štvrtok, 6. decembra 2012

Anton Pavlovič Čechov - Racek

"Jestli někdy budeš potřebovat můj život, tak přijď a vezmi si ho."

Názov: Racek 
Originál:  Чайка
Autor: Anton Pavlovič Čechov
Vydalo: ARTUR, 2005 (first on 1895), 65 strán

Hrdinové prožívají své nenaplněné sny, lásky a zklamání z neúspěchů. Konstantin Treplev, mladý ambiciózní dramatik a spisovatel, se snaží upoutat pozornost své matky, herečky Arkadinové a získat lásku dívky ze sousedství Niny Zarečné. Domácí představení jeho divadelní prvotiny, v níž vystupuje Zarečná, sklidí neúspěch, částečně i matčinou zásluhou. Trepleva opouští i Nina, která se sblíží s milencem Arkadinové, úspěšným povídkářem Trigorinem. Nina nakonec s Trigorinem utíká a zanechávají tak za sebou zlomená srdce Trepleva a Arkadinové. Nina se stává po vzoru Arkadinové herečkou. Linii milostných vzplanutí navršují neopětovaná láska dcery správce Máši k Treplevovi, láska Medvěděnka k Máše a Mášiny matky k lékaři Dornovi.

K tejto knihe som sa dostala viac menej náhodou prostredníctvom nového albumu Tomáša Klusa a podľa toho, čo som sa dočítala nie som jediná, ktorú tieto pesničky doviedli k tejto knihe. Čím viac som počúvala tie piesne, tak som akosi viac mala potrebu si prečítať túto hru, pretože som mala pocit, že napokon možno tým pesničkám viac porozumiem a nakoniec si prečítam aj niečo z "iného súdka".

Racek je skutočne útla knižočka, ktorú sa mi podarilo prečítať počas cesty vlakom do školy. Úprimne sa priznávam, že niektoré veci som si musela prečítať viackrát preto, lebo mi akosi nechcelo "dopiecť" iné zase preto lebo sa mi páčila ich formulácia. Bola to príjemná zmena.

Kniha je príbehom - divadelnou hrou, takže väčšinou sledujeme rozhovory postáv, v ktorých som spočiatku mala trochu zmätok a párkrát som sa musela vrátiť na prvú stranu, aby som si pripomenula, kto je vlastne kto. V príbehu sa prelína množstvo vzťahov, resp. lások, ktoré sú väčšinou jednostranné, nenaplnené a ich hlavní hrdinovia sa väčšinou napokon len trápia, pretože svoj osud proste zmeniť nevedia.

Najsympatickejšia mi bola postava Trepleva, nádejného spisovateľa, ktorý sa snažil písať moderne, vidieť do budúcnosti. Spočiatku sa mi tiež páčila postava Niny, tá však napokon akoby stratila tú svoju iskru a v mojich očiach sa zmenila. Samotný Trigorin, čoby jeden z hlavných aktérov mi veľmi sympatický nebol už od začiatku, akosi som mu proste nevedela prísť na chuť. Och a nesmiem zabudnúť na Sorina, Treplevovho strýka, ktorý mi tam ako jediný pripadal aspoň trochu vtipný a taký, pri zmysloch. Ostatní akoby žili v inom svete. Ale to je asi len môj pocit, ktovie.

Rozhodne som čakala, že to celé bude dlhšie, že sa toho udeje viac, že tam bude viac príbehu, viac...hocičoho. Napokon som sa však dokonale uspokojila aj s tým, čo sa našlo na tých pár stranách a zanechalo to vo mne pocit, ktorý ani poriadne neviem opísať. Kniha sa mi však veľmi páčila a bolo v nej niečo, hlavne na konci, čo spôsobilo to, že sa mi na rukách objavili zimomriavky. Zvlášť po tom, čo som si nakoniec znova pustila pesničky od Klusa, tentokrát už ako človek poučený, ktorý vie o čom v nich ide.

Moje celkové hodnotenie:

 

Rozhodne odporúčam. Každému. Spolu s pesničkami je to doslova zážitok.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára