvého absolventa neskutočná zmena. Prestala som po toľkých rokoch chodiť do školy a po mesiaci prázdnin som rovnými nohami skočila priamo do pracovného života. Chvalabohu som sa však dostala na oddelenie, kde sú trpezliví, venujú sa mi, všetko mi vysvetľujú a aj tisíckrát odpovedajú na moje otázky, za čo som im nesmierne vďačná. Ja sa im na oplátku snažím pomáhať ako najviac viem a teraz keď už robím sama za seba, tak sa tiež snažím robiť čo najviac, dávať pozor, učiť sa ešte všetko čo som sa nenaučila, zapadnúť do nového kolektívu, naučiť sa kde, čo je, kde sú aké ambulancie, kde nájdem plienky či infúzne roztoky, kam poslať pacienta keď hľadá JISku alebo CTčko. Najväčším problémom je pre mňa ten prechod na samostatnú starostlivosť o pacienta, doteraz som vždy mala niekoho nad sebou, kto rozhodoval a sama od seba som nemohla spraviť nič, takže verím, že teraz to kolegom musí ísť na nervy, keď sa ich vždy na všetko pre istotu pýtam. Predsa len, je to väčšia autorita, ako ja, ktorá som tam mesiac aj s cestou. Ale som rada, skutočne. Robím čo ma baví, ešte musím prežiť v auguste štyri nočné - z toho tri už úplne sama a modliť sa, aby sa nestalo nič, čo by ma mohlo prekvapiť, lebo zinfarktujem, a celkovo dúfať, že onedlho už budem vedieť takmer všetko, ak nie úplne všetko o tom, čo mám kedy spraviť a hlavne, samostatne a múdro rozhodovať


Dosť bolo kecov o robote, tento mesiac som popri tej novej práci a štúdiu odborných kníh (opakovanie je matka múdrosti) prečítala aj štyri ďalšie. Prvou sú Nádherné tvory, s ktorými som sa morila rok a pol, ale napokon sa mi ich podarilo úspešne dočítať. Druhou knihou je Skutočná láska, ktorú som dostala od nakladateľstva Metafora a musím uznať, že je to kniha plná myšlienok, nad ktorými sa človek musí pozastaviť a zamyslieť. Dokončila som po pol roku aj Analfabetku, od ktorej som čakala trochu viac, ale predsa len to bolo milé čítanie a taktiež som sa dotrápila s upírom Christopherom, ktorého čítam v rámci série Blood and Snow a len preto, lebo sú to knihy krátke a čítam ich ako prípravu na čítanie anglických kníh. 


Knihy som tento mesiac nakupovala o sto šesť. Alebo aj nie. Kúpila som si výhodne na rajknih.sk Slzu a Moře klidu, veď kto by už len odolal cene 2,90€. Samozrejme, že mám tú cenu omnoho radšej na skutočných papierových knihách, ale aj tie eknihy predsa musí niekto kupovať. Skutočné knihy, ktoré som kúpila boli cenovo dosť podobné tým nepapierovým, natrafila som na sériu Čísla, ktorej som proste nemohla odolať a našla som aj Búrku, na ktorú som bola zvedavá, tak som ju teda pribalila do tašky a vzala domov. 


Filmy na tom tento mesiac boli biedne, nechcelo sa mi pozerať absolútne nič, ale napokon som sa pustila do Magic Mikea, dosť dlho som netušila, že taký film vôbec existuje a ani len o čom je, teraz však ide v kinách jeho pokračovanie, takže je okolo toho dosť veľké haló. Tak som si to pustila a uznávam, že veru bolo na čo kukať


Seriály si viedli tento mesiac veľmi dobre. Videla som poslednú, poslednučkú časť z Nurse Jackie, za ktorou mi bude ľúto, ale nie až tak ako za inými seriálmi. Taktiež poslednú poslednučkú časť som videla z My mad fat diary. Jedinú časť som videla zo seriálu Becoming us, ktorý vyzeral celkom dobre, ale nakoniec ma vôbec neoslovil. 6 častí som videla z najnovšej série Under the Dome, ktoré je napínavé a neskutočne ma serú niektoré postavy, aké sú protivné. Prvú časť som videla zo Sense8 a chystám sa na ďalšie, z nových seriálov neostal na ocot ani The Whispers, kde som videla ďalších 7 častí, proste som nemohla odolať dvom fešákom točiacim sa okolo jednej nefešandy. 59 častí som zhliadla z Parks&Recreation, čo sa mi ani nechcelo pri počítaní veriť, ale je to tak. 4 časti som videla z nových Pretty Little Liars, ktoré by už mohli odhaliť A, a tiež 4 zo seriálu Scream, ktorý je super a po novej časti, nedočkavo týždeň čakám na ďalšiu. Nakoniec je tu 10 častí z Prison Break. Dávame si s priateľom re-watching, teda aspoň ja, keďže som pred cca 4 - 5 rokmi videla celý seriál, ale je to fajn vrátiť sa k tomu po takom čase, tentokrát to ale sledujem bez dabingu a ten Scofield má veru niečo do seba...ostatne, ako vždy. DOKOPY som teda videla 96 dielov.


Kilometre tento mesiac takmer žiadne, len jedna cesta Poprad - Mikuláš a nazad a kešky žiadne tiež. Myslím však, že som sa dostatočne vyčerpávajúco vypísala vo vyššie uvedených kategóriách a plná (možno ani nie veľmi plná) síl sa môžem vrhnúť do augusta.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára