štvrtok, 22. januára 2015

Kendare Blake - Anna krví oděná

"Než jsem položil telefon, věděl jsem, že po Anně půjdu. Můj žaludek mi napověděl, že to není jenom povídačka. A kromě toho jsem ji chtěl spatřit, oděnou v krvi."

Napätie, duchovia a plno krvi
alebo 272 strán o tom
čo robiť, keď je Váš vzťah trochu "iný"

Cas Lowood zdědil vzácné poslání: zabíjí mrtvé.
Před ním to dělal jeho otec, dokud nebyl hrůzně zavražděn duchem, kterého měl zabít. Vyzbrojen otcovým tajemným a smrtícím athame, Cas cestuje po zemi se svou čarodějnickou matkou a kocourem, který větří duchy. Společně se vydávají po stopách legend a místního folklóru a snaží se držet krok s mrtvými zabijáky. Otravné věci jako budoucnost neřeší a přátele si drží od těla. Když přijedou do nového města, aby našli ducha, jemuž místní říkají Anna krví oděná, nečeká Cas nic než obvyklou rutinu: nastěhovat se, vypátrat a zabít. Místo toho ale najde běsnící prokletou dívku, přízrak, s jakým se dosud nesetkal. Stále nosí šaty, které měla na sobě v den své brutální vraždy roku 1958. Tehdy byly bílé, ale teď jsou rudě potřísněné a kape z nich krev. Od své smrti Anna zabíjí každého, kdo se opováží vstoupit do jejího opuštěného viktoriánského domu, kterému kdysi říkala domov.
Avšak z nějakého důvodu Casův život ušetří.

Na Annu som čítala mnohé recenzie, názory a aj tak mi trvalo pár mesiacov, kým som sa do nej konečne pustila, myslím však, že sa mi to čakanie oplatilo. Musím povedať, že mi prišla do cesty v správnom čase, nálade, postavení mesiaca a podobne. Začítala som sa do nej na prednáške a dočítala som ju jedným dychom hneď na druhý deň. Proste som sa od nej nemohla odtrhnúť, aj keď som si uvedomovala pár chybičiek, ktoré mi na knihe vadili, vracala som sa k nej v každej voľnej minúte, len aby som čím skôr zistila, ako sa kniha skončí. Aj keď mi na jej konci bolo trochu ľúto, že nemá viac strán, ale s vedomím, že na mňa čaká pokračovanie, som stránkami veru nešetrila a hltala ich jednu za druhou.

"Ježíši," utrousí Mike. "Přesně to jsme tady ve městě potrěbovali: dalšího podělaného magora. Jestli je tvoje máma čarodějnice, co jsi potom ty? Harry Potter?"

Príbeh je o chlapcovi v správnom veku, so správnym správaním a na správnom mieste. Tak nejako by som to vystihla v pár slovách. V skutočnosti ide o Casa, ktorý sa stal lovcom mŕtvych, ktorí nenašli pokoj a dopomáha im na druhý svet. Keď som tak zbežne pozerala hodnotenia na goodreads, postrehla som, že nie som jediná, ktorá si túto knihu spojila so seriálom Supernatural. Áno, pre mňa tam bola neskutočná podoba. Dokonca to robil aj jeho otec pred ním a zomrel pri tom a on ho chcel pomstiť. Pridajte Casovi brata, duše zmeňte na rôzne príšery a voilá. Aj napriek tomu, že ma to zo začiatku trochu znechutilo, zvyšok mi to perfektne vynahradil.

"Je to ona. Mihotá se jako obrázej na počítačové obrazovce, jako nějaký temný přízrak, který se snaží probojovat z videa do reality. Jakmile se jí ruka dotkne zábradlí, zhmotní se a pod její tíhou to vřže a skřípe."

Cas je typický hrdina a tým typický myslím skutočnosť, že je presne taký aký by mal byť. Nebojácny, tvrďácky, zabíja príšery, chce pomstiť otca, vie ako na ženy ale nevšimne si, že sa do nejakej zamiloval, nerobí si priateľov, lebo chvalabohu je dosť vyspelý na to, aby vedel, že ich bude musieť opustiť a bla bla, proste keby Vám niekto povedal že máte takúto postavu vymyslieť, tak by ste ju vymysleli nepochybne minimálne takto alebo s väčšou originalitou. Týmto však nezatracujem samotnú postavu, ktorú si proste obľúbite či chcete či nie.

Takisto Anna sa mi zdala na ducha taká, neprirodzená. Niežeby som bola odborníčka na duchov, to nie, ale predsa len spočiatku som jej akosi nemohla prísť na chuť. A navyše tá jej rozdvojená osobnosť. No prosím pekne, kam sme to dospeli.

"Tybalt stojí opřený předními tlapkami o dveře na straně řidiče mámina auta a díva se ven z okýnka. "Tohle není žádná lež kocoure," řeknu. Nevím proč mi ho máma dala s sebou. Nebude mi schopný pomoct. Pokud jde o užitečnosť, je spíš jako detektor kouře než jako lovecký pes."

Myslím, že už som vymenovala dosť negatív na to, aby som sa mohla pustiť ospevovať túto knihu (a ten spomínaný zvyšok, ktorý mi všetko vynahradil), ktorú som v konečnom dôsledku a pod rúškom noci dočítala na jeden dych a ohodnotila plným počtom. Lenže akosi ma napadá len moja všadeprítomná láska, ktorá predsa musí byť všade a čím netradičnejšia tým lepšia. Aj keď chlapec zamilovaný do agresívneho ducha, to už je niečo! Úprimne, neviem vymyslieť nejaké konkrétne klady, ktorými si ma príbeh získal, myslím však, že už len to, že aj napriek tomu zlému si ma príbeh dokázal získať a úplne ma pohltil.

"Zatnu zuby a sklopím zrak k zemi. Nemůžu uvěřit, že jsem takový emo. Stěžuju si holce, kotrá byla v šestnácti brutálně zavražděná. Je uvězněná v tomhle domě plném mrtvol a já musím do školy stát se Trojanem."

Suma sumárum, Anna je perfektná kniha, ktorá ma dostala aj napriek svojim negatívam, ktoré som si na nej dokázala v tom čitateľskom ošiali všimnúť. Rozhodne sa teším na jej pokračovanie a odporúčala by som ju každému, kto má rád, hm, nemôžem napísať horory, lebo si nemyslím, že strašidelné scény by boli skutočne strašidelné, aj keď opísané boli skutočne hororovo, a ani niekomu kto má rád nejaké lovestory. Tak teda, by som ju rozhodne odporúčala každému, kto si rád prečíta niečo netradičné! Tak.

"Ta nespravedlnost mě chvíli úplně dusí. Konečne najdu holku, se kterou bych vážně mohl být, možná jedinou takovou na světě, a co mám? Dva měsíce strávené v její společnosti? To mi nestačí. Po tom všem, čím si prošla - a po všem, čím jsem si prošel já - si zasloužíme víc než to."


Celkové hodnotenie:
 

Kniha je skvelá a podľa môjho názoru sa bude páčiť väčšine ľudí, ktorí si ju prečítajú. Pre mňa osobne trochu netradičná pretože málokedy čítate o krvavých hororoch, skôr ich pozeráte na videu a zrazu sa na Vás škľabia z popísaných strán. Je to proste skvelá kniha, rozhodne odporúčam.

streda, 21. januára 2015

Cassandra Clare - Mesto padlých anjelov

"Nikdy tě neopustím," řekla. "Bez ohledu na to, co se stane nebo co udělám?" "Nikdy se tě nevzdám," řekla. "Nikdy. To, co k tobě cítím-" Zamotala se do svých slov. "Je ta nejdůležitější věc, kterou jsem kdy cítila."

Príbeh pokračuje
alebo 384 strán o tom
ako sa to niekedy dá celkom rýchlo pokašľať

Válka skončila, Clary se snaží stát dobrou lovkyní stínů. Nic ale není bez kazu. Někdo vraždí Lovce stínů, kteří byli ve Valentýnově Kruhu, což vyvolává napětí mezi Podsvěťany a Lovci stínů, které by mohlo vést k další krvavé válce. Simon má stále větší potíže, nemluvě o tom, že chodí se dvěma krásnými a nebezpečnými dívkami, které jedna o druhé nevědí. A na Clary s Jacem číhá jejich nejhorší noční můra. Clary totiž uvedla do pohybu řetězec událostí, které by mohly vést ke ztrátě všeho, co miluje.

"Teoreticky, až projdeš tímhle tréninkem, měla bys být schopná udělat jedním kopnutím díru ve zdi nebo skolit jednou ranou losa." "Nikdy bych nepraštila losa," řekla Clary. "Je to ohrožený druh."

Prvé tri časti Nástrojov smrti boli neskutočné. Neskutočne úžasné dovolím si skromne tvrdiť. A keďže pôvodne boli písané ako trilógia, chvíľu som váhala, či sa pustím do štvrtej knihy a opäť sa vystavím všetkému napätiu, ktoré bolo v prvých troch knihách také, že som si takmer obhrýzla uši do špicata. Nakoniec však zvíťazila zvedavosť a ja som sa pustila do štvrtej knihy. V konečnom dôsledku však nesplnila moje očakávania tak ako som si to myslela.

Znovu se ozval bzučák u dveří. Oba dva kluci si vyměnili pohledy, když se šourali úzkou chodbou ke dveřím. Jordan tam byl první. Popadl věšák, který stál u dveří, trhnutím z něj shodil bundy a otevřel dveře dokořán. Věšák držel nad hlavou, jako oštěp. Za dveřmi byl Jace. Zamrkal. "Je tohle vážně věšák?" Jordan ho s bouchnutím položil na zem a povzdechl si. "Kdybys byl upír, bylo by tohle mnohem užitečnější." "Jo," řekl Jace. "Nebo kdybych byl někdo, kdo by sem přišel tak s pěti vrstvama oblečení."

Príbeh sa začína v podivuhodnom neutrálnom, priam pozitívnom svetle. Všetci sa milujú, nepriatelia sú mŕtvi, každý niekoho miluje a bla bla bla. Samozrejme sa teda zákonite musí niečo pokaziť. Spočiatku je to Simon a jeho ženy, potom záhadný ľudia, ktorí sa ho snažia napadnúť, upírka, ktorá ho chce získať na svoju stranu. Do toho je Jace nejaký divný, Clary je tiež voľáka divná, aj jej mama rieši okrem svojej svadby nejaké podivné kraviny. No proste po chvíľke kľudu sa to znova zvrháva na temný príbeh plný prekážok všetkého možného i nemožného druhu.

"Něco potřebovala?" "Ochranu. Vždyť víš. Měla bys být opatrná," řekla Isabele. Znělo to od ní tak prakticky, jako kdyby mluvila o nějakých extra tlačítkách. "Nejspíš si myslíš, že Andělé byli tak předvídaví, že nám vymysleli nějakou antikoncepční runu, ale musím tě zklamat."

V tejto knihe mi Jace išiel totálne na nervy, aj Clary a vlastne takmer všetci mi tak trochu liezli na nervy. Pretože som mala pocit, že namiesto toho, aby boli konečne šťastní, že sú všetci spolu a tešili sa z toho, si opäť len hľadajú nejaké dôvody prečo si to všetko komplikovať a robiť najťažším v živote. Takže som bola trošku namosúrená aj ja a mala som neskutočný problém sa trochu do príbehu vžiť. Dokonca som túto časť čítala asi zo všetkých najdlhšie. Po pravde, ma na začiatku nejako extra nezaujala a potom som to dočítala len preto, aby som ju dočítala a preto, že ma potom už začal trochu zaujímať koniec. Predsa len po tom všetkom čo sa tam nakopilo som aj ja predsa len netrpezlivo čakala na finálne rozuzlenie. 

"Jestli půjdeme do Tichého města, měla by ses obléknout. Chci říct, že mně by vyhovovalo, kdybys chodila jenom v kalhotkách a podprsence, ale nevím, jestli by to ocenili Mlčenlivá bratři. Zůstalo už jich jenom pár a já nechci, aby zemřeli na přílišné vzrušení."

Pred sebou mám ešte posledné dve knihy a po tejto štvrtej som úprimne zvedavá, čo ma v nich čaká. Viem, že mnohým sa tento diel páči, ale pre mňa osobne bol zatiaľ najslabším a nemala som pocit, že by ma ohromil tak ako tie predtým, alebo že by niečím vynikal. Možno len sem tam nejakou tou vtipnou hláškou, ale to bolo asi tak všetko. Vlastne ani nemám nejako chuť púšťať sa do pokračovanie, ale pre pokoj v duši to dočítam, možno ma ešte čaká nejaké prekvapenie.

"Milujete se navzájem. Každý to vidí. To jak se na tebe dívá. Je to ten druh lásky, který může buď spálit svět, nebo se může stát neuvěřitelně silným a krýsným. Ne, ona by tě nikdy neopustila. Ne, dokud by si nebyla jistá, že jsi v bezpečí." 


Celkové hodnotenie:
Cassandra nasadila prvou trojkou laťku skutočne vysoko a tentokrát ju podľa môjho názoru hlboko podliezla.

pondelok, 19. januára 2015

Aktuálne seriálové dianie ¤ 11

Dlho som sa neozvala ohľadom týchto mojich nepravidelných seriálových kecov alias noviniek. To ale vôbec nevadí, jednak sa neudialo vo svete seriálov nič podstatné, čo by stálo za nejakú extra zmienku a jednak sa odohrali veci, ktoré v mojom seriálovom svete spôsobili menší rozvrat a potrebovala som ich nechať trochu uležať, kým ich zo seba dostanem. Také protichodné tvrdenia, ale tak nejako sa po tom všetkom aj cítim. Celkovo som v poslednej dobe pozeranie seriálov mierne zanedbávala, takže tie čo som videla buď nestáli za nič alebo sa nevymykali zo svojho priemeru ALEBO boli fakt skvelé a ja som nemala hneď chuť o nich písať len som ich proste pozerala. Rozhodla som sa tento článok venovať pre mňa najdôležitejším z nich. 

Na prvom mieste je jednoznačne Sons of Anarchy, ktorý odvysielal svoju poslednú sériu a ja musím povedať, že na rozdiel od niektorých to skončilo celkom so cťou. Všetko sa konečne vyriešilo v čom som koniec koncov aj dúfala a v konečnom dôsledku každý skončil približne tak ako si zaslúžil. Predsa len nás tvorcovia seriálu v predposlednej sérii trochu vytrápili a postávalo sa toho skutočne mnoho a rozhodne to boli veci, ktoré ma ako diváka nenechali na pokoji. Rozhodne som túžila po nejakej forme  ozajstnej spravodlivosti, ale hlavne aby sa Jax dozvedel pravdu a vinníkov dostatočne potrestal. Nie som tu síce na to aby som súdila jednotlivé osudy postáv v tomto seriály, ale ja som s konečným výsledkom seriálu a počtom mŕtvych osôb celkom spokojná. Aj keď mi niektoré boli proti srsti, dokopy to dávalo úžasný koniec a ja by som ho veru za nijaký iný nemenila. Za seriálom mi bude trochu smutno, ale som rada, že skončil v pravý čas a skvelým, aj keď smutným koncom. 

Druhý seriál, ktorý rozhodne stojí za zmienku je Camelot. K tomu som sa dostala totálnou okľukou, vďaka Mestu Kostí, v ktorom hrá môj milovaný Jamie Campbell Bower a ten ma k tomuto seriálu doviedol. Takže po tejto zmienke je myslím každému jasné, že som ho pozerala len kvôli nemu a príbeh mi bol mierne ukradnutý, ale keď som ho pozrela celý (mal len nejakých desať častí) musela som uznať, že nebol urobený až tak zle, že aj vedľajšie postavy mali svoje skutočné čaro. Napríklad Artušova matka v podaní Claire Forlani či úžasný Merlin (o ktorom som si najprv myslela, že je to Voldemort, ale nie je, bol to jeho brat) a na úplnom skvelom vrchole Artuš. Ale vlastne keď tak spätne uvažujem, všetky postavy mali niečo do seba, aj Artušova družina, Guinevra a dokonca aj tá protivná Morgana, ktorú by som najradšej tresla lopatou a niekde zakopala, ale to už k dobrému seriálu patrí. Zhltla som ho za necelé dva dni a bolo po všetkom. Rozhodne odporúčam na dlhé poobedie ako takú príjemnú oddychovku s trochou napätia a fešákmi ako malý bonus.

Jeden seriál po pár rokoch ukončený, jeden zhltnutý a teraz poďme na seriál, ktorý som začala pozerať, pretože som naň bola skutočne zvedavá a už sa mi čakanie naň nechcelo viac predlžovať. Je to seriál Nurse Jackie a myslím, že je jasné, prečo som sa do neho pustila. Nejako obľubujem seriály so zdravotníckou tematikou a toto je konečne taký, ktorý sa nevenuje šialenému doktorovi či krvilačným chirurgom ale rovno zdravotnej sestre. No čo si viac človek môže priať ako sledovať seriál o svojom budúcom povolaní (až na to, že na Slovensku je to podstatne odlišnejšie). Spočiatku som nevedela čo od neho môžem čakať, ale už po pár častiach som musela uznať, že je to dobrý seriál a že ma jeho sledovanie baví. Dokonca tak, že aj keď na seba jednotlivé časti nejako dramaticky nenadväzujú, nejako musím zapínať stále ďalšiu a ďalšiu čo je skutočne problém hlavne teraz počas skúškového. Takže tieto aktuálne dni mám momentálne menšiu pauzu, ale hneď ako nastanú voľné dni tak to zodpovedne doženiem a dopozerám aj zvyšné časti. Síce mi nie je jasné, či je ten seriál ukončený alebo ešte pokračuje, ale to sa asi uvidí časom, informácie totiž čerpám zo serialzone.cz a tam je napísané že je seriál ukončený, ale má ešte vypísané nejaké časti na január. Tak uvidím, ja som aj tak ešte len na prvej sérii a už teraz sa teším na ďalšie.


utorok, 13. januára 2015

13. 1. 2015 alebo Skúšky, skúšky a skúšky

Každý z nás to pozná. Písomky, testy, ústne skúšanie, neskôr maturita, skúšky, štátnice. Proste niekoľko rokov sme vždy na pár hodín až dní odrezaní od sveta a šprtáme a šprtáme. Dokonca aj ja, aj keď by sa to pre niekoho mohlo zdať nemožné. Po minulé roky som totiž počas skúškového vždy pozrela najviac seriálov, prečítala nejaké knihy a takto pred rokom dokonca vytiahla svoju WOW postavu na 95 level čo bolo v tej dobe maximum a pribrala niekoľko kíl. Lebo zatiaľ čo pre niektorých je jedenie len zbytočnosťou, ktorá im skracuje čas na učenie, tak pre mňa je príjemným rozptýlením, veď jesť sa predsa musí aj počas skúškového. Takže tento semester skončil a skúškové začalo v plnom prúde. Zajtra dokončím jednu nevydarenú skúšku, vo štvrtok sto otázkový test, pri ktorom sa spolieham na to, že jedna z tých odpovedí mi aspoň dačo bude hovoriť a je to nejako s božou pomocou spravím

Potom ešte tri skúšky, v Pondelok, Stredu a Piatok a potom voľnoooo. Och a do toho ešte dopísať pár strán na bakalárku, ale to už je maličkosť. Takže toto bude pilný týždeň a ja sa budem musieť fakt snažiť a trochu učiť a strašne veľa modliť, aby ma učitelia nechali poprechádzať z týchto predmetov a ja som sa tak mohla začať stresovať na májové štátnice. No hej veru, aj ja sa už potom snáď budem môcť pýšiť titulom Bc. a robiť skutočnú zdravotnú sestru a nie len takú študentskú. To už bude hej zmena. Ani neviem či sa na ňu teším alebo nie, ale asi by som to mala brať skôr z toho pozitívneho hľadiska, predsa len škola bude za mnou, celoživotné vzdelávanie a zbieranie kreditov predo mnou a takmer každodenné vstávanie do roboty tiež predo mnou. No komu lepšie. 

Takže musím zvládnuť skúškový týždeň a pol, obehať nemocnice a nájsť si nejaké dobré pracovné miesto aby som od júna nebola na úrade práce a dúfať, že tam snáď bude dobre a že mi po čase z tej roboty nešibne a hlavne, že ju budem zvládať. Lebo neviem ako vy, ľudia, ktorí sa chystáte po škole do praxe, ale ja sa toho niekedy hrozne bojím. Mám strach, že to proste nebudem zvládať, alebo že nebudem niekedy vedieť čo robiť. Predsa len je to také iné, keď teraz niečo nevieme ešte sa ideme opýtať sestričky, ktorá je zodpovedná, ale čo preboha budem robiť raz, keď tá zodpovedná budem ja. No asi zošaliem. Neviem. Bojím sa niekedy. 

Tak to by bolo asi všetko nejako som odbočila od toho o čom som chcela písať a začala si tu vylievať srdce, ale to je predsa jedno, na to ten blog predsa mám. Takže mi držte palce, nech porobím tie skúšky a potom si užijem dva týždne voľna do ďalšieho semestra. Jupí.

piatok, 9. januára 2015

Môj rok 2014


Nejak mi to nedalo a predsa si aj ja neodpustím také zhrnutie minulého roka. Čo sa týka môjho osobného života a zážitkov, bolo ich skutočne požehnane a myslím, že to bol jeden z najplodnejších rokov na všetky možné zážitky. Pretože som si povedala, že som na výške posledný rok a tak treba využiť všetko čo sa mi ponúka, aby som potom raz vnúčatám mohla vravieť aj nejaké zážitky a nie len ako som čítala knihy a pozerala seriály. Asi by som im nebola veľmi dobrým príkladom čo sa týka verejného života a medziľudských vzťahov. Takže som si tento rok patrične užila. Som na seba vskutku hrdá, že som to dokázala, pretože spoločenské udalosti nie sú u mňa veľmi obľúbené a za tento rok som ich stihla hádam viac ako sa posledné tri roky dokopy. Takže rok 2014 hodnotím len a len pozitívne. Čo sa týka vecí, ktoré sa dajú spočítať jednoduchšie ako pozitívne myšlienky a skvelé zážitky, tu sú: 

Za celý rok sa mi podarilo prečítať 41 kníh, čo je celkom slušný počet vzhľadom na to, ako málo v posledných rokoch čítam (pred cca 7 - 10 rokmi to bola minimálne stovka ročne). 12 028 strán mi prešlo cez ruky alebo cez tlačítka čítačky. Slušné čísla, prihliadnuc ešte aj k tomu, že v Júli a Auguste som sa kníh takmer ani nedotkla a žiadnu neprečítala. Takže som na seba hrdá. Článok o najlepších knihách za tento rok písať nemusím, pre mňa je to jednoznačne prvá trojka Nástrojov smrti

Tak ako sa knihy s radosťou čítali, tak sa s radosťou aj nakupovali. Do poličiek mi pribudlo 34 kúskov, na ktoré som patrične hrdá a na konci Decembra som kvôli nim musela už konečne mierne preorganizovať knihovničku. Aj tak sú tam však narvané chúďatká ako sardinky. Zišla by sa nejaká nová úložňa. Snáď časom keďže s poskytovaním domova opusteným knihám nehodlám prestať.

Za celý rok sa mi podarilo pozrieť 46 filmov, čo je fakt dosť, keď vezmem do úvahy, že v poslednom čase filmy skôr nepozerám ako pozerám. Väčšinou to boli komédie alebo rozprávky. Vďaka priateľovi sa totiž u nás nepozerajú horory, keďže ich nemá rád, čo mne osobne celkom chýba a chcela by som to trochu v budúcnosti napraviť, pretože ja som ich veľkým fanúšikom. Čím strašnejší, tým lepši. 

Seriálová mánia pokračovala aj tohto roku. Niektoré seriály skončili, niektoré začali a niektoré som pozrela celé, hlavne tie jedno - dvoj sériové, keďže ešte nechcem začínať nič čo by malo nejako extra veľa sérií, na to bude čas neskôr. Dokopy som teda napozerala 676 častí z rôznych seriálov. Myslím, že je to celkom slušné číslo a keď ho vynásobím 30 čo je cca priemerný čas jednej časti a vydelím, dostanem 338 hodín, ktoré som strávila čučaním na obrazovku notebooku a hltaním príbehov seriálových postáv. 

Celkom pekne sa nám tento rok darilo aj v hľadaní kešiek. Dokopy sme našli úžasných 109 krabičiek, pričom celkový počet je na našom konte 289. V 2015 to hádam dotiahneme minimálne na tú tristovku ak nie aj viac. Taktiež som ohľadom kešovania na tento rok hrdá, pretože sme založili vlastné tri kešky, na ktoré sme patrične hrdí a chvalabohu sa im zatiaľ darí a ohlasy na ne sú tiež veľmi pekné, čo nás teší. Radosť čítať názory ostatných ľudí, hneď to tak zahreje pri srdiečku, že ste ich poslali na nejaké pekné miesto a oni mali pekný zážitok.

Poslednú položku tvoria tradične kilometre, ktoré asi po skončení školy rátať prestanem, pretože ináč nejako veľmi necestujem. Uvidíme. Tento rok som ich nazbierala 20 248, čo je na môj vkus aj trošku dosť. Nie je síce takmer nič v porovnaní s tým koľko ročne nabehá môj otec na kamióne, ale pre mňa ako pre študentku je to fakt dosť. Radšej to ani nejdem prerátavať na hodiny strávené vo vlaku, ešte by som odpadla náhodou.

Takže to je všetko. Môj rok 2014 v číslach. Neostáva mi nič iné len dúfať, že tie čísla budú tento rok menšie, niektoré zase väčšie ale každopádne, že ja budem šťastná a spokojná. To isté samozrejme prajem aj Vám všetkým, ktorí ste prišli až na koniec tohto článku a tiež tým, ktorí sú takí zlatí a na môj blog sa sem tam nepravidelne vrátia. Veľmi si cením každého jedného, kto tu strávi aspoň trochu času, prečíta si nejaký článok alebo nechá komentár. Ďakujem všetkým a v novom roku teda veľa článkov, kladných reakcií, komentárov, vyhratých súťaží, usporiadaných súťaží a čo si len každý praje. :)

štvrtok, 8. januára 2015

Fast and Furious 2014 - Vyhodnotenie


Tesne pred koncom roka som sa rozhodla dočítať všetky rozčítané knihy, aby som do toho nového roka šla s čistým štítom. Úspešne hlásim, že som robila čo sa dalo ale nepodarilo sa mi svoju úlohu splniť na 100%. Ale nevadí, aspoň som dokončila niektoré knihy s ktorými som dlho bojovala a tie ďalšie snáď konečne dočítam tiež. Ako som teda dopadla?

Nádherné tvory (Garcia&Stohl) - začaté: 7. 2. 2014, strán: 384, ostáva: 264
Rage (Bachman) - začaté: 11. 6. 2014, strán: 131, ostáva: 65
Monument 14 (Laybourne) - začaté: 23. 11. 2014, strán: 296, ostáva: 283
Dobré znamenia (Pratchett&Gaiman) - začaté: 23. 11. 2014, strán: 490, ostáva: 415
Mesto padlých anjelov (Clare) - začaté: 21. 12. 2014, strán: 384, ostáva: 339


  1366 1070 679 
 
Takže sa mi podarilo dočítať tri knihy, pričom s Rage som sa trápila už neskutočne dlho. Monument 14 som zhltla bez problémov za jeden večer a Mesto padlých anjelov sa mi trochu vlieklo, ale čo sa dá robiť. Absolútne som sa nedostala k Nádherným tvorom, keďže mi nejak vypadlo, že som si knihu nechala na internáte a Dobré znamenia sa tiež u mňa veľmi nepohli, ale nevadí. Aspoň nejaký pokrok sa stal a som rada.

streda, 7. januára 2015

Dlouhé zimní večery: Předsevzetí? Stejně to zase nesplním!


Tak ako to už u mňa chodí, tak sa rada zapájam do rôznych možných aktivít a kedy sa do nich treba zapájať najaktívnejšie? No predsa na Vianoce. Lebo ja ich milujem. Skutočne. Takže som sa sama od seba nechala presvedčiť na zapojenie sa do tohto projektu. Pôvodný článok nájdete na tomto odkaze.

utorok, 6. januára 2015

Goodbye December 2014

Hurá, posledný December v tomto roku! A teraz vážne. Pre mňa sú posledné decembre v znamení súvislej praxe, takže deň čo deň musím vstávať a utekať do nemocnice. Ten tohtoročný december mal však aj pár nádherných chvíľ, ktoré stáli za to. Začalo sa to hneď prvého, keď za mnou prišla moja sestra, dali sme si obed, výlet do Hainburgu, zobrala som ju do Subway aby videla ako sa vypytujú, kým Vám spravia jednu bagetu a potom sme sa šli chystať na večernú Beániu, ktorú usporiadala naša škola. Tam sme sa zabavili jedna radosť, hlavne vďaka Heleniným očiam, ktoré tam hrali a v neposlednom rade aj dídžej hral celkom obstojne. O tretej som odchádzala unavená, ale spokojná domov. Na druhý deň sme sa vybrali na raňajky do Ikei, na obed na sushi a zavŕšili to punčom na Vianočným trhoch. Proste výlet ako sa patrí. Potom som už dennodenne začala chodiť na prax, sem tam som navštívila ešte Vianočné trhy. Raz so spolužiačkami a raz so spolubývajúcimi a obidva razy boli neskutočne skvelé a výborne som sa bavila (taký nezvyk počuť niečo takéto so svojich úst, ale musím uznať, že sú fakt pravdivé). Nakoniec som 19teho odcestovala domov, pomáhala mamine piecť. Absolvovala Štedrý deň, návštevy po rodine, jedny krstiny a nakoniec prišiel domov ocino a oslávili sme Nový rok všetci doma pokope, hraním spoločenských hier. Strašne rýchlo ten mesiac ubehol a strašne veľa vecí sa počas neho odohralo. Ale to je len dobre, lepšie ako keby som nariekala aký nudný mesiac to bol. 


Aj vďaka praxi a prázdninám a tomu, aké je Mesto kostí úžasné sa mi podarilo prečítať až 6 kníh, čo je na moje pomery celkom slušný výkon. Najviac ma samozrejme chytili pokračovania Mesta kostí, aj keď to štvrté už mierne pokulhávalo a Monument 14. Trochu menej už Anděl smrti, ktorý bol veľmi dobrý a priveľmi krátky a na poslednom mieste Rage, s ktorým som sa trápila takmer celú večnosť a konečne sa mi podarilo doklepať aj tých zvyšujúcich 50 strán, ktoré mi chýbali. 


Knihy som tento mesiac nekupovala, nechala som to na ježiškovi, knižíškovi a skvelej Metafore. Takže týmto ďakujem za zaslanie výtlačkov od Yrsy, ktorú som si obľúbila práve vďaka nim a Teplárskeho tajomstva, na ktoré som zvedavá, keďže je to niečo, čo som ešte nečítala. Knižíškovi ďakujem za Atramentové srdce, ktoré mi posledné chýbalo do série, ale už je s bračekom a sestričkou šťastne uložené na poličke. A v poslednom rade kniha Setkání s duchem a Temnou chodbou, ktoré som dostala do poličky do Kindle. Takže Ďakujem, ďakujem, nesmierne ma každá z nich potešila a už sa teším ako ich pohlcem.


Tak dobre ako s knihami som na tom tento mesiac bola aj čo sa týkalo filmov. Celkom sa mi darilo ich pozerať. Pozrela som vďaka Jasonovi Segelovi Kopačky a I love you, man. Priateľ mi odporučil a pozrel si so mnou Strážcov galaxie, ktorých som potom videla ešte raz na Vianoce a musím uznať, že to bol fakt dobrý film a hlavne ma prekvapil soundtrackom a vtipnými hláškami. Nakoniec som videla Flipped, ktorý bol celkom milý no a finále patrí Mestu kostí, ktoré som videla minimálne 8x a potom ešte pár krát so sestrou. Amen.


Biednejšie na tom boli tento mesiac seriály. Videla som len 40 častí, čo je celkom málo v porovnaní s inými mesiacmi, ale na druhej strane, veľa seriálov malo vianočnú pauzu. Je síce pravda, že ich mám na pozeranie viac než dosť aj bez tých aktuálne bežiacich, ale nejako sa mi proste nechcelo. Takže som navždy dopozerala Dead Like Me - 15 častí čo je rekord a tým sa vlastne ten seriál aj skončil. Potom Camelot, ktorý som pozerala len kvôli hlavnému hrdinovi, ale niet sa čo čudovať, ja som už raz taká a hlavne to bola len jedna série s desiatimi časťami, takže za dva dni som to mala zmáknuté. Once Upon a Time si vyslúžil až štyri časti, American Horror Story, Bones a Sons of Anarchy po dve, a po jednej časti Walking Dead, Red Band Society, Z Nation, Pretty Little Liars a TBBT. 






Kešky na tom boli úplne biedne, akurát sme skočili skontrolovať jednu našu a ináč sa nám nejako nechcelo. Nejaké výlety plánujeme až na január, tak uvidíme. Kilometrovo som tento mesiac odjazdila 1168 kilometrov, čo je zase relatívne dosť. A to je vše přátelé.

štvrtok, 1. januára 2015

Velká čtecí výzva na rok 2015

Tak ako vlani, tak sa aj tento rok hodlám zapojiť do tejto výzvy. Moje dôvody sú asi rovnaké ako minule, táto je na rozdiel od hocijakých iných asi najkomplexnejšia, najrozmanitejšia a každý si v nej niečo nájde a hlavne to nie je žiadna katastrofa, keď sa mi ju nepodarí splniť úplne celú, pretože je skutočne obsiahla. Autorkou je rovnako Nikki, ktorej ďakujem, že sa jej vôbec chcelo niečo takéto pre nás vymýšľať.